Železničné priecestie

Železničné priecestie

Ten železničný prechod bol veľmi nebezpečný, osobitne po vztýčení vysokých protihlukových bariér okolo trati. Kvôli nim nebolo vidieť za neďalekú zákrutu a vlak mohol vybehnúť spoza nej v každú chvíľu. Navyše sa nachádzal v zlom stave. Na jeho prejdenie zostávalo pomerne málo času. Aj preto onedlho po tejto príhode železničiari urobili pod trať nový podchod, aby ľudí nevystavovali podobným nebezpečným situáciám, ako mala ten deň prežiť moja manželka s dcérkou.

„Už sme tu nemuseli byť,“ zdieľa sa so mnou so svojím najnovším zážitkom z rána ešte stále trochu rozrušená manželka poobede. „Nebyť tej ženy... alebo lepšie bytosti, čo sa zrazu ukázala pri nás a potom mi zostalo záhadou, kam zmizla... neviem, ako by to s nami dopadlo.“

Doobeda sa Eva vybrala na rutinný nákup do veľkého supermarketu, ktorý aj so svojím parkoviskom zaujal rozsiahly pľac na okraji mesta. Aby sa k nemu dostala, potrebovala prejsť cez železničné priecestie, ktoré používali len cyklisti a chodci. Nebola sama, v kočíku sa jej pokojne hralo dieťa. V to ráno navyše smerovali ukazováky rámp hore – možno boli drevené zátarasy pokazené, možno už vyradené, pretože vozidlá nesmeli prechod viac používať.

Bol veľmi nebezpečný, osobitne po vztýčení vysokých protihlukových bariér okolo trati. Kvôli nim nebolo vidieť za neďalekú zákrutu a vlak mohol vybehnúť spoza nej v každú chvíľu. Navyše sa nachádzal v zlom stave. Na jeho prejdenie zostávalo pomerne málo času. Aj preto onedlho po tejto príhode železničiari urobili pod trať nový podchod, aby ľudí nevystavovali podobným nebezpečným situáciám. Veď situácia, v akej sa to ráno ocitla manželka s dcérou, nebola jediná.

Boh nám však vždy vie pomôcť. Na zemi nie sme sami. Osobnú starostlivosť Otca o svoje deti veľmi dobre charakterizuje to, že nám na pomoc posiela anjelov. Dokonca každému z nás pri stvorení dáva strážneho anjela ako konkrétny dôkaz svojej lásky.

Anjeli sú Boží služobníci a poslovia, ktorí neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Sú Kristovi, lebo sú stvorení skrze neho a pre neho. Potvrdzuje to Božie slovo (1 Kol 1:16): Lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. Sú skutočne jeho služobníkmi par-excellence, pretože ich urobil poslami svojho plánu spásy: Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? (Heb 1:14) A tak isto poslami konkrétnej záchrany v daný čas.

Ako hovorí T. Akvinský, anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobré. Najmä na záchrane života a viery. Skutočne nás môže napĺňať radosťou poznanie, že do Kristovho návratu má Cirkev i všetci ľudia takýto úžitok z tajomnej a účinnej pomoci anjelov. Cirkev neomylne tvrdí úžasnú vec, že ľudský život je od svojho začiatku až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním (KKC 335).

Čo mňa v Božom pláne stvorenia fascinuje, je vzájomná závislosť stvorení. Slnko a mesiac, kvet a včela pri jeho opelení, orol a poľní hraboši, dýchanie človeka a zelené rastliny produkujúce kyslík: ich nespočetné rozdiely a odlišnosti nám hovoria o tom, že ani jedno stvorenie si samo nevystačí, stvorenia jestvujú iba v závislosti jedných od druhých, aby sa navzájom dopĺňali v službe jedných druhým (porov. KKC 340). A tak je to aj s ľuďmi a anjelmi, aj medzi nami existuje veľmi úzky vzájomný vzťah, lebo máme toho istého Stvoriteľa a obaja sme zameraní na jeho slávu.

Keď som sa započúval do manželkinho rozprávania, spomenul som si na to, ako anjeli prišli vyslobodiť Lóta a jeho rodinu (Gn 19). Zobrali na seba ľudskú podobu, Lót im mohol umývať nohy i dať pohostenie; skutočne sa najedli. Zachránili ho od istej smrti. Podobne poslal Boh anjela na pomoc Tobiášovi (kniha Tobiáš) a mnohým iným, z nich sa na našu situáciu najviac podobá prípad Agar (Gn 21:17-20). Boh jej posiela na pomoc anjela a tak zachraňuje matku aj jej dieťa.

Cez to železničné priecestie sa manželke s kočíkom, v ktorom mala našu dcérku, neprechádzalo ľahko. Za dlhé roky, čo sa používalo aj pre autá, sa značne poškodilo. Koľajnice sa nachádzali vyššie ako drevá, ktoré tam medzi nimi slúžili pre peších.

„Keď som ho chcela prejsť,“ pokračovala, „dôkladne som sa poobzerala vľavo i vpravo i okolo seba, aby som vylúčila príchod vlaku. Žiadny nešiel, aspoň som ho nevidela, žiaden sa nepribližoval. A ako som si jasne všimla, nijaký človek nebol v mojom okolí. Ani predo mnou, ani vedľa mňa, ani za mnou.“

Rozhodla sa teda pretlačiť vozík na druhú stranu. – Teraz to bude bezpečné, – myslela si. S námahou zdvihla jeho predné kolesá a vošla na koľajnice. Išla cez ne už mnohokrát (aj keď ešte neboli okolo trate vybudované múry zvukových bariér). Niekedy dokonca zdvihla celý kočík a preniesla ho na opačnú stranu takýmto vysiľujúcim spôsobom. Teraz sa jej s dieťaťom zdal veľmi ťažký.

„V okamihu, keď sme sa s vozíkom ocitli na koľajniciach, zrazu sa pri mne objavila neznáma žena.“

– Odkiaľ sa tu zobrala? – pomyslela si s prekvapením.

Zaujímal som sa, ako vyzerala. Bola to pani s vlasmi po ramená, mohla byť vo veku 40-50 rokov, štíhlej postavy, trochu vyššia ako ona. Predtým manželka za sebou nikoho nevidela ani nezaregistrovala, žeby sa ktosi blížil. Nik tam v skutočnosti nebol. Teraz sa primkla k manželke spoza chrbta jej postava.

Správu, ktorú pre ňu tá dáma mala, bola vážna a urgentná.

„Pozor na vlak! Ide vlak!“ upozorňovala naliehavo a ukazovala do zákruty vľavo.

– Žeby predsa?! – preletelo v ten okamih manželke hlavou. – Veď pred sekundou nič...

Otočila hlavu. Nechcela veriť vlastným očiam.

Zľava sa pomerne vysokou rýchlosťou rútili na nich tony železa rozbehnutej súpravy. Horiace svetlo na lokomotíve neveštilo nič dobré. Ba naopak, predpovedalo rýchlo sa blížiacu katastrofu. Vlak síce pred stanicou brzdil, ale stále mal vysoké tempo.

Manželka nemeškala, jej reakcia bola okamžitá. Pevne uchopila držadlo vozíka a so všetkou silou, ktorej bola schopná, potiahla kočík s dieťaťom dozadu, cúvla s ním naspäť mimo priecestia.

Vlak prefrčal trúbiac okolo nich prakticky vzápätí. Nachádzali sa len malý okamih od smrti.

Keď jej vlasy vlak sťahoval do vytvoreného víru, Eva sa v pišťaní bŕzd zhlboka nadýchla a pozrela sa na hrajúcu dcérku, ktorá ani netušila, čomu sa práve vyhli. Vedľa nej ticho stála pani, ktorá ju zachránila. Kým sa celkom spamätala, rýchlik prefrčal, obe sa dali do pohybu a jej až po malej chvíli došlo, že sa tej záhadnej žene nepoďakovala. Štíhla dáma išla totiž rýchlejšie. Manželka sa chcela poponáhľať, aby ju dobehla. Keď však napokon zdvihla oči od koľajníc, veľmi sa prekvapila.

Zistila, že je na priecestí sama. Obzerá sa okolo seba, otáča hlavou... Nikde nikoho. Pani zmizla tak záhadne, ako sa objavila. Jednoducho už na druhej strane nebola a nenachádzala sa ani nikde v okolí priecestia.

Takto sa miesto jej za záchranu života dcéry i svojho poďakovala Bohu. Veď jemu patrí všetka chvála a naša vďaka. Nebyť toho anjela, ktorý na seba zobral podobu ženy v stredných rokoch, akoby matky, odohrala by sa tu tragédia. Poslal ho Ten, ktorý je starostlivý. Eva by možno na poslednú chvíľu stihla odskočiť, možno nie, ale určite by nedokázala zachrániť dieťa v kočíku. Pri pomyslení na to ju prešiel mráz po chrbte. Posol od Boha prekazil prácu Nepriateľa duší a Života. Manželka s dieťaťom môžu naďalej plniť plán, ktorý má s nimi Ježiš.

Počas jej rozprávania som si spomenul aj na svoj zážitok opísaný v príbehu Elegantné riešenie problému v knihe Život v Božom požehnaní. Vtedy neznámy cudzinec našiel môj veľký zväzok kľúčov, ktoré boli pre mňa „životne dôležité“. Z ničoho nič sa objavil práve tam, kde bolo treba. Nik ho nepoznal a nikto o ňom nič nevedel. Zaniesol ich na mestskú políciu, kde som si odomykače po upozornení Pánom pohodlne vyzdvihol. Všetko poukazuje na to, že to bol tiež posol Najvyššieho. Ďakujeme ti, Pane, za túto tvoju starostlivosť o našu rodinu.

Anjelov nám posiela Boh, aby nám pomohol. Ich zásahy sú prejavmi jeho lásky, ktorú má voči svojim deťom. Sme jedna Rodina, Otec s Matkou, anjeli a deti, ktoré prijali krv Syna, aby znovu mohli byť adoptované. Nie je úžasné, ako navzájom od seba závisíme, môžeme sa spoľahnúť na vzájomnú pomoc a ochranu? Ak patríme do Rodiny, so svojimi potrebami a ťažkosťami (a taktiež s radosťami) skutočne nie sme sami.

Nech je Pán Boh oslávený za to, čo v ňom máme. Buďte požehnaní, priatelia. Prosím o zdieľanie.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

autor kníh

Život v Božom požehnaní (2014); do pozornosti zaujímavé recenzie dole na stránke,

Život s Bohom (2015) - príbehy, rozhovory, reportáže,

Toto je skutočná Afrika (2016),

Sviatky Boha 1 (2016) sviatky Paschy/Veľkej noci, Šavuotu/Turíc a Sukotu/Sviatok stánkov,

Život nie je ľahký (2017) poviedky s kresťanským posolstvom,

Život kresťana u moslimov v Ázii (2018).

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo