Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. august 2018

Rozmnožil sa hriech, rozhojnila sa milosť

Znova a znova mi prichádzajú do mysle tieto slová apoštola Pavla v liste Rimanom. Inak, oplatí sa prečítať si ten list celý.

Cirkev v súčasnosti nemá silný vplyv na široké masy. Všeobecne ľudia dnes, v celom svete, nezdá sa, že by žili príliš duchovne. Viac sme zameraní na hmotnú matériu a jej konzum, až adoráciu. Srdcia aj ústa, či perá, mnohých duchovných ľudí, najmä kresťanov, najmä katolíkov, kričia na moderný liberalizmus ako na najväčšie zlo súčasnosti. Liberálna spoločnosť a jej jednotliví členovia akoby prestávali vedieť rozlišovať dobro od zla. Dobro ako niečo čo buduje, tvorí, dáva hlboký pokoj a radosť, zlo ako niečo čo klame, ničí, devastuje, rozčuľuje, privádza do smútku. A mohla by som takto pokračovať. Zjednodušene môžeme povedať, že tam, kde človek prestal s vďačnosťou vnímať  život ako nezaslúžený dar, ktorý dostal, tam kde začal vnímať seba ako samotvorcu, začína jeho problém.

Preskočím teraz všetky príčiny a následky a skončím pri súčasnej situácii, v konkrétnej problematike. „Liberálny svet“ sa posunul do štádia, v ktorom sa rozhodol veci, ktoré ľuďom škodia vyhlasovať za dobré, správne, prirodzené, normálne, zdravé. Bez ohľadu na realitu, ktorej je človek súčasťou a nie stvoriteľom. Bez ohľadu na pravdu, na ktorej jestvovanie nemá modifikačný vplyv. A tak tu máme, čo tu máme.

Vieme, že zákony v niektorých štátoch posúvali vekové hranice smerom nadol, pre beztrestnosť sexuálneho styku. To sa môže javiť ako snaha pedofilov zlegalizovať svoju úchylku. Snaha „zcitlivovať spoločnosť“ pre ďalšiu formu deštruktívnej obscénnosti. Veď už v toľkých oblastiach to vyšlo.

Táto liberálna sebaoslavujúca spoločnosť neznáša, keď jej niekto nastavuje zrkadlo. Logicky nenávidí Cirkev, ktorá hovorí samospasiteľnému človeku, že žije v blude, v nešťastí. Že radosť a pokoj nájde len keď akceptuje podstatné prirodzené veci ako dané, svojou vôľou, či rozumom nemeniteľné.

To čo chcem od začiatku blogu povedať je, že ak ľudia tohto sveta nenávidia Cirkev, o to viac budú poukazovať na hrôzu, ktorej sú jej členovia schopní, a o to viac zatlačia aj sami seba do kúta v legalizácii tej istej hrôzy. Verím, že aj vďaka tomu nikdy nebude pedofília legalizovaná a akceptovaná v spoločnosti. Verím, že budú ochránené mnohé nevinné životy. Lebo „tam, kde sa rozmnožil hriech o to viac sa rozhojnila milosť“.

Viem, že toto je citlivá téma. Preto prosím, nedávajte mi do úst, to čo som nenapísala. V žiadnom prípade niečo tak odporné, ako je pedofília v Cirkvi, ani neobhajujem, ani za ňu nie som vďačná, ani si nemyslím, že je Božou vôľou. Snažím sa len poukázať na fakt, že Boh môže aj to najväčšie ľudské zlo následne použiť a premeniť vo svojom pláne pre ešte väčšie dobro.

Máločo môže rozžiariť jasnú hviezdu Cirkvi, a odhaliť či ukázať, jej zverené, prenikavé svetlo pravdy, viac, ako jej nekompromisný postoj k pedofilom vo vlastných radoch. Takýto postoj napokon Cirkev vo svojich dokumentoch deklaruje. Snáď je to príležitosť, aby teraz jej kredit, skrze nulovú toleranciu, stúpol aj u širokých más žijúcich v temnotách bohorovnosti.

P.S. Napriek všetkému, čo som napísala, chcem dodať, kiežby nikdy ani jedno dieťa nebolo zneužité. Kiežby ani jedno zneužitie nebolo ututlané.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Ututláva sa „McCarrickova špina“ aj na Slovensku?

Ututláva sa „McCarrickova špina“ aj na Slovensku?

Biblia a dejiny Cirkvi sú plné nehodných synov a dcér všemohúceho Boha, Stvoriteľa. A napriek tomu si ich Boh povoláva a volí. Často tých čo sú v očiach sveta chorí, slabí. Práve preto, aby skrze ich slabosť ukázal svoju moc a silu. Náš Boh nemá šablónu vhodnosti, či hodnosti podľa ľudských mier. Všetci sme poznačení dedičným hriechom. Všetci máme svoju temnú stránku. Na ktorú sa diabol môže naviazať ak mu to dovolíme. Len skrze Boha, Jeho vykúpenie, Sviatosti, sme schopní, vlastne len On je schopný skrze naše podriadenie sa a odovzdanosť Jemu, tvoriť z našich nedostatkov naše prednosti. Len On má moc sa v nás osláviť. Bez ohľadu na naše deviácie, choroby.

Blog
Rutina a vyhorenie kňaza pri slávení liturgie

Rutina a vyhorenie kňaza pri slávení liturgie

Riziko, že do každodenného slávenia svätej omše vstúpi s postupom času rutina a vyhorenie, ohrozuje asi každého kňaza. Duchovným osviežením môže byť publikácia „Presbiteri: parola e liturgia“ z pera Enza Bianchiho, známeho talianskeho autora duchovnej literatúry, ktorá v roku 2012 vyšla aj v českom preklade pod názvom Kněžím: Slovo a liturgie.