Rozmnožil sa hriech, rozhojnila sa milosť

Znova a znova mi prichádzajú do mysle tieto slová apoštola Pavla v liste Rimanom. Inak, oplatí sa prečítať si ten list celý.

Cirkev v súčasnosti nemá silný vplyv na široké masy. Všeobecne ľudia dnes, v celom svete, nezdá sa, že by žili príliš duchovne. Viac sme zameraní na hmotnú matériu a jej konzum, až adoráciu. Srdcia aj ústa, či perá, mnohých duchovných ľudí, najmä kresťanov, najmä katolíkov, kričia na moderný liberalizmus ako na najväčšie zlo súčasnosti. Liberálna spoločnosť a jej jednotliví členovia akoby prestávali vedieť rozlišovať dobro od zla. Dobro ako niečo čo buduje, tvorí, dáva hlboký pokoj a radosť, zlo ako niečo čo klame, ničí, devastuje, rozčuľuje, privádza do smútku. A mohla by som takto pokračovať. Zjednodušene môžeme povedať, že tam, kde človek prestal s vďačnosťou vnímať  život ako nezaslúžený dar, ktorý dostal, tam kde začal vnímať seba ako samotvorcu, začína jeho problém.

Preskočím teraz všetky príčiny a následky a skončím pri súčasnej situácii, v konkrétnej problematike. „Liberálny svet“ sa posunul do štádia, v ktorom sa rozhodol veci, ktoré ľuďom škodia vyhlasovať za dobré, správne, prirodzené, normálne, zdravé. Bez ohľadu na realitu, ktorej je človek súčasťou a nie stvoriteľom. Bez ohľadu na pravdu, na ktorej jestvovanie nemá modifikačný vplyv. A tak tu máme, čo tu máme.

Vieme, že zákony v niektorých štátoch posúvali vekové hranice smerom nadol, pre beztrestnosť sexuálneho styku. To sa môže javiť ako snaha pedofilov zlegalizovať svoju úchylku. Snaha „zcitlivovať spoločnosť“ pre ďalšiu formu deštruktívnej obscénnosti. Veď už v toľkých oblastiach to vyšlo.

Táto liberálna sebaoslavujúca spoločnosť neznáša, keď jej niekto nastavuje zrkadlo. Logicky nenávidí Cirkev, ktorá hovorí samospasiteľnému človeku, že žije v blude, v nešťastí. Že radosť a pokoj nájde len keď akceptuje podstatné prirodzené veci ako dané, svojou vôľou, či rozumom nemeniteľné.

To čo chcem od začiatku blogu povedať je, že ak ľudia tohto sveta nenávidia Cirkev, o to viac budú poukazovať na hrôzu, ktorej sú jej členovia schopní, a o to viac zatlačia aj sami seba do kúta v legalizácii tej istej hrôzy. Verím, že aj vďaka tomu nikdy nebude pedofília legalizovaná a akceptovaná v spoločnosti. Verím, že budú ochránené mnohé nevinné životy. Lebo „tam, kde sa rozmnožil hriech o to viac sa rozhojnila milosť“.

Viem, že toto je citlivá téma. Preto prosím, nedávajte mi do úst, to čo som nenapísala. V žiadnom prípade niečo tak odporné, ako je pedofília v Cirkvi, ani neobhajujem, ani za ňu nie som vďačná, ani si nemyslím, že je Božou vôľou. Snažím sa len poukázať na fakt, že Boh môže aj to najväčšie ľudské zlo následne použiť a premeniť vo svojom pláne pre ešte väčšie dobro.

Máločo môže rozžiariť jasnú hviezdu Cirkvi, a odhaliť či ukázať, jej zverené, prenikavé svetlo pravdy, viac, ako jej nekompromisný postoj k pedofilom vo vlastných radoch. Takýto postoj napokon Cirkev vo svojich dokumentoch deklaruje. Snáď je to príležitosť, aby teraz jej kredit, skrze nulovú toleranciu, stúpol aj u širokých más žijúcich v temnotách bohorovnosti.

P.S. Napriek všetkému, čo som napísala, chcem dodať, kiežby nikdy ani jedno dieťa nebolo zneužité. Kiežby ani jedno zneužitie nebolo ututlané.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo