T. G. M. v časopise Matice slovenskej

T. G. M. v časopise Matice slovenskej

Na večných hodnotách zbudovali svoje štáty aj sv. Václav, sv. Ľudovít, sv. Štefan. Na kráľovský palác vo Viedni tiež napísali: „Spravodlivosť je základom štátov!“ A práve pohreb prvého prezidenta samostatnej Československej republiky pripomenul celému svetu, že s tou spravodlivosťou je to smrteľne vážne. Ak sa ona stratí, stratí sa základ štátu a štát padne.

V tomto roku si pripomíname sté výročie vzniku Československa. Je dobre pripomenúť si prvého prezidenta T. G. Masaryka. Pekné zamyslienie ponúka článok Fera Paniaka v časopise Slovensko (vydávanom Maticou slovenskou). V roku 1937 odborný referent (skutočné meno František Paňák) napísal text s jednoduchým názvom "T. G. M." (č. 1 - 2, roč. IV. septeber - október), ktorý môže byť inšpiráciou aj pre súčastníkov.

Autor svoj článok začína citátom belgického spisovateľa M. Maeterlincka: „Nedokončené nie je ničím“ a vzápätí poukazuje na T. G. M., ktorý „to, čo začal, aj dokončil.“

Píše: „Len veľmi malému počtu ľudí dostáva sa takého veľkého šťastia. Veď začať a dokončiť veľké dielo znamená niečo stvoriť. A táto tvorba vyžaduje predpoklady nielen od svojho tvorcu, ale aj od času a prostredia. U Masaryka sa všetky tieto predpoklady stretly“. (uvádzam doslovný prepis textu aj čo sa týka pravopisu - poznámka autora)

Sedliak prezidentom

Ak by sme robili rozbor textu so študentami, tak by sme sa ich mohli spýtať, aké atribúty prisudzuje autor textu T. G. M.? Môžeme si pred seba stavať otázku aký „čas“ a „prostredie“ ponúka život nám (iste, ľahšie a negativisticky by sme mohli túto reflexiu použiť v pohľade na niektorých politikov dneška...).

T. G. Masaryk prežil svoje detstvo na dedine, veľmi sa ho dotýkala láskavosť matky. Nasledovalo obdobie učňa a neskôr študenta. „Lenže nebol by tým , čím je, keby tých poznatkov, ktorými ho školy obdarily, nevyužil tak, ako to vie len náš sedliak: Keď som už tu, tak teraz už musím z toho niečo mať. Masaryk tie školy dôkladne prešiel. Stal sa učiteľom, z učiteľa profesorom. Otvoril sa pred ním svet.“

Paniak použil zvláštne spojenie: sedliak – prezident. V reflexii na nivočenie sedliakov v čase komunistického režimu, dôkladnejšie chápeme, čo to v praxi (aj pre súčasnosť) znamenalo - gniavenie budúcej inteligencie, ktorej potenciál bol ukotvený „vo voľnej prírode“, „medzi nebom a zemou“.

Ďalší citát stavajúci viedenského docenta do prostredia „pod rodným Devínom“ je pre mňa prekvapivý. Neprivlastňuje si autor T. G. M? Možno áno, možno nie. Predsa len "Devín" bol bližie k rodisku T. G. M ako Praha. A zároveň to svedčí o tak dôležitej odvahe sebavedomých národov, ktoré si dokážu "privlastniť" umelcov i panovníkov a vzdať im hold.

„On, človek z vidieka, zo zdravého sveta, dedinčan, videl okolo seba zmľandravený mestský svet. A tento zunovaný a vyžitý svet vládol a panoval nad dobrým, zdravým svetom dedinským, ktorého on bol synom!? Veru mu nebolo treba dva razy hovoriť, že by to malo byť v tom svete obrátene: my zdraví budeme poriadky robiť, a nie vy ktorí sa strieľate od skazenosti.“

Politik

„Dal sa preto do politiky, aby dostal do rúk moc, keďže učenosť už mal.“ (veľmi potrebná reflexia – jasne pomenovanie „moci“, no zároveň potenciál – učenosť, ktorá umožňuje dobre využiť moc). (...) "Politika je huncútske remeslo. Tam aj dobrého chlapa raz-dva zomeľú. Ba ak ťa nemeľú cudzí, začnú ťa mlieť svoji. A po čase i veľmi šikovný a veľmi tvrdý predsa len napokon podľahne.“ (vidieť, že autor mal jasný názor na politickú kultúru.. preto sa nestal polikom, nevstúpil do politickej strany. Nakoniec sa stal kňazom - rehoľníkom, lebo pochopil, že tak oveľa plnšie pomôže svojej krajine i v duchu hľadania najhlbšieho zmyslu života)

„No keď je núdza najväčšia, pomoc božia najbližšia. Masaryk nebol len obyčajným človekom, už dnes dejiny ukazujú, že tam, kde stál, stáť musel. Veľký človek patrí do veľkých časov.“ Krásne píše autor textu o Masarykovi a jeho diele i v časoch vojny; rovnako aj o úcte nepriateľov, ktorí „dňa 21. septembra 1937 (...) s obnaženou hlavou“ kráčali za rakvou („tí, ktorí nám ešte pred dvadsiatimi rokmi tak nespravodlivo a nežičlive vládli“) „A keď sme tento nezabudnuteľný obrázok videli, zdalo sa nám, že to nie Masaryk, ale sama história kráča kráľovskou metropolou.“

Spravodlivosť je základom

Posledné slová (prorocké i aktuálne) nechávam doznieť v každom, ktorého sa téme ne/spravodlivosti dotýka. Nie sú len o pohľada na dielo T. G. M., ostávajú nadčasové.

„Odchádzal navždy ten, čo zvíťazil v znamení hesla: Pravda víťazí, a dal takto nášmu novému štátu za základ absolútnu hodnotu, teda postavil nový štátny útvar na tie isté základy, na aké postavili svoje ríše najslávnejší panovníci Europy. Na večných hodnotách zbudovali svoje štáty aj sv. Václav, sv. Ľudovít, sv. Štefan.

Na kráľovský palác vo Viedni tiež napísali: „Spravodlivosť je základom štátov!“ A práve pohreb prvého prezidenta samostatnej Československej republiky pripomenul celému svetu, že s tou spravodlivosťou je to smrteľne vážne. Ak sa ona stratí, stratí sa základ štátu a štát padne.

Prezident Masaryk sa o tejto veľkej múdrosti presvedčil, a idúc i ostatný raz pomedzi svojich, volal im do duše neklamný odkaz dejín: Keby ste každému nedali, čo mu patrí, keby ste nevládli spravodlivejšie ako tí, ktorých som premohol a musel odstrániť, koleso historie sa obráti, a vy padnete strašnejšie, ako padli naši utlačovatelia, lebo pravda víťazí!“

 

František Neupauer

 

Foto: wikipedia

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo