Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. 08. 2018, 15:10

Keď učiteľom je samotný Boh

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Jn 6,41-51) ponúka ďalšiu časť Ježišovej eucharistickej reči v synagóge v Kafarnaume. Evanjelista zaznamenáva námietky a nesúhlas náukou Ježiša Krista, ktorý trvá na svojom označení Chlieb života.
Keď učiteľom je samotný Boh

Otvárací 41. verš dnešného úryvku používa výraz „židia“. Má to svoj úmysel. Keď ich Pán Ježiš napomína, aby nešomrali, pripomína správanie ich otcov, ktorí na púšti reptali proti Mojžišovi a Áronovi: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!“  Ide o 16. kapitolu Knihy Exodus, v ktorej sa hovorí, ako Pán Boh zoslal mannu, ale až na troch miestach sa zmieňuje o reptaní ľudu (porov. Ex 16,2.7.12) Nepodľahli sme aj my niekedy „šomraniu“ pri posolstve evanjelia a náuke Cirkvi, lebo radšej chceme „sedávať nad hrncami mäsa“, ako žiť podľa duchovných hodnôt kresťanstva?  

Počúvať Boží hlas

Citát „všetkých bude učiť sám Boh“ (Jn 6,45) pochádza z Knihy proroka Izaiáša 54,13. Dôraz sa kladie na slovo „všetkých“. Boh v Kristovi si nevyberá len niektorých, vyvolených, ale chce sa dať poznať všetkým. Každého chce pritiahnuť k sebe. Ide o slobodný proces zo strany človeka, ktorý chce počuť a nechať sa poučiť  samotným Bohom. Nechýba nám pri našich rozhodovaniach ochota počúvať Boží hlas? 

Jedno zo základných učení Starého zákona bolo, že nikto nemôže vidieť Boha. Jánovo evanjelium túto myšlienku potvrdzuje hneď v prológu, keď hovorí: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“  (Jn 1,18) Človek potrebuje prísť k Ježišovi Kristovi, lebo iba on jediný nám môže zjaviť Otca. Ani Mojžiš, prostredníctvom ktorého Boh dal Izraelitom mannu na púšti, nevidel Boha: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!“ (Ex 33,20) Pán Ježiš je však väčší ako Mojžiš, je Boží Syn, ktorý jediný dáva dar večného života. On je tvárou Otca. On tým, ktorí v neho veria, robí Otca viditeľným. 

Pravým pokrmom je Kristus

Pán Ježiš pripomína, že starozákonná manna nebola chlebom života, lebo všetci, ktorí ju jedli, zomreli. Manna je predobrazom Krista  a Eucharistie. Pravým a jediným chlebom života je Kristus: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6,51) Túto vetu si potrebujeme často pripomínať pri náuke o Sviatosti Oltárnej. Tu nejde o metaforickú reč, ale o reálnu Kristovu prítomnosť. Budujme v sebe túto prítomnosť predovšetkým častým svätým prijímaním, ako aj vo chvíľach adorácie pred Bohostánkom mimo svätej omše. 

Odporúčame

Blog
Veriť v toho, ktorého Boh poslal

Veriť v toho, ktorého Boh poslal

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Jn 6,24-35) prináša úvodnú časť Ježišovej reči o eucharistickom chlebe. Pán Ježiš v nej podáva vysvetlenie starozákonného príbehu o manne na púšti, ktorý aplikuje na vlastnú osobu a poslanie.

Blog
Nanebovzatie Panny Márie a Biblia: Rozpor alebo súlad?

Nanebovzatie Panny Márie a Biblia: Rozpor alebo súlad?

15. augusta slávia katolíci sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Veriaci sa na blížiacu slávnosť môžu pripraviť modlitbou, rozjímaním o úlohe Márie v Božom spásnom pláne, ako aj tým, že budú vedieť, čo sa to vlastne slávi. Existuje námietka, že o tomto Nanebovzatí Biblia nič neučí a môžeme ho chápať len ako ľudský prídavok. Akú spojitosť katolíci nachádzajú medzi touto udalosťou a svedectvom Biblie?

Blog
Dominikáni v prvej línii

Dominikáni v prvej línii (výber z blogov)

Dnešným oslávencom v Cirkvi je svätý Dominik. V dobe, kedy na Slovensku silnie dopyt po katolíkoch vo verejnom priestore, katolíkoch podkutých v komunikácii, argumentoch aj v zbožnosti, nám môžu byť príkladom niektoré z dnešných aktivít Rehole kazateľov, ktorú sv. Dominik založil.

Blog
Rozhodnutie

Rozhodnutie

Ešte z čias svojich teologických štúdií si pamätám, že na hodine morálnej teológie nám profesor hovoril ako sa človek rozhoduje pre Boha alebo proti nemu. Hovoril to v súvislosti s dokonalou ľútosťou. A spomenul aj svoj osobný zážitok. Pri cestovaní osobným autom sa raz ocitol medzi dvomi kamiónmi, ktoré jeho auto stláčali spredu i zozadu a hrozila mu smrť. V kritickom momente si na Pána Boha ani len nepomyslel a ani na to, aby ľutoval svoje hriechy... Pre nás to malo byť ponaučenie, aby sme ľuďom pripomínali, ako je dôležité nažívať s Bohom a byť pripravený na svoju smrť. Milí čitatelia, nechcem vás otravovať uprostred leta takou nepohodlnou témou, akou je smrť. Ale všimol som si, že práve ona je pre niektorých autorov východiskom pre uvažovanie o viere i neviere, o rozhodnutí žiť tak, že Boh existuje alebo naopak, že neexistuje.