Tabu 21. storočia

Tabu 21. storočia

Mnohí sa  možno teraz zamyslíte nad tým, čo môže byť v dnešnej spoločnosti takým veľkým tabu, o ktorom sa bojíme, respektíve nechceme alebo sa hanbíme hovoriť. Je to celosvetový problém, problém poruchy príjmu potravy. Anorexia, bulímia, ortorexia, drunkorexia, bigorexia a množstvo iných porúch príjmu potravy, o ktorých vôbec nemáme ani “šajnu”, že niečo také môže existovať. Vytvorili sme spoločnosť, kde sme dali väčší dôraz na to, ako vyzeráme predtým, akými skutočne sme. Ja osobne vôbec nemám rada, keď niekto niekoho posudzuje ako vyzerá alebo ho len letmo zkomentuje. Vety typu “aký/á si tučný/á” alebo “ako si pribral/a” sú podľa mňa vety, ktoré môžu v človeku vytvoriť bolesť a môžu byť dôvodom vzniku či už odsúdenia saba samého, depresie alebo samotnej poruchy príjmu potravy, najčastejšie anorexie a bulímie. Začína sa to potom pri samotnom porovnávaní sa s druhými. Niekto s tým nemá problém a ak na niekoho takého narazí, tak ho vôbec nechápe a k tomu ho ešte aj odsúdi. Každý jeden z nás je jedinečný a každého prežívanie je špecifické a jedinečné, pretože je determinované rôznymi faktormi. Nikoho by sme nemali odsudzovať a posudzovať, pretože my nie sme na to kompetentní. Nepoznáme okolnosti, dôvod a množstvo iných faktorov, ktoré sa za tým skrývajú. Boh, ktorý nás pozná najlepšie, ktorý nás miluje nekonečnou láskou a odpúšťa nám, nás nikdy neodsudzuje, hoci tú tá kompetencia nechýba.

Keď som sa pred rokom rozhodla ísť pracovať do nášho hlavného mesta, veľmi som sa tešila. Po roku strávenom na misiách v jednej pralesnej dedinke som si vychutnávala autá, MHD, možnosť ísť na sv.omšu, ísť na adoráciu, nechať sa duchovne sprevádzať, kultúrne sa vzdelávať a predovšetkým som si vychutnávala jedlo. Jedlo. Pamätám si, že som niekoľkokrát v práci počula vety typu: Prečo ješ cestoviny? Pečivo by si nemala jesť, z toho sa priberá. Si tučná, mala by si menej jesť. Zemiaky majú v sebe množstvo škrobu, ktorý sa dlho rozkladá, nejedz ich. Jedz proteín, ten ti zaženie hlad... Neskôr som večer cestovala MHD, kde bola skupinka mladých dievčat, z ktorých dve rozprávali o bulímii. Jedna to skonštatovala: “Bulimia je super! Proste môžeš zjesť všetko, však potom to aj tak vyvraciaš. Je to môj životný štýl.” Táto veta ma prinútila zamyslieť sa nad týmto faktom. Neviem, či tá dievčina to myslela vážne (predpokladám, že nie) ale pre mňa to bol akoby výkrik jej duše: “Prosím, pomôžte mi, ja už tak nechcem žiť ale neviem ako s tým skončiť.". Mnohé dievčatá a ženy sa nechajú strhnúť tlakom okolia, ktorý nám nepriamo hovorí, že iba keď máme konfekčnú veľkosť 0, tak iba vtedy môžeme zaujať okolie a byť krásne. Čo tomu nepriamo naznačuje? Stačí otvoriť nejakú internetovú stránku a vojsť do online obchodu a hneď vidíme všetky modely a strihy nových kúskov pre naše šatníky, ktoré majú na sebe oblečené modelky – vo väčšine prípadov anorektičky. Pozrieme si módnu prehliadku a tam je to ten istý prípad. Chcete sa prejsť po meste, alebo stačí, že iba cestujete, a okolo ciest môžete vidieť mnoho bilbordov, pri ktorých mám mnohokrát pocit, že prezentujú poruchu príjmu potravy ako niečo "neškodné". Len nedávno, keď som cestovala do Londýna, tak som na našom letisku videla obrovskú reklamu, ktorá ako modelku vybrala slečnu s nejakou poruchou príjmu potravy (ak by som sa mýlila, tak sa ospravelňujem). Všetky tieto obrazy, ktoré vidíme sa nám dostávajú do podvedomia a onedlho získame “chorý názor”, že nechať vidieť kosti je zdravé, krásne a trendové. Áno, anorexia je viditeľná, s bulímiou je to trošku ťažšie, pretože ju vie rozoznať asi iba ten, kto si ňou sám prešiel, lebo vie, aké znaky sa pri nej objavujú a niekedy človek, ktorý je veľmi citlivý a naozaj mu záleží na druhých to v niektorých prípadoch môže objaviť aj bez toho, aby mal s tým osobnú skúsenosť. Vo mne sa vynára mnohokrát otázka, kto sa potom zaujíma o tie modelky, ktoré si týmto “trendom” prechádzajú? Keď už začnú bojovať “so smrťou”, tak sú ponechané vlastnému osobu. Aký je ten osud? Nesiahli si sami na život? Áno, teraz síce hovorím o dievčatách a ženách ale týmto "trendom" si častokrát prechádzajú aj muži. Aj tu vypukol kult tela, ktorý má za následok pád do mentálnej a samotnej anorexie a bulímie, ortorexie, drunkorexie, bigorexie, prílišné konzumovanie proteínu, nadmerný čas trávený v posilovniach a samotným cvičení, prepočítavanie prijatých kalórií a pod. Nik sa niečím takým nehrnie do éteru, aby sa stretol s ďalším odsudzovaním, pretože každý, kto si tým prešiel alebo prechádza a už si to uvedomil, sa už dávno odsúdil a to je jedno o aký druh poruchy príjmu potravy ide. Dôležité je nájsť potom ten správny krok k odpusteniu sebe samému ale na to je dôležité prijatie, neodsudzovanie a láska z našej strany. Buďme citliví na to, čo necháme, aby sa stalo “normálnym”v našej spoločnosti a nebojme sa o tom rozprávať. Nedovoľme, aby sa do tohto začarovaného kruhu dostalo ešte viac ľudí, než sa v ňom nachádza, pretože to, čo ten kruh naozaj znamená, je mnohokrát nočná mora – bolesť, neschopnosť nájsť silu nájsť chuť žiť a bojovať s tým. Veľa z nás si nevie ani predstaviť čo človek prežíva v tomto “kruhu” a ani potom, keď tento kruh opúšťa a opustí, pretože jeho opustením sa to nekončí. Nik, kto sa do tohto kruhu dostane ani netuší, čo ho čaká možno až do konca života. Neodcudzujme nikoho a ak niekoho takého nám Boh pošle do cesty, buďme mu oporou a svetlom, pretože aj tu to nie je len jednostranný proces - my sa môžeme niekedy naučiť omnoho viac pri ich boji a pri ich ceste hľadania a nachádzania Pravdy. Snažme sa začať od seba samých byť príkladom seba samých – nie kópie našich idolov. Buďme sami sebou. Nedovoľme, aby sa kult tela stál našou modlou, zaplnil celú našu myseľ, a aby nám ukradol zdravý pohľad na svet a lásku. Žiť s Bohom, žiť s chuťou, žiť s láskou. Nebojme sa kráčať proti prúdu. Svet nám nemá diktovať stávať sa prázdnymi schránkami nášho Ja.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora