Aldo Moro a Červené brigády, slovenskí svätí a omyl našich antiliberálov

Aldo Moro a Červené brigády, slovenskí svätí a omyl našich antiliberálov

Vo Vatikáne začali prípravy blahorečenia talianskeho premiéra a kresťanského demokrata Alda Mora, ktorého v roku 1978 uniesli a zavraždili ľavicoví teroristi „Červené brigády". Jeho prípad rovnako ako všetci slovenskí svätí vyvracajú niekoľko omylov v rozšírených názoroch o politike, vrátane tvrdenia, že najväčším ohrozením Slovenska a kresťanstva je liberalizmus.

Zavraždený premiér Aldo Moro

Aldo Moro (1916-1978) bol od roku 1946 parlamentným poslancom, a od r. 1959 generálnym sekretárom talianskej Kresťanskej demokracie. V roku 1963 sa stal predsedom prvej stredo-ľavicovej vlády v Taliansku. Od roku 1976 viedol Kresťanských demokratov ako predseda strany. Bol kľúčovou postavou v rokovaniach, ktoré mali viesť k „historickému kompromisu" medzi talianskymi komunistami a kresťanskými demokratmi v parlamente.

16. marca 1978 jeho auto prepadlo komando komunistickej teroristickej organizácie Červené brigády počas cesty do parlamentu, kde sa mala konať diskusia v súvislosti s hlasovaním o dôvere novej vláde na čele s G. Andreotim, ktorá bola prvýkrát zostavená na základe Historického kompromisu. Teroristi zastrelili všetkých 5 členov ochranky a Mora uniesli.

Odbory na protest žiadali generálny štrajk, bezpečnostné sily vykonali stovky razií, ale vláda napriek požiadavkám rodiny a priateľov vrátane pápeža Pavla VI. odmietla s teroristami vyjednávať. Po 55 dňoch Morovi povedali, že ho idú premiestniť na iné miesto, v aute ho prikryli dekou a zabili desiatimi strelami kalibru 7,65 mm zo samopalu Škorpion (Vzor 61).

Červené brigády a NATO

V roku 1939 si Hitler a Stalin zmluvou Molotov-Ribbentrop rozdelili Európu. Keď po vojne Stalin pomocou sily a domácich komunistických strán začal v krajinách oslobodených Červenou armádou nastoľovať komunistické diktatúry, vznikla „Železná opona", nové rozdelenie medzi Východom a Západom, a v r. 1949 Organizácia Severoatlantickej zmluvy - NATO.

V auguste 1970, dva roky po tom ako Moskvou riadená vojenská okupácia 21. augusta 1968 zlikvidovala demokratizačný proces v Československu, vznikla v Taliansku marxisticko-leninská teroristická organizácia Brigate Rosse - Červené brigády. Tá požadovala vytvorenie revolučného štátu pomocou ozbrojeného boja a vystúpenie Talianska z NATO. Popri ľavicovej propagande organizovali vraždy a únosy čelných priemyselníkov, sudcov, politikov i novinárov. Aktivita brigád dosiahla vrchol v rokoch 1977-81. Spáchali okolo 14 000 násilných činov a priznali zodpovednosť za 86 vrážd. V r. 1981 uniesli aj amerického generála a vysokého funkcionára NATO J. L. Doziera, ktorého ale protiteroristická jednotka po 42 dňoch oslobodila. Ich najznámejšou a najšokujúcejšou akciou bol únos a vražda A. Mora. Poslednou obeťou bol 16. 4. 1988 senátor Roberto Ruffilli.

V súvislosti s aktivitami Brigate Rosse usvedčili viac ako 900 ľudí, no predpokladá sa, že organizácia mala podstatne širšiu členskú základňu, ktorá mohla zahŕňať až 4 000 ľudí, pričom väčšina členov poskytovala skôr materiálnu, logistickú, či propagačnú podporu.

Aldo Moro, svätý politik?

Ľavicovými teroristami zavraždený Aldo Moro bol osobný priateľ pápeža Pavla VI. Prípravy jeho blahorečenia sa ujala rehoľa dominikánov. Za postulátora kauzy člena Tretieho rádu sv. Dominika bol menovaný páter Gianni Festa OP, generálny postulátor Rádu kazateľov. Úlohou postulatúry bude „predovšetkým dokázať vysokú kvalitu kresťanského života Alda Mora, to znamená jeho praktizovania cností lásky, viery a nádeje,“ uviedol pre Vatican News páter Festa. Na tento cieľ bude slúžiť diecézne skúmanie so zhromaždením svedectiev. (Vatican News, 11. 7. 2018, https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/aldo-moro-blahorecenie-menovany-postulator-dominikan-festa.html

Dominikáni podobne iniciovali aj beatifikačný proces iného talianskeho kresťansko-demokratického politika Giorgia La Piru (1904-1977), ktorý bol rovnako dominikánskym terciárom. Jeho hrdinské cnosti nedávno potvrdila Kongregácia pre kauzy svätých.

To dokazuje, že všetci politici nie sú rovnakí, že politika nie je vo svojej podstate zlé „panské huncútstvo", ale aj v dnešnej dobe a demokratickej spoločnosti môže byť hodnotnou službou blížnym, cestou k svätosti.

Slovenskí mučeníci

Všetci slovenskí svätí či blahoslavení, ktorí žili a pôsobili na Slovensku v 20. storočí sú mučeníci nacizmu alebo komunizmu:

Blahoslavená Sára Salkaházi bola rehoľníčka maďarskej národnosti pôsobiaca na území dnešného Slovenska. Pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V r. 1927 vstúpila do rehoľnej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v r. 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti. Tam počas vojny ukrývali Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju za to spolu s niekoľkými Židmi zastrelili a telá hodili do Dunaja.

Blahoslavený biskup P. P. Gojdič od začiatku kritizoval protižidovské zákony a politiku Slovenského štátu, a aktívne zachraňoval Židov. V r. 1950 ho komunisti zatkli a spolu s ďalšími biskupmi odsúdili za „vlastizradu" na doživotie. Po 10 rokoch zomrel na následky väznenia a mučenia vo veku 72 rokov v Leopoldove.

Gréckokatolícky biskup V. Hopko, odsúdený na 15 rokov a stratu majetku a občianskych práv, prepustený po 13 rokoch „zo zdravotných dôvodov". Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 pôsobil ako jej svätiaci biskup.

Zdenka Šelingová, rehoľná a zdravotná sestra. Za to, že pomohla utiecť kňazovi a trom bohoslovcom, ktorých chceli odviesť do Ruska a popraviť, ju odsúdili na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Po 3 rokoch ju podmienečne prepustili do nemocnice, kde zakrátko zomrela na následky mučenia.

Metod Dominik Trčka, CSsR. Rehoľný kňaz českého pôvodu. Počas 1. svetovej vojny sa staral o utečencov z Chorvátska, Slovinska a Ruska. Potom pôsobil v Ľvove na Ukrajine, od r. 1931 v Michalovciach. V r. 1952 ho komunisti odsúdili na 12 rokov väzenia. Zomrel 23. 3. 1959 na následky tuberkulózy, ktorej podľahol pre zámerné neumožnenie liečby zo strany správy väznice.

Titus Zeman, slovenský salezián (rovnako ako A. Srholec) Za to, že pomáhal bohoslovcom utiecť za hranice ho odsúdili na 25 rokov. Po 13 rokoch podmienečne prepustený, ale ďalej sledovaný zomrel na následky väznenia a mučenia.

Na 1. september 2018 sa chystá slávnosť blahorečenia 16 ročnej Anny Kolesárovej, ktorú zastrelil vojak Červenej armády za to, že sa s ním odmietla vyspať. Dekrét o mučeníctve podpísal pápež František 6. 3. 2018.

Kresťanskí demokrati a EÚ

Aldo Moro bol kresťansko-demokratický politik podobne ako hlavní zakladatelia EÚ, francúzsky premiér a prvý predseda Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu Robert Schuman, a prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko Konrad Adenauer.

Obidvoch prenasledovali pre ich aktívny nesúhlas a odboj nacisti. Na Schumana vypísali odmenu 100 tisíc ríšskych mariek potom ako sa mu podarilo uniknúť z deportácie do koncentračného tábora. Adenaura zbavili funkcie primátora Kolína aj majetku, keď v r. 1933 pri príležitosti Hitlerovej návštevy odmietol mesto vyzdobiť svastikami. Niekoľko krát ho zatkli, väznilo ho Gestapo.

Dnes niektorým liberálom viac než exkomunisti a neomarxisti vadia kresťania, a niektorí naši kresťania tvrdia že liberálna demokracia je protikresťanská, a priamo či nepriamo podporujú Rusko, ktoré uctieva Stalina a vedie ho bývalý dôstojník KGB Putin. Petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO zbiera Kotlebova ĽSNS, ktorej mnohí prívrženci spolu s exmečiarovcami zo všetkých strán najviac kritizujú KDH.

Násilie červenej mafie

Zatiaľ čo Moskva bola hlavným dodávateľom vojenskej výzbroje pre ľavicových diktátorov, a ruský Kalašnikov je najrozšírenejšou ručnou zbraňou konfliktov a revolúcií, k najobľúbenejšej výzbroji teroristov roky patril samopal Škorpion a výbušnina Semtex z komunistického Československa.

Okupácia Československa v r. 1968 a činnosť Brigate Rosse mali rovnaký cieľ - násilné odstránenie demokracie. Po Novembri ´89 bývalí komunisti tiež sabotovali demokratizáciu štátu a politického systému.

Zločiny marxistických Červených brigád v demokratickom Taliansku, ktoré je súčasťou EÚ a NATO, sú prinajmenšom zrovnateľné so zločinmi mafie. Korupcia, tunelovanie štátu a eurofondov slovenského komunistického kapitalizmu, ktorý sa rozbehol najmä za Mečiara a prekvitá za Fica, sa neodlišujú od mafiánskeho „podnikania". (viac a konkrétne tu: https://www.postoj.sk/31108/cervena-mafia-od-vitazneho-februara-k-vrazde-novinara ) Väčšina slovenských veľkokapitalistov, a štát i občanov okrádajúcich oligarchov má komunisticko-eštebácky pôvod. Zvlášť po Kuciakovej vražde sa zviditeľnili prepojenia na talianskych mafiánov....

Marxizmus alebo kresťanstvo

Uvedené fakty ukazujú, že nielen vo vyhláseniach a encyklikách pápežov, ale aj v praktickej politike boli mnohí kresťania-katolíci aktívni odporcovia nacizmu a komunizmu, aj budovatelia demokratickej slobodne spolupracujúcej Európy. Demokracia rešpektujúca slobodu a rovnosť občanov stojí aj na kresťanských základoch, a vo svojej podstate má ku kresťanstvu omnoho bližšie než nacionálny či komunistický socializmus.

Komunizmus od Marxa, cez Lenina a Stalina až po súčasnosť vždy likvidoval demokraciu a bojoval proti cirkvi, a medzi hlavných odporcov a obete komunistov vždy patrili kresťania. Patrí to k jeho podstate, čo mnohí podnes nechápu, alebo nechcú uznať, ako dokázal aj predseda Európskej komisie J-C Juncker, keď 5. 5. 2018 okiadzal 4,4 metrovú sochu K. Marxa. ( https://www.postoj.sk/33224/karol-marx-spaja-prezidenta-putina-a-sefa-europskej-komisie-junkersa )

Komunisti alebo liberalizmus?

Liberálna demokracia umožnila občanom podstatne vyššiu životnú úroveň než komunisti. Dáva tiež cirkvám, a EÚ a NATO členským štátom neporovnateľne viac slobody než ktorákoľvek komunistická vláda či spolok s Moskvou. Dnes sú kresťania najviac prenasledovanou skupinou vo svete. Najväčšími prenasledovateľmi a porušovateľmi ľudských práv sú islamisti a komunistické režimy. Proti cirkvi útočí aj nová česká vláda, ktorú vedie bývalý eštebák za podpory socialistov a komunistiov. Aj Fico a spol. sa cirkev snažia mediálne využiť, ale keď napríklad biskup Lach adresne kritizoval problémy v zdravotníctve a pomenval ich príčiny, rozčúlene povedal, že sa cirkev nemá miešať do politiky.

Niektorí kresťania na čele s JUDr. Čarnogurským napriek tomu už roky tvrdia, že komunistická minulosť a spôsoby už nie sú vážny problém, lebo hlavným ohrozením kresťanstva a Slovenska je vraj liberalizmus. Ten však nikto z nich jasne nedefinoval.

Týmto viacerí odôvodňovali aj kritiku protikorupčných manifestácií za Slušné Slovensko, a svoje postoje, ktorými v rámci boja proti genderizmu a za zákaz potratov fakticky pomáhali súčasnej socialisticko-nacionálnej vládnej koalícii. Opakovane kritizovali KDH a liberalizmus, nikdy exkomunistov a súčasnú vládu.

Pred rokovaním o Kotlebovom návrhu zákazu potratov šéf vládneho SMERu exkomunista Fico napísal, že sa stotožňuje s jestvujúcim zákonom, ktorý prijala jeho rodná KS. Hlasovanie o návrhu znemožnila vládna koalícia socialistického SMERu a Dankovej SNS. Ani potom som neobjavil jediné vyjadrenie tých, čo predtým vášnivo odsudzovali aj každého kto súhlasil s cieľom ich úsilia na ochranu života a rodiny, ale dovolil si kritizovať spôsob akým to robili. Nastalo ticho a nikto z nich nepomenoval tých, ktorí zabránili prijať tento zákon. Ani nekritizoval vládu keď o pár týždňov prostredníctvom ministerstva kultúry, ktoré riadi Ficov SMER, finančne podporila Dúhový Pride, propagujúci to, čo nimi odmietaný Istanbulský dohovor.

Polopravdy biskupa Judáka

K téme sa kriticky vyjadril biskup Viliam Judák pri odpustovej sv. omši v Skalke pri Trenčíne (TV Lux, 22.7.2018) Viaceré veci povedal dobre, ale v tejto súvislosti aj on hromžil len na „liberalizmus". Kritizoval tých, čo mali pochybnosti o vhodnosti hlasovať za Kotlebov návrh. Kritizoval že „všetci milujú Kisku a sexuálne menšiny", aj keď Kiska pri schvaľovaní zákona o potratoch či ID nemal žiadne právomoci. Ani slovom však nespomenul tých, ktorí ich majú, a ktorí nesú hlavnú zodpovednosť za súčasný stav i za to, že sa o Kotlebovom návrhu v parlamente ani nehlasovalo - na čele s exkomunistom Ficom a šéfom parlamentu Dankom. Ani ich voličov.

Aj festival Pohoda nespravodlivo kritizoval na základe nepravdivej informácie ( viac tu: https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/reakcia-na-lzi-o-festivale-pohoda

Judák tvrdí: „Aj u nás liberalizmus útočí proti náboženstvu so všetkou silou." Ani on však nepovedal jasne čo je to ten liberalizmus, a zamlčal, že socialisti a komunisti útočia na náboženstvo omnoho brutálnejšie.

Povedal, že „podľa liberalizmu patrí náboženstvo do raného štádia ľudstva, brzdí pokrok, konzervuje iracionálne predstavy, preto ho treba potláčať, prinajmenšom držať uzavreté v súkromnej sfére." Aj to je len zavádzajúca polopravda. Nehovorí to neurčitý liberalizmus, ale niektorí liberáli. Zamlčal, že to tu 40 rokov pred súčasnými liberálmi hovorili komunisti, ktorí navyše zobrali cirkvi slobodu a tvrdo potláčali každý pokus o nezávislú aktivitu spôsobom, aký si dnešní mladí nevedia ani predstaviť. Liberálna demokracia, na rozdiel od komunistov, nebráni kresťanom mať a riadiť vlastné školy aj médiá, a verejne hovoriť svoj názor. Ak dnes mnohí viac veria „liberalizmu“ (alebo Ficovi, Dankovi, či Kotlebovi) je to aj dôsledok toho, ako cirkev po páde komunistickej diktatúry túto slobodu využila.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo