Potetované Slovensko

Úvod

Pred dvoma rokmi som na Postoji publikoval článok s názvom Prečo je tetovanie v móde. Ten článok vyvolal pomerne veľký ohlas a ukázal, že Slovákom a Slovenkám nie sú otázky vkusu ľahostajné. Na článok reagovala aj učiteľka logiky z Floridskej univerzity Marcela Herdová. Ja som jej potom ešte odpovedal dvoma ďalšími článkami (Prečo je tetovanie prejavom dekadencie a Pokračovanie diskusie s M. Herdovou o tetovaní.). Toto leto som sa k tejto téme rozhodol vrátiť a to z dvoch dôvodov: 1. Počet ľudí s tetovaním stále rastie a obzvlášť viditeľné je to v lete, kedy ľudia nosia menej oblečenia. 2. Nedávno som bol na úrade, kde som  videl úradníčku s potetovaným predlaktím. Či mala tetovanie aj inde, to netuším. Táto skúsenosť vo mne niečo zlomila, lebo som bol vždy presvedčený o tom, že štát majú zastupovať ľudia, ktorí vzbudzujú dôveru a pôsobia dôstojne, čo o ľuďoch s tetovaním, ktorí majú imidž recidivistov/recidivistiek práve prepustených z kriminálu určite neplatí. Môj názor je, že štátni úradníci/úradníčky by nemali mať tetovanie alebo keď už si nevedia pomôcť, tak by ho mali mať na mieste, ktoré nie je viditeľné.

Počet ľudí s tetovaním rastie doslova zo dňa na deň, až je možné hovoriť o estetickej epidémii. Seriózna kritická reflexia tohto javu však neexistuje. Pozeral som sa na internet, či v poslednej dobe nevznikli nejaké kritické články na túto tému, no nič som nenašiel. Len články o tom, aké tetovanie sa vám hodí alebo práve teraz letí. Preto som sa rozhodol po dvoch rokoch znova pozdvihnúť svoje pero resp. klávesnicu svojho počítača a napísať nový kritický článok o tetovaní.

Moja základná téza znie, že tetovanie je neestetické, je prejavom dekadencie, je to atavizmus zo starých pravekých a starovekých kultúr, ktorý do moderného sveta nepatrí.

Jadro

Nie som proti tomu, aby sa človek o svoje telo staral. Časy stredovekých askétov, ktorí svoje telo (brata somárika) trýznili, sú už preč. Nemožno namietať nič proti tomu, keď sa človek zdravo stravuje, športuje, snaží sa slušne a vkusne obliekať, alebo (najmä) v prípade žien používa kozmetiku. Je v poriadku, ak človek dbá o svoj výzor, pokiaľ zachováva nejakú rozumnú mieru a nezachádza do krajností. Je v tom aj ohľaduplnosť voči blížnym, lebo ľudia sa necítia dobre v prítomnosti niekoho, kto je otrhaný, špinavý a smrdí.

Tetovanie je výstrednosť a mohli by sme chestertonovsky povedať, že ak sa výstrednosť stane všeobecnou, tak ešte len preto neprestane byť výstrednosťou. Tetovanie je znevážením ľudského tela/človeka. Platí to z estetického hľadiska a ešte viac z hľadiska náboženského. Telo/človek je redukované, ponížené na nosiča obrázkov, akoby na maliarske plátno. Na objekt.

Tetovaním akoby človek  dával najavo, že nie je spokojný s tým, ako jeho telo Evolučný inžinier vytvoril a chcel by ho svojvoľne vylepšiť. Tým sa mu vyrovná, bude ako on. Tvorca seba samého.

Robí tetovanie človeka krajším? Nie. Tetovanie prekrýva kožu a keď je rozsiahlejšie, prekrýva dokonca ľudskú podobu. Tetovanie priťahuje pozornosť na seba, akoby si ju uzurpovalo. Ťahá oči. Nejde teda už o krásu človeka/tela, ale o krásu, aj to nie vždy, tetovania. Človek/telo je zatlačený do úzadia. On je iba nosičom/nosičkou nejakého obrazu, v podobnom zmysle ako maliarske plátno. Telo/človek je degradované, ponížené na nosič obrázkov. Ľudia s tetovaním na mňa pôsobia ako ľudia, ktorí po ulici nosia na svojom tele nejaký reklamný pútač. Vždy, keď som videl takýchto ľudí, bolo mi ich ľúto, lebo sa mi to zdalo byť pre nich ponižujúce.

Najmä extrémne formy tetovania nielen prekrývajú prirodzenú ľudskú podobu, ale človek potom vyzerá ako nejaká neľudská bytosť pochádzajúcu zo sveta tieňov alebo z pekla. Potetovaný človek, keď je to ešte vyšperkované piercingom a rôznymi podkožnými implantátmi sa mení na obludu. Pripomína viac čerta/čerticu než človeka.

Jedna z vecí, ktorá by nás pri reflexii fenoménu tetovania mala viesť k obozretnosti je skutočnosť, že tetovanie je obzvlášť obľúbené medzi kriminálnikmi/kriminálničkami a mafiánmi/mafiánkami. O aké bytosti ide? V prvom rade sú to ľudia, ktorí porušujú spoločenské pravidlá, porušujú morálne princípy ako aj písané zákony. Majú teda problém s disciplínou, so sebaovládaním. Nevedia ovládať svoju agresivitu, svoje emócie, žiarlivosť, túžbu po moci a majetku. Sú v područí démonov. Títo ľudia majú problém so vzťahom k okoliu, k spoločnosti. Majú problém s komunikáciou, a práve preto sa nechávajú tetovať. Tetovanie predstavuje pre nich formu, ako sa prihovárajú svojmu okoliu. „Aha tu som, daj si na mňa pozor!“ Niečo tým hovoria svojmu okoliu, čo nedokážu povedať iným spôsobom. Tetovanie poukazuje na nejaký problém vo sfére komunikácie, neschopnosť byť pre svoje okolie dostatočne zrozumiteľný, neschopnosť dostatočne sa vyjadriť. Je tu prítomná aj rebélia, vzbura.

Potom sú ľudia ako David Beckham, ktorí síce nie sú kriminálnici, ale ktorí sa výraznou mieru zaslúžili o propagáciu a legitimizáciu tetovania. On a jemu podobní módni guruovia a módne ikony rozhodli, že vyzerať ako vrah alebo gangster je cool, in a sexy. Oni sa rozhodli inšpirovať inferiórnym kriminálnym prostredím a ustanovili určitý dekadentný fenomén na piedestál módy. Módnou ikonou sa teda stal človek žijúci na hrane, mimo oficiálnych štruktúr spoločnosti, drsný gangster rebelujúci proti spoločnosti, štátu alebo dokonca proti Bohu. Nevravím, že všetci tí futbalisti a speváci, ktorí sa rozhodli pre tento imidž, sa stali zároveň kriminálnikmi, oni si len vybrali imidž kriminálnikov. Dekadentný úpadkový jav bol povýšený na estetický ideál. Ja však nepovažujem za správne brať si vzor a to ani v estetickej sfére zo sféry dekadentného prostredia zločinu. Nevidím dôvod, prečo  si brať príklad od ľudí, ktorí majú komunikačné problémy, ktorí majú problém s okolitým svetom, a preto si nechávajú kresliť obrázky po tele.

Pýtal som sa jednej známej s potetovaným krkom a rukami, čo ju to napadlo, dať si spraviť tetovanie. Odpovedala, že tým chcela dať najavo, že nie je žiadna cukrová bábika. To je pozoruhodná odpoveď. 1. Potvrdzuje moju skoršiu intuíciu, že tetovanie dodáva človeku imidž drsnosti, tvrdosti, rebelantstva, nevypočítateľnosti, prchkosti možno až surovosti. 2. Zaujímavé je, že ona vôbec má potrebu takéto niečo svojmu okoliu signalizovať, a otázne je, prečo to robí práve takýmto spôsobom a nie nejako inak.

Uvedomujú si tetovaní ľudia, že tetovanie má pôvod u kriminálnikov/kriminálničiek a ešte v skoršej dobe u rôznych primitívnych kmeňov praveku a staroveku? Pochybujem. Skôr sa tu prejavuje stádovitosť. Všetci to robia, všetci to majú, teda chcem to mať aj ja. Bez hlbšieho uvažovania.

Keď vidím ísť po ulici mladú peknú ženu, ktorá má potetovanú celú ruku od ramena až po predlaktie, tak si hovorím „Prečo? Prečo si takto poničila kožu?“ Ja nevidím nič pekné na tom, keď chce mladá pekná žena vyzerať ako primitívka alebo kriminálnička.

Z časti sa v tejto móde prejavuje aj túžba po stratenom svete mýtov a mágie, po svete, kedy ešte nedominovali rozum, veda, technika, ale neohrození vikingskí bojovníci a vedomie človeka bolo ponorené v mýtoch. Tetovanie je aj podvedomá vzbura proti zložitému modernému svetu. Túžba po návrate  do starého predracionálneho sveta.

Tetovanie zodpovedá starému magickému vedomiu, ktoré je dnes pre nás prežitkom. Mágia minulosti bola založená na analógiách, korešpondenciách. Jeden zo spôsobov ako vstúpiť do kontaktu s nadzmyslovým svetom je pomocou rituálov a symbolov. Vzhľadom na to, že tetovanie vzniklo v dobe, kedy bol svet človeka preniknutý mágiou, je dôvod predpokladať, že pravekí a starovekí ľudia mu pripisovali nejaký magický význam.

Tetovaním moderný človek akoby kriesil staré vedomie, alebo ak chcete starých bohov.

Podľa zákonov mágie, ak si človek nechá vytetovať symbol prináležiaci k nejakému duchovnému, politickému či všeobecne ideovému prúdu, tak vstupuje do neviditeľného kontaktu s týmto prúdom.

Všetky estetické formy sú niekým inšpirované. Vzhľadom na charakter tetovania je dôvod stavať sa k jeho duchovnému pôvodu nedôverčivo. Aké duchovné sily sa manifestujú prostredníctvom tetovania? Prečo ľudia, ktorí majú jedno tetovanie, majú sklon nechať si urobiť ďalšie a ďalšie tetovania. Vyzerá to ako závislosť.

Latinské príslovie hovorí: Quod licet Jovi, non licet bovi. Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. To, čo mohlo mať opodstatnenie pre starých Tahiťanov/Tahiťanky alebo Vikingov/Vikingky, nemusí byť vhodné pre nás. Pre nás to už môže byť atavizmus, prežitok z minulosti. Mentálne sme sa posunuli inde a tento spôsob sebavyjadrenia už pre nás nie je adekvátny.

Aj od primitívnych archaických spoločností sa môžeme v niečom inšpirovať. Ide ale o to, v čom. Určite nie napríklad v kanibalizme alebo praktizovaní ľudských obetí. Niektoré veci našťastie patria minulosti. Tak isto sa mi nezdá rozumné, keď sa moderný človek chce svojím výzorom podobať pračlovekovi alebo nejakému domorodcovi z Bornea.

Keď som pozeral na TV Lux prenos zo stretnutia kresťanskej mládeže v Prešove, všimol som si, že tam prítomní mladí ľudia tetovanie nemajú. Kresťania tetovanie nepotrebujú, lebo majú omšu, sviatosti, chrámy, bohatú symboliku, modlitby atď. Takto sa vzťahujú ku svetu ducha. Robia veci vedome. U tetovaných je túžba po duchovne uspokojovaná podvedome a je ešte otázne, akú kvalitu toto duchovno má.

Primitívi komunikovali so svojím okolím prostredníctvom obrázkov na koži alebo farbenia kože, moderný človek komunikuje verbálne, prípadne využíva neverbálnu komunikáciu ako sú gestá alebo mimika.

V niečom podobný tetovaniu je účes nazývaný dredy. V seriáli ZOO bola jedna herečka, ktorá mala tento účes a dosť výrazne to znižovalo jej ženskú príťažlivosť.  Iná postava z toho seriálu jej dokonca povedala, že má na hlave hniezdo. Neskôr som videl tú herečku v inom seriáli, už bez dredov, a bol to veľký rozdiel smerom k lepšiemu. Problém dredov je, že tento účes málokomu pristane, málokoho skrášľuje, ak teda chápeme vlasy aj ako ozdobu, čo najmä u žien platí. Treba si uvedomiť, že dredy ako účes pochádzajú z úplne inej kultúry ako je naša, z kultúry, kde neexistovala vedomá reflexia estetických hodnôt, z kultúry primitívnych afrických kmeňov žijúcich na úrovni doby kamennej.

Na mňa pôsobí tento účes dojmom akejsi ufúľanosti, zablatenosti, nehygienickosti. A ako som povedal, človeka skôr zohyzďuje. Je to neestetický účes.

Je však možné, že ľuďom, ktorí tento účes nosia, nejde o estetiku, ale ide im skôr o vyjadrenie nejakého postoja. Možno nám chcú dať najavo, že odmietajú západnú civilizáciu pre jej pretechnizovanosť a skomercionalizovanosť a ich sympatie patria práve tým starým alebo niekde ešte prežívajúcim primitívnym spoločnostiam žijúcim v súlade s prírodou. Ak človek nosí účes typický pre nejakú kultúru, tak je mu zrejme tá kultúra sympatická. Možno je v tom aj rebélia, snaha dištancovať sa od svojho okolia.

Tetovanie, piercing alebo dredy považujem z estetického a duchovného hľadiska za regres, za návrat k prekonaným „estetickým“ formám primitívnych kultúr.

Nemožno opomenúť ani komerčný rozmer celej veci. Tetovanie je dnes pomerne dobrý biznis. Tatéri/tatérky sú nielen umelci/umelkyne, ale aj podnikatelia/podnikateľky, často predstavujú sami chodiacu (anti) reklamu na svoje výtvory. A tak ten, kto uvažuje nad tetovaním, by sa mal zamyslieť aj nad tým, kde a komu sa chystá dať svoje peniaze (svoju životnú energiu) a či by tie peniaze nevedel využiť nejakým užitočnejším spôsobom.

Aj keď je tetovanie prejavom rebélie, tak keď ho bude mať väčšina ľudí v spoločnosti, bude paradoxne väčšou rebéliou tetovanie nemať, ako ho mať.

Záver

Nájdu sa ľudia, ktorým sa tetovanie páči. To nás nemusí mýliť, pretože žijeme v dobe veľkého, povedal by som, že až babylonského, zmätenia hodnôt a to najmä hodnôt estetických. Kdekto dnes obdivuje „umelecké“ diela, ktoré sa vyznačujú škaredosťou, bizarnosťou, deformáciou alebo absurdnosťou. Medzi estetické omyly dneška patrí aj tetovanie. Je to ohavnosť, zohyzdenie a poníženie ľudského tela/človeka. Iba človek so zhrubnutým vkusom môže považovať tetovanie za pekné.

Keďže tetovanie je znakom rebélie, ozdobou vydedencov, je dnes hodnotené kladne, či prinajmenšom zhovievavo. Naproti tomu kritika tetovania je označená za prejav netolerancie a predsudkov väčšinovej spoločnosti. Ak sa nájdu nejakí kritici môjho článku, budú mi vyčítať, že to čo píšem je len môj subjektívny názor postavený na predsudkoch.

1. Článok nevyjadruje len môj subjektívny názor. Podobne ako ja zmýšľa mnoho ľudí. Len oni nedokážu svoje intuície takto vyjadriť alebo sa boja vyjadriť verejne kvôli tomu, že v našej ultratolerantnej dobe by museli čeliť zúrivej alebo hysterickej reakcii novodobých inkvizítorov politickej korektnosti. Akákoľvek bizarnosť, úchylka, ohavnosť v umení alebo pri stvárňovaní ľudského tela sa toleruje a dokonca oslavuje, ale staré na zdravom rozume založené názory už tolerované nie sú. Myslieť si môžete, čo chcete (zatiaľ), len to nesmiete dávať verejne najavo.

2. Vychádzam zo svojich pocitov a intuícií. Tie som sa snažil vyjadriť vo forme myšlienok. Na tom nie je nič zlé. Aj pocity a intuície sú zdrojom poznania reality. Prečo by sme ich inak mali. Dokonca intuícia môže byť lepším zdrojom poznania ako rozum, lebo ako povedal Exupéry, tie najdôležitejšie veci poznávame len srdcom. Okrem toho, ja rozum neodmietam. Skôr sa snažím o súhru zmyslov, pocitov, intuície a rozumu. Ak by sme nehodnotili tetovanie podľa pocitov a intuícií, ako by sme ho teda mali esteticky zhodnotiť?

Tetovanie by sme mohli hodnotiť napr. aj z medicínskeho hľadiska. Čítal som o jednej štúdii, podľa ktorej výrazné tetovanie o pár percent znižuje výkonnosť športovcov/športovkýň a ich regeneračnú schopnosť. Na základe tejto štúdie jeden nemecký lekár požadoval, aby bolo tetovanie pre bundesligových futbalistov/ futbalistky zakázané. Medicínskych nevýhod tetovania je viac.

Pokiaľ ide o to, či sa hodí tetovanie pre kresťana/kresťanku, k tomu sa nebudem špeciálne vyjadrovať, lebo som toho už povedal dosť. Kto má uši, nech počuje.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo