Skutočný príbeh: Brutalita v lese

Skutočný príbeh: Brutalita v lese

To, čo sa deje ďaleko na východe je divočina. A pod skutočnou divočinou si každý predsaví to svoje.

Vitajte v Národnom parku Poloniny. Je to jeden z dvoch Národných parkov Slovenska, ktorého časti sú zapísané v Unesco. Jedno z dvoch posledných miest na tejto planéte, kde žije voľne v prírode zubor hrivnatý. Sú tu bukové pralesy, vlci, medvede, storočné stromy, takmer žiadna civilizácia a jedno z posledných miest v Európe, ktoré by sme mohli označiť ako divočina. Navštívil som všetky národné parky na Slovensku, zdolal takmer všetky dostupné štíty v Tatrách, videl veľa krás Slovenska, ale žiadne miesto ma neočarilo tak, ako kút zeme zvaný Vlčie hory. Ďalšie chvály písať nebudem, dosť bolo emócii, poďme na fakty.

Ak by Vás môj úvodný odsek oslovil a rozhodli by ste sa navštíviť tento slovenský unikát, ľahko by ste sa hneď na úvod sklamali. Mohli by ste totiž vidieť toto: 

Jedna z turistických trás v Národnom parku Poloniny

Áno, nebuďme úzkoprsí. Niekedy je nevyhnutné stiahnuť pováľané stromy z turistických chodníkov. No o niečo smutnejšia je moja skúsenosť, kedy sa nám v Poloninách podarilo stopnúť vetriesku plne naloženú drevom so spotrebou asi 50 l/100 km. Musím však poznamenať, že v Poloninách nebola žiadna výchrica podobná tej Tatranskej. Pýtate sa teda, odkiaľ sa to drevo vozí? 

Nasledujúce fotografia je zosnímaná z hlavného hrebeňa Národného parku, z vyhliadky na mieste Riaba skala (miesto je označené žltým špendlíkom a súradnicami na obrázku nižšie). Na snímke je viedieť súvisle miesto výrubu. Čiže nie citlivý výrub samostatných stromov, chorých alebo zavadzajúcich. Ale celú vyrúbanú pláň. Miesto v mape som lokalizoval pomocou súradníc z miesta zosnímania fotografie. Následne som nastransformoval mapu z Google Earth na mapový podklad vyznačujúci aktuálne stupňe ochrany (zdroj: http://www.sopsr.sk/psnppo/files/12 _Mapa673_201601_Stupne_ochrany_FormatA0.pdf). Červenou farbou je vyznačený 5., najvyšší stupeň ochrany. Zelenou je vyznačené pásmo 3. stupňa ochrany (4. a 5. stupeň sa používa len na maloplošné chránené územia).

Snímka výrubu na hranici 3. a 5. (najvyššieho) ochranného pásma v Národnom parkuLokalizácia výrubu; červená - 5. ochranné pásmo, zelená - 3. ochranné pásmo

Vzhľadom na spôsob, akým som lokalizoval výrub, nie je možné presne určiť, či daný výrub je v 3. alebo 5. stupni ochrany. No neviem, či by mi ako geodetovi urobilo radosť, ak by som na danom území vytýčil hranicu 3. a 5. stupňa ochrany prírody a zistil by som, že tento výrub je "len" v území s 3. stupňom ochrany.

A ešte v krátkosti si ujasnime, čo sa v 3. stupni ochrany prírody smie a čo nie. Nemôžete tam vchádzať pešo alebo na bicykli mimo vyznačené trasy, ale môže sa tam s rozvážnym dovolením správcu (alebo bez neho?) vchádzať s ťažnými strojmi a vetrieskou so spotrebou 50l / 100 km. Nemôžete tam odtrhnúť steblo trávy, ale zjavne môžete vykynožiť hektáre lesa. Nemôžete založiť oheň, ale môžete spaľovať šialené množstvo pohoných hmôt. Nemôžete prespať na karimatke na zemi, ale môžete zriadiť parkovisko ťažných strojov. (zdroj: https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_uzemna-ochrana-prirody-a-kraji) 

Na Slovensku máme okolo 2 mil. hektárov pokrytých lesmi. Z toho len 15% tvoria národné parky. Nestačí nám ťažiť drevo na ploche 1,7 mil. ha? Musíme ničiť to najkrajšie, čo máme? Alebo chceme prehliadať biznis tých, ktorí dostali za úlohu spravovať ten ďaleký, pekný kraj. A netvárme sa, že Bratislava je ďaleko a Pán Boh vysoko. 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo