Dar, o ktorý sa nežiadalo

Dar, o ktorý sa nežiadalo

Nedeľná liturgia slova nás umne preniesla z Markovho do Jánovho evanjelia. To nás bude sprevádzať počas niekoľkých nasledujúcich nedieľ.

Po minulotýždňovom rozprávaní o návrate Ježišom vyslaných, nasleduje v Markovom evanjeliu rozprávanie o prvom rozdelení chleba zástupom. Túto epizódu nám skutočne ponúka aj dnešné evanjelium, avšak z Evanjelia podľa Jána (6,1-15). V tomto Evanjeliu však toto rozprávanie otvára celú kapitolu, ktorá tvorí myšlienkovú jednotu. Rozdelenie chlebov a rýb zástupom je úvodným znamením, ktoré pripravuje pôdu pre dlhú Ježišovu reč o chlebe života. Celú túto šiestu kapitolu budeme čítať na pokračovanie počas piatich nasledujúcich nedieľ, vrátane tej dnešnej. Často sa nazýva táto reč aj eucharistická, avšak reč o eucharistii v pravom zmysle slova sa nachádza až v jej záverečnej časti, vo vv. 51-58, a tak by sme mohli povedať, že aj v reči o eucharistii vrcholí. Práve na jej správne pochopenie slúži všetko to, čo jej predchádza. Preto je vhodné, aby si aj kazatelia nechali reč o eucharistii až na nedeľu, keď sa budú čítať tieto slová.

Príbehy o rozdelení chleba veľkému zástupu sa nachádzajú vo všetkých evanjeliách, v Matúšovom a Markovom dokonca dva krát. To Jánovo má niekoľko svojich zvláštností. Vyslovene sa tu hovorí o spojitosti s Veľkou nocou a zvláštne je, že Ježiš nejde pri tejto príležitosti do Jeruzalema, ako to robí vždy v Jánovom evanjeliu pri veľkých pútnických sviatkoch. Celá udalosť, ktorá poukazuje na slávenie eucharistie, ako to môžeme cítiť najmä z v. 11 („Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim“) je zasadená do Galiley, kde sa nachádzalo mnoho ranokresťanských komunít. Poukazuje sa tu tak už na nové chápanie Veľkej noci kresťanmi, jej slávenie a naplnenie v Ježišovej osobe.

Ježiš vystupuje na vrch, ktorý môže pripomínať Sinaj zo Starého zákona, ale môže byť jednoducho poukázaním na tradičné miesto Božieho zjavenia. Evanjelista nám prezrádza, že zástupy ho nasledujú, lebo „videli znamenia, ktoré robil na chorých“ (v. 3). Toto je pravdepodobne aj to, čo hľadajú uňho aj teraz. Každopádne, zástupy nevyslovujú žiadnu žiadosť, a dokonca nie sú to ani učeníci, ktorí by vyzdvihli potrebu nasýtenia zástupu. Ježiš celú akciu iniciuje sám. Jedná sa tu teda o nevyžiadaný dar, ktorý sa Ježiš rozhodne dať zástupom, ktoré si také čosi ani nedokázali predstaviť.

Ježiš celú akciu iniciuje sám. Jedná sa tu teda o nevyžiadaný dar, ktorý sa Ježiš rozhodne dať zástupom, ktoré si také čosi ani nedokázali predstaviť. Zdieľať

Navyše jednou významnou odlišnosťou Jánovho rozprávania od tých synoptických je skutočnosť, že tu je to Ježiš sám, kto chleby a ryby rozdeľuje a rozdáva sediacim. U synoptikov Ježiš distribuuje chleby, ktoré rozdelil skrze učeníkov. V centre Jánovho rozprávania je teda výlučná Ježišova iniciatíva.

Dar chleba má tak charakteristiky samotného Ježiša v Jánovom evanjeliu. Ježiš sám sa rozhodol dať tento dar zástupom, tak ako sa Otec rozhodol dať svetu svojho Syna (porov. Jn 3,16). Nasýtenie chlebmi a rybami je nevyžiadaný dar, o ktorý zástupom ani na um neprišlo prosiť, tak ako je Ježiš sám darom, o ktorom sa ľudstvu ani nesnívalo, a o ktorý sa ani neodvážilo žiadať.

Ježiš sám darom, o ktorom sa ľudstvu ani nesnívalo, a o ktorý sa ani neodvážilo žiadať. Zdieľať

Podčiarkovanie Ježišovej iniciatívy je v dokonalom súlade s myšlienkami celého Jánovho evanjelia. Na konci reči o dobrom pastierovi Ježiš hovorí: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca“ (Jn 10,17-18).

V tomto kontexte je dôležité, aby sme si všimli, že evanjelista hovorí o Ježišových skutkoch uzdravovania chorých a nasýtenia zástupov ako o znameniach. To znamená, že tieto skutky majú poukazovať na čosi iné. Jasne to vyjadruje aj Ježišov postoj, keď ujde pred zástupom, ktorý sa ho chce zmocniť a urobiť z neho svojho kráľa práve na základe toho, že videli, čo robil na chorých a ako ich zázračne nasýtil. Tieto skutky a najmä ten z dnešného evanjelia poukazujú na to, že tým nepredstaviteľným darom, ktorý nasycuje je Ježiš sám, a že on nasycuje svet tak, že dáva slobodne svoj život za život sveta: „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6,51).

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

(Použité boli štúdijné materiály z PIB k Jn 5-6 M. Marcheselliho)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo