Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. júl 2018

Môj pohľad na slovenské kresťanstvo v 21. storočí

Na začiatok by som sa chcel podeliť s jednou myšlienkou, ktorú som prednedávnom niekde počul. „O Bohu (kresťanskom) treba nielen hovoriť, ale aj svedčiť o živote s ním. Ja už dlhší čas cítim potrebu zanechať svedectvo o tom, čo s kresťanstvom žijem alebo presnejšie, chcel by som žiť.

Bolo zaujímavé si po nejakom čase znovu prečítať moju esej s názvom „Potrebuje cirkev reformu?” Písal som ju na prijímací pohovor do ročného programu SLH a musím konštatovať, že za tých pár mesiacov odvtedy sa v mojom živote veľa zmenilo. Na začiatok by som sa chcel podeliť s jednou myšlienkou, ktorú som prednedávnom niekde počul. „O Bohu (kresťanskom) treba nielen hovoriť, ale aj svedčiť o živote s ním. Ja už dlhší čas cítim potrebu zanechať svedectvo o tom, čo s kresťanstvom žijem alebo presnejšie, chcel by som žiť. A podľa mňa aj mnohí iní. Prirodzene,  toto moje zamyslenie je ohraničené mojím zorným uhlom, takže sa nemôže brať ako celoslovenský pohľad na život s Kristom všetkých katolíkov na Slovensku. Nie je to analýza, skôr prípadová štúdiu.

 

 

 

To, k čomu nás podľa mňa kresťanstvo vyzýva v tomto čase najviac, je otvorenosť. V zmysle pristupovania k ľuďom ako ľuďom. Znamená to, že musíme vnímať všetkých ľudí ako bytosti s ľudskou dôstojnosťou a toto tvrdenie má v sebe veľkú váhu. V 21. storočí nadobudla medziľudská komunikácia zásadne novú kvalitu a aj kvantitu. S príchodom virtuálneho zdieľania „textovej” reči, ako aj prenosu tej „normálnej” vo videu sa veľa činností na ktoré bola po stáročia potrebná osobná prítomnosť ľudí presunulo na displej. Myslím, že to má do veľkej miery za následok, že dnešný svet pôsobí akoby v ňom bolo čoraz viac osamelých ľudí. Individualizmus je niečo, s čím sa učenie katolíckej cirkvi nikdy nezmieri. Práve k takýmto bratom a sestrám sú kresťania povolaní prichádzať s „radostnou zvesťou.” Problémom v tomto snažení môže byť, že veľa z nás kresťanov je ako keby „zakríknutých”. Vo väčšinovej spoločnosti, kde prevládajú skôr „liberálne” než konzervatívne názory nevieme odargumentovať svoje presvedčenie a ostávame tam za „tých čudných”. Podľa môjho názoru, je každý kresťan zodpovedný za svoju formáciu a má sa snažiť byť svetlom pre druhých v celom svojom okolí, nielen v okolí ľudí, ktorí s ním zdieľajú jeho hodnoty.

 

Za dedičstvo socializmu považujem očakávanie, že niektoré veci za nás urobí ktosi iný. Od toho, že niekto iný zabezpečí, aby boli smeti pred miestom, kde bývame upratané, po to, že v politike niekto zabezpečí, aby sa nekradlo a dobre žilo alebo aby tam bol aspoň človek, ktorý splní to, čo sľúbi. Podľa mňa nás kresťanstvo a často aj osobne pápež František pozýva, aby sme boli angažovanejší vo veciach verejných aj vo veciach okolo seba.  Ľudské talenty sú rôznorodé. Ja sa napríklad nedokážem prinútiť k tomu, aby som sa aspoň obstojne naučil kresliť. Je pre mňa ohromujúce, keď si ma v tom podávajú na raňajky desaťročné deti. Preto by som napríklad nerobil estetickú webovú stránku našej farnosti, ale niekto by určite mal. Kto nevyužíva svoje talenty pre dobro komunity v ktorej žije, zakopáva ich do zeme.

Inzercia

 

Ale asi za najväčší problém považujem to, že často nežijeme našu vieru autenticky. Čo to znamená? Kresťanom sa človek stáva na základe vzťahu s Bohom, nie na základe toho, či sa podieľa na „kulte”. To znamená: je pokrstený, chodí do kostola atď. Pre mňa ako pre kresťana je super, že žijem v štáte, kde väčšina mojich spoluobčanov vyznáva rovnaké náboženstvo, ale pochybujem o tom, že rovnaká väčšina by som sa zhodol aj na hodnotách, ktoré to náboženstvo vyznáva. Avšak úprimnejšiu vieru nemôžeme zaradiť ani medzi dlhodobé ciele, keďže to presahuje čas až do večnosti. Na záver len dodám, že mojím cieľom určite nebolo znieť kriticky a pesimisticky. Nesmieme zabúdať, že tam kde je snaha o zmenu k lepšiemu je vždy radosť.

 

 

 

Ladislav Hollý

autor je absolventom 29. programu Spoločenstva Ladislava Hanusa

Môj blog o kresťanstve a kultúre.

Odporúčame

Blog
Dostane sa František Mikloško do druhého kola?

Dostane sa František Mikloško do druhého kola?

Ak môže mať Andrej Kiska svojich poradcov, môže ich mať aj František Mikloško, ak budú pre dobro Slovenskej republiky potrební. Z rozhovoru, ktorý František Mikloško poskytol pre Postoj, mi okrem toho, že ho podporuje Vladimír Palko a Peter Zajac, vyplýva aj skutočnosť, že chce osloviť všetkých ľudí dobrej vôle, inými slovami tých, čo sa už nemohli pozerať, na to čo sa tu deje, a po vražde vyšli do ulíc. Asi to bude rozhodujúce. Akú veľkú časť z tejto masy slušných ľudí presvedčí.

Blog
Fascinujúca krása Božej svätosti v ľuďoch svätého života

Fascinujúca krása Božej svätosti v ľuďoch svätého života

V sobotu 21.7.2018 sme si pripomenuli sv. omšou v kostole sv. Jozefa v Malej Frankovej (okres Kežmarok) 80 rokov od smrti kňaza Jána Čarnogurského (1904-1938). Hlavným celebrantom bol vsdp. Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS a kázeň povedal Mons. Ján Duda, farár v Dlhej nad Oravou. V nasledujúcich riadkoch prinášame čitateľom napísaný text kázne, ktorá nesie názov "fascinujúca krása Božej svätosti v ľuďoch svätého života". Pre kresťanov by malo byť samozrejmosťou, že téma svätosti je pre nich fascinujúcou témou. V súčasnosti si stále viac uvedomujeme, ako veľmi ju potrebujeme.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.