Kam už veda nedovidí

Kam už veda nedovidí

Od dôb osvietenstva sa stalo bežným spochybňovať Božiu existenciu. Tento skepticizmus má neraz svoje korene v úvahách typu: „Vedecký pokrok vyvrátil zmysluplnosť viery.“ Niekedy tieto myšlienky môžeme počuť aj z úst niektorých významných vedcov. Je však na mieste otázka: Nerobia títo učenci sebavedomými vyhláseniami vede medvediu službu? Naozaj argumentujú proti viere samotnej alebo iba nejakej z jej karikatúr?

Istý sovietsky kozmonaut po návrate z vesmíru vyhlásil že tam hore žiadneho Boha nevidel. Podobne naivný obraz o viere v Boha bol jadrom tzv. vedeckého ateizmu, ktorý tvoril v časoch komunizmu jeden z pilierov výchovy a vzdelávania. Vedecký ateizmus však mal so skutočnou vedou len málo spoločné. Skôr to bola filozofia. Jeho vplyv bol viditeľný hlavne v školstve, vo vede, v humanitných odboroch a pod. Treba povedať, že tento vplyv nezostal bez následkov. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí majú o viere v Boha podobnú predstavu ako spomínaný kozmonaut a následne popierajú Božiu existenciu. Hoci to možno vedia podať sofistikovanejšie.   

Veda sa v prvom rade zaoberá otázkou ako. Ako svet a veci fungujú. Veda skúma materiálny svet pomocou  pozorovaní a experimentu. V samotnej vede však jednoznačné dogmy neexistujú. Dejiny nám už veľakrát naznačili, že vo vede je všetko premenlivé a relatívne, jeden objav strieda druhý. Ako si ľudia boli istí tým, že ich miesto je v strede vesmíru než zrazu prišiel čas kedy niekto povedal, že to tak neplatí. Zem je len jednou z mnohých telies v zdanlivo nekonečnom vesmíre. Rovnako ľudia boli presvedčení o nespochybniteľnosti aristotelovskej a newtonovskej fyziky. Všetko zmenil Albert Einstein, ktorý prekopal samotné základy nášho uvažovania o vesmíre a vôbec o fyzickom priestore. Môžeme čakať, že vedecký pokrok bude napredovať, staré objavy sa vylepšia. Dnes sme presvedčení o Darwinovej evolučnej teórii ale možno príde čas, keď aj to sa zmení. Veda je v neustálom pohybe. Hnacím motorom vedca je neustála zvedavosť a túžba prekonať to, čo sa zistilo predtým. Vedecký pokrok si určite zasluhuje rešpekt.  

Veda však nemá odpovede na všetky tajomstvá ľudského poznania. Základným obmedzením vedy je otázka prečo. Do tejto sféry by sme mohli zaradiť otázky: „Prečo je na svete zlo? Čo nás čaká po smrti? Existuje Boh? Kam smerujeme? Kto/čo je za morálnym zákonom?“ Veda na tieto záhady nedokáže dať odpoveď lebo ju presahujú. Veda vynáša úsudok len o materiálnom svete. Samozrejme, to neznamená, že vedci nemôžu skúmať čo človek prežíva pri modlitbe alebo pri rozhodovaní sa pre to či ono. Veda môže skúmať morálne správanie človeka. Definitívne odpovede na tieto otázky však poskytnúť nevie. Žiaden vedecký experiment nedokáže rozsúdiť morálnosť resp. nemorálnosť činu. Vedec sa stáva filozofom vo chvíli keď začne formulovať prehlásenia ako napríklad: „Slobodná vôľa je len ilúziou. Láska je iba pocit. Zázraky nie sú možné. Posmrtný život je rozprávka pre slabých.“ Sú to vyhlásenia typické pre filozofický prúd (naturalizmus), ktorý má vo vedeckej obci nemalý vplyv. Veda, ktorá presahuje svoje hranice skúmania nie je vedou ale pavedou, ideológiou. Páči sa mi myšlienka jedného mysliteľa, ktorý prehlásil, že nie všetko čo vedec povie je v skutočnosti veda. Nie je to však vždy ľahké rozlíšiť. Veda nie je predpoklad ani cesta k ateizmu. Mnohí si mysleli, že veda a rozum dokážu vyriešiť všetky otázky ľudskej existencie a potreba náboženstva zmizne. Avšak po neblahých skúsenostiach s ideológiami 20. storočia (nacizmom, komunizmom) bol tento názor spochybnený. Človek je zdá sa nevyliečiteľne náboženský.

Nie je v kompetencii vedy dokázať ani vyvrátiť existenciu Boha. Slovo dôkaz však častokrát zvádza k myšlienke, že ide o dôkaz v zmysle prírodných vied. My však nevieme priniesť dôkaz Boha v nejakom označenom vrecku, ako to robia hľadači skamenelín. Existenciu Boha však môžeme vypátrať. Tomáš Akvinský, filozof a teológ 13. storočia, prišiel k Bohu čisto na základe uvažovania o svete a vesmíre. Ponúka päť filozofických dôkazov existencie Boha. Iní obhajcovia viery ako bol napr. C.S. Lewis rozpracovali dôkazy zo svedomia alebo zo zázrakov. Niektorí vravia, že už zo samotného pojmu Boh vieme odvodiť jeho existenciu. Iní tvrdia, že všeobecne rozšírená náboženskosť bez ohľadu na kultúru či dobu nie je čisto náhoda. Iní zase poukazujú na to, že všetko, čo začne existovať, má príčinu. Kedže vesmír započal Veľkým treskom, má príčinu a tou príčinou je to, čomu vravíme Boh. Je to kozmologický dôkaz. Je možné, že našich neveriacich priateľov tieto dôkazy nepresvedčia a všetky spochybnia. My ich však nemáme urputne presvedčovať. Nemôžeme vieru zredukovať len na súhlas s múdrymi tvrdeniami. Máme im ukazovať autentický príklad života kresťana, ktorý poukáže, že milujúci Boh nie je fikcia. Takýto život je už sám o sebe dôkazom. 

Tvrdenie, že Boh neexistuje na základe nejakého vedeckého výskumu je pomýlené. Veda je jednou z vynikajúcich ciest poznania pravdy. Neznamená to však, že všetko čo je nevedecké, je zároveň nepravdivé. Existujú aj iné prístupy k pravde – pravda filozofie, umenia alebo náboženstva. Viera môže pomôcť človeku nájsť zmysel jeho existencie. Viera môže dať človeku istotu, že napriek skúškam je tu Niekto, na koho sa dá spoľahnúť. 

Na záver

Ponúkam zaujímavú stránku filozofa a obhajcu viery Petra Kreefta a jeho zhrnutie 20 argumentov Božej existencie. 
http://www.peterkreeft.com/topics-more/20_arguments-gods-existence.htm

Titulný obrázok - https://www.livemint.com/Leisure/5a1PGBLhhDtJymn80XA0gJ/Galileo-Galilei-explorer-of-the-skies.html

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo