Keď pápež pobozkal Korán

Keď pápež pobozkal Korán

V máji 1999 počas stretnutia s irackými moslimami vtedajší pápež Ján Pavol II. pobozkal Korán - svätú knihu podľa moslimov. Niektorí katolíci ostali pohoršení a začali si klásť otázku či pápež týmto gestom nedal Korán na jednu úroveň s evanjeliom. Bolo tomu skutočne tak?

Pápež - zradca viery? 

Z fotografie sa nedá usúdiť či ide skutočne o Korán. Možno išlo o nejakú inú knihu. Chaldejský patriarcha Rafael Bidawid, ktorý bol prítomný na audiencii však v jednom rozhovore potvrdil, že to bol naozaj Korán. Zanechám polemiky či pápež vedel o akú knihu ide alebo nie. Niektorí začali tvrdiť, že Ján Pavol II odpadol od pravej viery. Svätý Otec však týmto bozkom nechcel naznačiť, že Biblia a Korán sú odteraz na jednej úrovni. Týmto gestom dal najavo svoju úctu voči moslimom. Ján Pavol II. totiž bozkával aj deti a trpiacich. Znamená to, že by sa klaňal človeku a dával ho na roveň Bohu? Keď Ján Pavol II. navštívil nejakú krajinu, mal vo zvyku po príchode  pobozkať zem. Dá sa toto jeho gesto chápať ako prejav zbožstvenia prírody? V obidvoch prípadoch by sme boli odpovedať záporne. 

V istom zmysle však chápem obavy časti veriacich, ktorí sa boja ohrozenia katolíckej identity. Dnes je totiž bežná ale pomýlená predstava, že všetky náboženstvá sú si v podstate rovné. (túto problematiku rozoberám vo svojim predošlom článku -https://blog.postoj.sk/32606/rozne-nabozenstva-jedna-pravda) Žiaľ, prejavy úcty voči inovercom zo strany popredných cirkevných predstaviteľov zvyknú byť často interpretované nesprávne či už zo strany rôznych siekt alebo zo strany médií. Je namieste povedať, že títo Boží služobníci nesú na svojich pleciach veľkú zodpovednosť - doslova za každé slovo alebo gesto. Hoci túžba po vzájomnej spolupráci, pokoji a nenásilí je ušľachtilá, nemôžeme kvôli tomu ani náznakom obetovať Pravdu. Opatrnosť je preto určite na mieste. V tomto kontexte chcem povedať, aby sme aj pápežov videli reálne. Lebo mám pocit, že niektorí zabúdajú na to, že aj pápež je len človek. Iba Boh je neomylný a pápežova neomylnosť je výlučne Jeho darom. Neomylnosť pápeža je ohraničená a nevzťahuje sa na všetky počiny a gestá. Na druhej strane vyhlasovať, že Ján Pavol II. bol heretik a odpadlík je úplne pomýlené. Ide o nedorozumenie.

Pápež bozká zem počas návstevy Litvy v septembri 1993 (zdroj: http://www.vancouversun.com/Kiss/7939293/story.html)

Ján Pavol II., islam a jediný Spasiteľ 

Vedomie jedinečnosti Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa a Pána vyplýva z mnohých textov, ktoré tento pápež napísal. Napríklad v roku 1994 vyšla kniha Prekročiť prah nádeje. Ide o sériu rozhovorov s Jánom Pavlom II., ktoré s ním urobil taliansky novinár Vittorio Messori. Dotkli sa aj problematiky islamu. Na jednej strane pápež oceňuje nábožnosť moslimov a ich vernosť modlitbe. Je otvorený medzináboženskému dialógu. Na strane druhej uvádza aj značné rozdiely medzi kresťanstvom a islamom: „Ktokoľvek, kto pozná Starý a Nový Zákon a prečíta si Korán veľmi ľahko zistí, že Božie zjavenie je v ňom zredukované. Nemožno si nevšimnúť veľké vzdialenie sa od toho čo Boh povedal o sebe samom najprv v Starom zákone prostredníctvom prorokov a potom definitívnym spôsobom v Novom zákone prostredníctvom svojho Syna. Celé toto bohatstvo Božieho sebazjavenia, ktoré tvorí dedičstvo Nového zákona, bolo v islame odsunuté nabok.“ Ďalej dodáva: „Islam nie je náboženstvo vykúpenia. Spomína sa v ňom Ježiš, ale iba ako prorok. A teológia islamu je veľmi odlišná od kresťanskej teológie.“

Pápež aj v tejto knihe jasne deklaruje, že Ježiš je jedinou Cestou, Pravdou a Životom. „Iba Boh zachraňuje a v Kristovi zachraňuje celé ľudstvo. Samotné meno Ježiš, Jeshua (Boh, ktorý zachraňuje) hovorí o tejto spáse.“ Podobný postoj - plne v súlade s tým čo Cirkev vždy učila o nevyhnutnosti Spasiteľa Ježiša Krista - má aj vo svojej encyklike Redemptoris missio. V piatom článku píše: „Keď ideme k začiatkom Cirkvi, nachádzame jasné tvrdenie, že Kristus je jediný Vykupiteľ všetkých, jediný, ktorý môže zjaviť Boha a ku nemu viesť. Źidovským náboženským vrchnostiam, ktoré vyšetrujú apoštolov pre uzdravenie chromého skrze Petra, ten odpovedá: "V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, jeho mocou stojí tento človek pred vami zdravý... V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení" (Sk 4, 10,12). Tento výrok pred veľradou má všeobecnú platnosť, lebo pre všetkých - židov i pohanov - spása môže prísť len od Ježiša Krista.

Na záver

Svätý Ján Pavol II bol obdivuhodný človek, plný viery a lásky, ktorý stál na strane Pravdy. Nebál sa nasledovať Krista, hoci ho to stálo veľa síl a nepriazne aj od vlastných. Bol milovaný, ale mnoho ľudí ho aj nenávidelo. Liberáli ho nemali v láske pre jeho zásadovosť v sexuálnej morálke a otázkach ochrany života, tradiční zase pre jeho otvorenosť ekumenizmu a medzináboženskému dialógu. Iní mu nemôžu prísť na meno za to, že zásadnou mierou prispel k pádu komunizmu. Ďalším sa nepáčil kvôli jeho kritickému postoju k neduhom konzumnej spoločnosti. Jedni ho chceli mať doprava a ďalší doľava. Pápež tu však nie je od toho aby bol obľúbený u všetkých. Pápež má nasledovať Krista kamkoľvek ho zavedie a ohlasovať svetu Jeho vôľu. Miloval svoje stádo a nečakal či bude za to sám milovaný a vždy pochopený.   

Použitá literatúra
Ján Pavol II./ Vittorio Messori - Prekočiť prah nádeje, 1994
Ján Pavol II. - Redemptoris missio, 1990

Titulná fotka - http://jimmyakin.com/2006/04/jp2_and_the_qur.html

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo