Stručný návod, ako sa vyhnúť omylom pri interpretácii textu našej hymny

V časopise Týždeň  v čísle 20 bol publikovaný článok „Zastavme ich, bratia!“ P. Bálika a J. Tkáča. Autori dospeli k záveru, že my Slováci máme potrebu neustále hľadať nejakého nepriateľa a to až tak, že to dokonca máme zakomponované do našej hymny, lebo v hymne spievame „zastavme ich bratia“. Máme teda podľa autorov potrebu neustále niekoho, nejakého nepriateľa zastavovať. Ja som na tento článok napísal do Týždňa reakciu, ktorá bola aj uverejnená v čísle 24. Rád by som však ešte využil možnosť sa k téme vyjadriť obšírnejšie na stránke Postoja, lebo tu si môžem dovoliť povedať aj veci, ktoré by mi v Týždni neprešli.

Otázka interpretácie textu našej hymny sa dostala do popredia aj v súvislosti so zhromaždeniami Za slušné Slovensko, kde sa hymna spievala. Viacerí organizátori týchto zhromaždení pochopili text podobne ako autori spomínaného článku. Asi patria k rovnakému duchovnému prúdu.

Jednou z typických čŕt našej doby je boj proti mýtom, stereotypom a predsudkom. Existujú osvietené elity, ktoré sa neosvietený (zadubený) ľud snažia oslobodiť spod jarma mýtov, stereotypov a predsudkov. Jeden mýtus je, že my Slováci sme vždy obeť, vždy nám niekto krivdí, ubližuje, chce nám škodiť. To je, mohli by sme povedať, mýtus sebaobhajujúci, sebavyviňujúci. My nič, my muzikanti, všetko zlé robia tí druhí. Lenže k tomuto mýtu existuje kontramýtus elít, podľa ktorého my Slováci sme takí čudesní ľudia, že stále máme potrebu hľadať niekoho, kto proti nám kuje pikle, chce nás prekabátiť, ujarmiť. Naše mentálne nastavenie je, že vždy je tu nejaký nepriateľ, ktorého treba zastaviť. Dokonca to máme aj v hymne. Lenže ani tento kontramýtus nie je pravdivý. A tak sa ukazuje, že elity niekedy spochybnia jeden mýtus (predsudok, stereotyp), aby ho nahradili iným (kontra) mýtom (predsudkom, stereotypom), ktorý nie je o nič pravdivejší ako ten prvý. Veru, intelektuálne elity (kaviareň, salón) sa vedia mýliť rovnako a niekedy aj viac než pospolitý ľud (krčma, kulturák).

Ako to teda je s našou hymnou? Moja základná téza je, že verzia hymny, kde sa spieva „zastavme ich bratia“ je nesprávna, priam nelogická. Správne by malo byť „Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, zastavme sa bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.“ Ide mi len o zámenu slova „ich“ za slovo „sa“, ale k akým ďalekosiahlym dôsledkom pri interpretácii to vedie!

Tatry predstavujú duchovné srdce Slovenska. Keď sa pozriete na mapu, nachádzajú sa hore v strede, teda približne tam, kde sa srdce má nachádzať. Tatry sú zároveň prirodzeným chrámom, prostredníctvom ktorého je Slovensko spojené s nebom. Cez ne prúdia prúdy živej vody, ktorá oživuje celú slovenskú zem.

Blesky a hromy nad Tatrami symbolizujú búrku, ktorá môže mať aj duchovnú podobu. Môže to byť búrka, či konflikt (boj), ktorý prebieha v duchovnom srdci, môže to však byť aj niečo, čo sa deje v rovine vojenskej, politickej, ekonomickej alebo kultúrnej. Búrka je symbolom niečoho dramatického, napätého, živelného, ničivého, ohrozujúceho. Búrke sa možno hroziť, nemožno ju však zahnať či zastaviť. Možno ju len prečkať, ustáť. Je v tom určitá osudovosť.

Nie je v silách človeka (ani Američania to nedokážu), aby zastavil hromy a blesky. Maximálne sa ich môže nezľaknúť, neuhnúť pred nimi, neutekať. Nemá preto zmysel spievať, že by sme mali zastaviť blesky a hromy. Má zmysel spievať, že by sme sa my Slováci mali zastaviť, neutekať z bojiska. Ak to vydržíme, ustojíme, potom sa blesky a hromy stratia a my Slováci ožijeme. Neožijeme fyzicky, lebo fyzicky už predsa živí sme, ožijeme v zmysle nejakého duchovného prebudenia. Prestáta skúška nám otvorí oči, osvieti nás svetlo ducha. Skúšky a utrpenia vedú ľudí a národy k uvedomeniu. V hymne sa teda spieva, že prestáte skúšky by mali viesť k vyššiemu uvedomeniu slovenského národa.

Slová „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo“ poukazujú na to, že slovenský národ ešte nedospel k plnému sebauvedomeniu, ešte nepochopil svoju úlohu v dejinách. Len niečo nejasne tuší, akoby vo sne. Slovensko preberá idey a spôsoby zo západu a preto si myslí, že je západnou a modernou krajinou. K pochopeniu či prebudeniu toho špecificky slovenského na pozadí slovanskosti a všeľudskosti však nedošlo. Slovák preberá myšlienky od Nemca a Francúza a myslí si, že myslí. Nič to. Určité skúšky povedú Slovensko k prebudeniu, k sebauvedomeniu spolu s iným slovanskými národmi. Slovania sú najmladšími synmi v povesti ľudstva. Veď aj lipa kvitne až po tom, ako dub už dávno odkvitol.

Po melodickej stránke tvorí základ našej hymny mierne melancholická pieseň Kopala studienku. Je to ľudová pieseň a preto dobre vyjadruje génia nášho národa. Spolu s textom Janka Matúšku tvorí harmonický celok, ktorý pôsobí v správnej miere pateticky, ale aj burcujúco, motivujúco. Naša hymna evokuje pocity hrdosti a vlastenectva. Aj ľudia zo zahraničia ju vnímajú ako pôsobivú. Uvádzam to preto, lebo v spomínanom článku dostali priestor aj hlasy, ktoré by chceli hymnu zmeniť napr. za pieseň Aká si mi krásna. Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Máme dobrú, človek dnešných dní by povedal, slušnú hymnu. Namiesto takýchto špekulácií sa radšej hlbšie ponorme do zmyslu slov a nálady melódie piesne „Nad Tatrou sa blýska“.

Čo je to národ? Národ je nejaká skupina ľudí. Žiadna materiálna definícia tejto skupiny však nie je postačujúca. Národ nie je možné vytvoriť tak, že niekto povie „A teraz vytvoríme taký a taký národ.“ Preto nevznikol uhorský národ, ani nevznikol československý národ a teraz nevznikne európsky národ, hoci snahy boli a sú. Z pohľadu materialistickej vedy vzniká národ akoby náhodne, spontánne sám od seba. Národy vznikajú a zanikajú. Nevieme prečo. Existuje však aj duchovné hľadisko.

Podľa kabaly a iných duchovných náuk má každý človek svojho strážneho anjela, ktorý ho ako netelesný vodca a ochranca sprevádza na jeho ceste. Svojho anjela však nemajú len jednotlivci, ale aj národy. Strážni anjeli predstavujú najnižší, deviaty stupeň anjelskej hierarchie. Nad nimi sú archanjeli a práve oni sú poverení byť inšpirátormi a vodcami národov. O tom, či národ vznikne alebo zanikne, o tom sa nerozhoduje tu na zemi, ale v nebi. Národ je v prvom rade duchovná entita a až potom sa manifestuje v jednotlivostiach tu na zemi, v hmote. Keď sa hovorí o duchu národa, tak je to práve tento archanjel, ktorý vedie členov národného spoločenstva, vlieva im pocit príslušnosti k národu, špecifickú národnú mentalitu, inšpiruje vedcov, umelcov, politikov..., vedie národ k naplneniu jeho dejinnej úlohy, inšpiruje piesne, povesti, rozprávky, zvyky. Národný anjel je vodcom a ochrancom národa. Môže si vyvoliť určitých ľudí a tých poveriť špeciálnym poslaním v práci pre svoj národ. Vnukne im určité ideály a dá im morálnu silu nastúpiť tŕnistú cestu v službe národa. Nemožno pochybovať, že takýmito vyvolencami boli Štúr a jeho družina. V ich pôsobení možno vidieť najčírejšie pôsobenie národného génia v celých našich dejinách. Tam je prameň, z ktorého treba piť.

Práve spomedzi Štúrovho okruhu vzišiel aj text našej hymny. Tie slová nie sú ľudským výmyslom. J. Matúškovi boli vnuknuté duchom národa. Je v nich duchovný a mravný odkaz pre nás: výzva čeliť skúškam a prekážkam, duchovné prebudenie, bratstvo (spolupatričnosť), oslobodenie (nebyť len zbierkou koží otrockých), príslušnosť k slovanskému plemenu a z toho vyplývajúce dôsledky.

Kompletný text našej hymny:

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.

Zastavme sa bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.

To Slovensko naše, posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromy,vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane.

Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva.

Hej, rodina milá! Hodina odbila. Žije matka Sláva.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo