Theresa I. nezničiteľná

Theresa I. nezničiteľná

Napriek svojej zraniteľnosti, razí premiérka s kľudom Angličana cestu smerom k pragmatickému Brexitu

Theresa May pred rokom v predčasných parlamentných voľbách doslova „utrpela“ víťazstvo. Namiesto drtivej prevahy, kvôli ktorým nové hlasovanie vypísala,  sa stalo nemožné- Konzervatívci stratili nadpolovičnú väčšinu v Dolnej Snemovni a výrazne posilnili Labouristi pod vplyvom kryptoboľševika s leninskou čiapkou, Jeremy Corbyna. May bola nútená poskladať menšinovú vládu s podporou ultra-konzervatívnych severoírskych   Od tej doby sa v britskej tlači skoro každý deň objavili špekulácie a dohady že May sa chystajú odstaviť. Tvrdí zástanci Brexitu...frustrovaní oponenti odchodu krajiny z Európskej únie...mladšia dravá generácia v Konzervatívnej strane, ktorá sa hlási o slovo...Napriek tomu, vďaka jej pragmatizmu, opatrnosti, zmysle pre disciplínu sa udržala na pozícií premiérky. Všetkých členov rozhádanej strany totiž držal pokope prízrak nástupu už spomenutého Corbyna a jeho tieňového ministra financií („Chancellor of Exchequer“), John aMcDonella, ktorý chce demontovať trhové hospodárstvo a hlási sa k Mao-Tse_Tungovej hospodárskej politike.

 

V ostatných dňoch však Theresa May čelila doposiaľ najťažšej úlohe svojho vládnutia – definitívnu podobu zmluvy o odchode krajiny z Európskej únie. Ešte ako ministerka vnútra vo vláde Davida Camerona patrila ku skupine „vlažných“ prívržencov zotrvania Spojeného kráľovstva v EÚ. Keď nastúpila na post ministerskej predsedníčky, postavila sa na čelo euroskeptických poslancov aj konzervatívnej verejnosti, ktorí najmä v protiimigračne naladených grófstvach mimo veľkých miest oslavovali triumf v podobe Brexitu. Živila sa Ilúzia, že nastal úsvit zlatej éry „námornej ríše“ ktorá sa odprostila od okovov zatuchnutej európskej byrokracie a bude tak môcť slobodne uzatvárať obchodné dohody po celom svete a získa opätovne kontrolu nad svojimi zákonmi a hranicami. To bol napokon aj leitmotív volebnej kampane, za ktorú líderku May a Konzervatívcov najmä proeurópski prvovoliči vytrestali voľbou Labour party a Corbyna, ktorý v skutočnosti EÚ nemusí a kritizuje ju zľava...

 

Krehkú väčšinu počas posledných mesiacov využívali predstavitelia radikálneho riešenia výsledkov referenda. Zarytí“ Brexiteri“ rojčili o  Británii ako o novom Singapure a tlačili na premiérku aby dala EÚ kategorické požiadavky, a v prípade ich nesplnenia by krajina opustila Úniu vez akejkoľvek zmluvy. Na druhej strane boli tzv. „Remoaners“ ( slovné spojenie Remain – tí, ktorí hlasovali zotrvať a Moan- kvíliť a nariekať). Tí pravidelne poukazovali na možnosť, že by krajina poslala voličov ešte raz k urnám, či si ozaj prajú odchod krajiny z EÚ. V dobe, keď je verejnosť a bežné obyvateľstvo všeobecne podozrievavé voči legitimite politických elít, establišmentu, a keď po celom západnom svete prevláda presvedčenie, že „tí hore si napokon aj tak urobia čo chcú“, by bolo také rozhodnutie cestou do pekla.  

Ako kedysi povedal guvernér štátu New York Andrew Cuomo, „kampaňuje sa v poézií, ale vládne sa v próze.“To si uvedomovala aj May, ktorá sa po studenej volebnej sprche od začiatku svojho funkčného obdobia usilovala o pragmatický Brexit. Vychádzala z absurdity celého referenda, kde ľudia museli vyriešiť komplexný problém pomocou binárnej voľby áno-nie. Chcela zabrániť clám na export britských tovarov na kontinent, zároveň zachovať autonómiu v oblasti súdnych rozsudkov, ľudských práv a tiež obmedziť voľný pohyb osôb.

 

Keď 29. marca tohto roku premiérka oficiálne spustila článok 50. Lisabonskej zmluvy, spustil sa formálne proces vnútroštátnych i bilaterálnych rokovaní, z ktorých by mal vzísť návrh na podobu Brexitu. Podľa článku 50., by krajina do roka opustiť EÚ. N

ajmä radikálna časť brexitového tábora však už od máj zvyšovala na premiérku tlak. Hlavní aktéri tvrdšieho rozchodu s EÚ však mali rozličnú motiváciu. Minister pre Brexit, David Davis (69), bývalý príslušník špeciálnych jednotiek britskej armády v zálohe, bol ostrým kritikom EÚ už v 90. rokoch. Vždy konzistentne argumentoval v prospech rozchodu s Úniou, ktorá z jeho pohľadu krajinu blokuje v jej potenciáli. Boris Johnson, enfant terrible britskej politiky, samoľúby a chvastavý ex-šéf britskej diplomacie už od vypísania referenda vnímal Brexit ako šancu dostať sa na čelo strany a vlády, čomu prispôsoboval svoju taktiku. Keď začalo byť zjavné, že radikálne požiadavky brexiterov narážajú na tvrdú realitu, a že najmä opustenie spoločného trhu a colnej únie ohrozí biznis krajiny, podráždený Johnson údajne povedal „F*ck business!“ teda po slovensky „Sr*ť na biznis!“. Hlavným architektom tvrdého Brexitu sa však postupne stal doteraz radový poslanec Jacob - Reese Mogg (v skratke JRM). Podarilo sa mu vybudovať podporu najmä medzi radovým členstvom strany , vďaka tomu, že pôsoboí ako postavička z viktoriánskeho románu, ktorá náhle ožila.  JRM je typický Angličan – v prejave, výzore, názoroch. Zakladá si navyše na svojom privilegovanom postavení, jazdí na Bentley a za významný faktor jeho povahy považuje skutočnosť, že mal vlastnú pestúnku.

Brexiteri temne naznačovali, že v prípade nedostatočného Brexitu by mohli nastať hromadné rezignácie v Mayovej kabinete, čo by spôsobilo pád vlády (podobne ako v roku 1990, keď odchod niekoľkých ministrov zlomil väz Margaret Thatcher).

 

May sa však napriek svojej povestnej (niekedy až kŕčovitej) opatrnosti rozhodla zariskovať. Minulý piatok pozvala členov svojho kabinetu do Chequers, vidieckeho sídla britských premiérov. Predstavila svoju víziu Brexitu, ktorý sa rozhodla predložiť európskym partnerom. Británia by mala zostať súčasťou jednotného trhu na voľný pohyb tovarov ( s výnimkou poľnohospodárskych produktov a spoločnej politiky EÚ pre rybolov),, no voľný pohyb osôb by sa dohodol formou špeciálnej bilaterálnej dohody, aby sa zabránilo živelnej migrácií. Voľný pohyb služieb by sa tiež zastavil – išlo o jeden z hlavných argumentov v prospech Brexitu, keďže najmä v oblasti financií, kreatívneho priemyslu a inovácií je Británia svetovým lídrom. Zároveň by krajina vystúpila z colnej únie, aby mohla po novom uzatvárať obchodné dohody so zvyškom sveta. V snahe vyhnúť sa „tvrdej hranici“ v senzitívnom teritóriu medzi Írskou republikou a Sev. Írskom, ktoré je súčasťou UK, by sa zaviedol nový režim colnej správy vo forme „colného partnerstva“.

 

Nová podoba zmluvy o Brexite sa v tajnosti rodila niekoľko týždňov. May rozprávala so šéfredaktormi vplyvných bulvárnych i serióznych denníkov, svoje predstavy predostrela aj nemeckej kancelárke Angele Merkel a holandskému premiérovi Markovi Ruttem, aby obišla Junckera a Európsku komisiu, ktorí sú oveľa menej náchylní na akýkoľvek kompromis.

 

Premiérka zároveň na prípadných rebelov zatlačila netradčným spôsobom –May im oznámila, že v prípade nesúhlasu s jej návrhom už pripravila zoznam mien z mladej generácie konzervatívnych poslancov, ktorí nastúpia na ich pozície. Pri svojom príchode do Chequers dostal tiež každý člen vlády vizitku s číslom na lokálnu taxislužbu. Ak by totiž v proteste odstúpili, okamžite strácajú nárok na ministerské služobné vozidlo a zo sídla predsedníčky vlády by museli kráčať peši po príjazdovej ceste ďalšie 2 kilometre...

 

Časť Brexiterov  sa rozhodla premiérku podporiť, pripúšťajúc, že znovuzískanie kontroly na hranicami, tvorbou zákonov, zastavenie imigrácie a autonómiu v rozhodovaní súdov sú priority, za ktoré v referende bojovali. Dokonca Boris Johnson navrhol po úvodnej reči premiérky prípitok na nový koncept zmluvy o Brexite. O to zaujímavejšie však bolo, že v nasledujúcich 48 hodinách opustil vládu David Davis a nasledoval ho aj Boris Johnson, so slovami že „Sen o Brexite umiera“. Odstúpilo následne aj niekoľko menej významných ministrov. Premiérka však naďalej tlačí svoju agendu, pričom je pripravená ju schváliť aj s podporou časti Labouristov a Liberálnych Demokratov.Za iných okolností by odchod toľkých zvučných mien počas posledného polroku znamenal koniec premiérky, pád vlády a možno aj predčasné voľby. Theresa May sa navyše tesne po voľbách javila ako chodiaca politická mŕtvola (zle vyzerala aj fyzický, bola zničená a deprimovaná)a  neprajníci prorokovali ,že nevydrží do Vianoc 2017. Na búrlivom zasadnutí Dolnej Snemovne 9. júla, kde predstavila svoj koncept Brexitu poslancom, však bola prekvapujúco pokojná, vyžarovala z nej sebaistota a odhodlanie.

 

Kabinet premiérky May čaká dlhá a náročná cesta smerom k optimálnemu pragamtickému Brexitu. Aj keď parlament vládny návrh schváli, na rade sú európski partneri, ktorí môžu proces zablokovať. Prvé reakcie z Bruselu sú však priaznivé. Tak či onak, prakticky každý týždeň  sa objavujú špekulácie, že predsedníčka vlády to neustojí...No Theresa vyzerá byť nezničiteľná a  s kľudom Angličana razí cestu k pragmatickému Brexitu...

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo