Dúhový pochod a objav vlažnej vody

Blíži sa termín konania ďalšieho tzv. Dúhového pochodu a nanovo sa rozprúdi debata plná vášní na oboch stranách. To sa však v „hodnotových“ témach stáva.

Nebezpečenstvo tejto debaty spočíva v spochybňovaní, ktorého cieľom je "dostať“ všetky argumenty za každú cenu na rovnakú úroveň. Príkladom sú snahy spochybňovať tradičnú rodinu, ktorá, či sa to niekomu páči, alebo nie, prirodzene zabezpečuje reprodukciu, výchovu detí a rozvoj spoločnosti, a porovnávať ju so zväzkami ľudí rovnakého pohlavia, pri ktorých z prirodzenej podstaty partnerov vyplýva, že žiadne potomstvo priniesť nemôžu.     

Ľudia sú si rovní, nie sú však rovnakí. Sú si rovní ako jednotlivci pred zákonom. Inak sme viac rozdielni ako rovnakí. Odlišnosti nie sú v prírode ničím výnimočným, práve naopak - každému sa ušlo čosi iné. Menšiny sa od väčšiny spravidla odlišujú kultúrne a/alebo na základe vlastnej identity.  Nejde teda o problém prirodzený, ale výsostne politický. Preto je úsmevné, ak sa niekto vyjadruje, že ide o tému, ktorá do politiky nepatrí.

Rovnosť kolektívov a skupín neexistuje. Snaha o takúto „rovnosť“ sa skôr javí ako zásterka prianí a želaní tých, ktorí chcú získať niečo, čo sami nedokážu vytvoriť, na úkor ostatných, ktorí im to v rámci relativistickej rovnocennosti majú (musia?) poskytnúť. „Manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia sú prostriedkom na netradičné napĺňanie prirodzeného poslania heterosexuálnych manželstiev – výchovy detí. Keďže striktne homosexuálni partneri deti splodiť nedokážu, spoločnosť „musí“ nájsť spôsob, ako tento problém vyriešiť. Teoreticky si predstavme prípad, že všetci rodičia sa budú správať zodpovedne a deti k adopcii jednoducho „nebudú“. Zavedieme potom povinné kvóty prerozdeľovania narodených detí medzi homosexuálne a heterosexuálne páry, prípadne inú podobnú zvrhlosť, alebo budeme čeliť ďalšej vlne kritiky zo strany neplodnej „menšiny“ za domnelú diskrimináciu? Alebo zriadime akési „šľachtiteľské stanice“, v ktorých budú určené „dobrovoľníčky“ rodiť deti „za účelom“ adopcie? Tristná predstava.

Bez budúcich generácií spoločnosť napredovať nemôže. Zárukou rodenia sa detí a, ako ukazuje história, aj garanciou ich nenarušenej výchovy je iba tradičná rodina. Akékoľvek pokusy o popieranie tohto princípu a snahy o hľadanie nových „rovnocenných“ riešení je iba opätovným objavovaním „vlažnej vody“. Ide však o ďalší z experimentov liberálneho sociálneho inžinierstva, ktorého konečné dôsledky si dnes ťažko vieme predstaviť.     

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo