Leadership ako cesta

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Leadership ako cesta

Metaforické ohliadnutie sa za skúsenosťou z verejnej angažovanosti.

Ročný akademický program Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktorého som bola tohto roku súčasťou sa  končí. Prichádza čas na určitú reflexiu. Cieľom programu je okrem iného vzdelávať mladých angažovaných kresťanov a v druhom semestri je jeho obsahom „leadership časť“, v ktorej by mali študenti „prispieť svojou snahou k rozvoju kultúry a verejného života na Slovensku.“

Nedávno na turistike mi napadlo, že taký leadership má dosť veľa spoločného so situáciou, keď je človek na čele skupiny priateľov či známych počas turistickej vychádzky.

Zvyčajne niekto na čele byť musí. V určitých prípadoch to môže byť aj dvojica či skupina. Každopádne leader tam je. Ako sa človek stane leadrom? Sú takí, ktorí vodcovstvo majú v krvi a realizujú ho často, ale aj takí, ktorí v danej situácii rozpoznajú, že treba a chopia sa výzvy či príležitosti skúsiť niečo nové.

Na začiatku cesty je dôležité mať nadšenie pustiť sa po nej, vidieť jej krásu, zaujímavosť, či dôležitosť, ktorú možno iní nevidia.  Tiež treba mať odvahu začať, zbytočne cestu neodkladať, nepostávať, inak by mohlo by začať pršať či sa zotmieť skôr, ako sa vrátime.

Dobré sú tiež nejaké predchádzajúce skúsenosti, pomôcť môže aj príklad druhých z minulosti, keď sme s nimi išli po podobnej ceste a oni nás viedli. Mraky, zima, iné možné nebezpečenstvá a pochybnosti by nás nemali odradiť. To, že máme vhodnú obuv, odev, pršiplášť, vodu či mapu je súčasťou dobrej prípravy. Rozhodne nemôžme zabudnúť zistiť si farbu turistickej značky, po ktorej ideme.

Potom už treba vykročiť, rozhliadať sa okolo seba, dávať pozor, kam kráčame, zvoliť vhodné tempo a správne dýchať. Môžeme vnímať okolitú prírodu, ľudí ktorých stretávame. Stúpame po kameňoch, občas prekročíme nejaký konár, prejdeme cez potok, v niektorých úsekoch kráčame po mäkkom príjemnom povrchu.

Vedú nás značky, ktoré starostlivo sledujeme. Neistota môže prísť, keď dlhší čas žiadnu značku nevidíme, vtedy ostáva len kráčať s nádejou, že sa o chvíľu objaví, prípadne sa kúsok vrátiť. Problémom môže tiež byť rozhodnúť sa na rázcestí. Niekedy je cesta plynulá a rovná, inokedy sa kľukatí, prechádza cez húštinu alebo musíme prekračovať blato.

Zabúdať nemôžme na ľudí, ktorí idú s nami, sledujeme, či nie sú príliš ďaleko, či nie sú unavení alebo naopak nejdeme pomaly. Môžeme si spraviť pauzu, podiskutovať, doplniť sily a potom zase odhodlane pokračovať. Možno odsledujeme, že teraz už tí ostatní čakajú, že pôjdeme prví. Netreba však spyšnieť, možno aj oni by vedeli rovnako dobre viesť, alebo by nám mohli poradiť, keď potrebujeme.

Nepríjemnejšou súčasťou je možnosť, že nejdeme správne, no  ak sa to stane, je dobré sa priznať a opraviť. Taktiež na nás môže prísť kríza, keď nám dochádza dych po výstupe do kopca a ešte nasledujú rebríky a reťaze, ktoré treba zdolať, musíme teda pozbierať posledné zvyšky síl. Najmä v ťažkých úsekoch zrejme pocítime svoje slabosti či staré zranenia a máme chuť sa vzdať, to by však bola škoda. Lepšie je pozbierať vnútorné sily. Alebo sa obrátiť pre radu u druhých.

Neoceniteľnou pomocou je dobré spoločenstvo, ktoré nám dodá radosť z cesty a podporu v ťažkostiach. Pre kresťanov je v samozrejme hlavnou oporou Boh, ktorý pomáha pri prekonávaní všetkých prekážok, ak mu dôverujeme.

Časom vyjdeme na kopec a odmenou nám bude krásny výhľad na hory, stromy, lúky, rieky v okolí. Súčasťou cesty je návrat spať. Veci treba dotiahnuť do konca, aj keď už sme v poslednom úseku unavení.

Ani nevieme ako a cesta je za nami. V nás ostáva príjemná únava, pocit dobre vykonanej práce, množstvo zážitkov, ak máme šťastie, aj naši spoluturisti sú spokojní. Ešte dlho môžeme na cestu spomínať, prezerať si fotografie a možno plánovať ďalšiu.

Keď človek chce uchopiť dôležitú spoločenskú tému a vyjadriť sa k nej alebo zorganizovať akciu, projekt, diskusiu, pochod, a pod., zažíva podľa mňa niečo podobné, ako som opísala.

Ak napríklad chcete zrealizovať verejnú diskusiu na tému rezonujúcu v spoločnosti, môžu sa nájsť ľudia, ktorí budú pochybovať o jej užitočnosti a význame. Nájdu sa však aj takí, ktorí s vami súhlasia a ukážu vám cestu a odovzdajú skúsenosti. Vy si tiež  stojíte za svojim a rozhodnete sa pokračovať.

Musíte naštudovať všetky relevantné informácie, vytvoriť diskusii nejaký scenár, konkrétny cieľ, pozvať tých správnych diskutujúcich a moderátora, no počítajte aj s tým, že takmer isto nepôjde všetko podľa plánu, nie všetci budú ochotní a proces chvíľu potrvá. Hostia nakoniec radi prijmú pozvanie, sú to konkrétni ľudia, ktorí majú svoje predstavy o priebehu a vy si ich názor chcete vážiť.

Medzičasom prehodnocujete scenár a ciele. Ďalej musíte myslieť na organizačné zabezpečenie a komunikovať s relevantnými ľuďmi. Takmer isto nepôjde všetko presne podľa  plánu a občas o sebe zapochybujete. No už ste niečo začali a sľúbili a tak pokračujete.

Popri tom máte množstvo iných povinností a stále sú detaily, ktoré treba dotiahnuť. Občas o sebe zapochybujete. No už ste niečo začali a sľúbili a tak pokračujete. A nakoniec sa to podarí a vy už len sledujete, čo ste naštartovali. Následne vnímate spätnú väzbu. A dokonca možno dostanete chuť si to celé zopakovať.

Realizácia podobného projektu je cesta s radosťami, zaujímavými momentmi aj úskaliami a ťažkosťami, no výsledok môže byť naozaj dôležitý. Určite však ide o obohacujúcu skúsenosť, ktorú stojí za to zažiť. Ideálne v spoločenstve, ktoré vám pripomína, že „jeden človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám“.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo