Dotkni sa vierou!

Dotkni sa vierou!

Obidve epizódy z dnešného evanjelia v tradícii, ktorú spracovával evanjelista, pôvodne pravdepodobne existovali oddelene. Avšak ten ich veľmi vhodne prepojil do celku, v ktorom sa obidva príbehy navzájom osvetľujú.

O tom, že tu ide o tzv. Markov sendvič snáď už ani netreba písať. Je to technika, ktorá sa v Markovom evanjeliu používa na viacerých miestach a snáď najlepšie je viditeľná práve v prípade state vybratej pre túto nedeľu: príbeh o uzdravení Jairovej dcéry je akoby pečivom medzi, ktoré je vložený príbeh o uzdravení ženy (Mk 5,21-43).

Stretávame sa tu teda s príbehom o uzdravení z veľmi vážnej choroby a s príbehom o oživení mŕtveho. Evanjeliá nie sú jediné spisy svojej doby, v ktorých sa nachádzajú príbehy o uzdravení, či oživení mŕtvych. Antická literatúra pozná príbehy aj o iných postavách, o ktorých sa tradovali podobné schopnosti. Známy je napr. príbeh, zo života populárneho lekára Asklépiada, ktorý prebudil k životu muža, ktorý bol už pripravený na svoju kremáciu alebo príbeh zo života Apollónia, ktorý zas priviedol k životu mladú ženu, ktorá umrela v hodine jej sobáša.

Takéto príbehy a príbehy o zázračných uzdraveniach majú svoje typické prvky, ktoré sa často opakujú. Sú to napr. opis dĺžky a vážnosti choroby a neúspechy pri jej liečení, liečenie dotykom a následné okamžité uzdravenie, či používanie tajomných slov pri liečení. Tieto prvky nachádzame zreteľne aj v príbehoch z dnešného evanjelia.

Vo vtedajších dobách bola taktiež rozšírená predstava o liečivých či inak zázračných účinkoch pri dotyku s odevom slávnych osobností, o ktorých sa verilo, že majú výnimočné schopnosti. Mohli by sme spomenúť napríklad prípad zo života rímskeho generála Sullu. V istý deň, istá žena, ktorá okolo neho prechádzala, odtrhla si kúsoček z jeho plášťa a, tváriac sa akoby nič, vracala sa domov. Keď sa na ňu Sulla s prekvapením pozrel, ona mu odpovedala: „Nič vážne sa nedeje, vládca, len chcem mať aj ja trošku podiel na tvojom úspechu.“

Porovnávajúc teda antické rozprávania s tými evanjeliovými o Ježišovi, nám prichádza na myseľ otázka: tak, v čom je Ježiš iný, alebo v čom sú iné rozprávania o ňom než tie ostatné o slávnych osobnostiach jeho čias? Líšia sa vôbec nejako? Chcel by som sa pristaviť len pri dvoch bodoch, každý z iného z príbehov dnešnej nedele.

V čom je Ježiš iný, alebo v čom sú iné rozprávania o ňom než tie ostatné o slávnych osobnostiach jeho čias? Zdieľať

Ten prvý je práve spomínaná viera v zázračnú moc kontaktu so zvlášť obdarenou osobou. Takáto viera mala v antike prvky mágie. Kúsok šiat charizmatickej osobnosti prinesie šťastie, dotyk takého kúsku uzdraví, alebo uzdraví čo i len letmý kontakt s takouto osobou. Tiež sa verilo, že soška takéhoto hrdinu, alebo jeho obraz má rovnaké uzdravovacie schopnosti, či schopnosti prinášať šťastie ako samotná osoba. (Myslím, že v konečnom dôsledku sa až tak veľa od tých čias v tomto ohľade ani nezmenilo – s podobnými presvedčeniami sa stretávame aj dnes a aj v kresťanských kruhoch.)

Zmienky podobného charakteru nachádzame aj v Novom zákone v súvislosti s Ježišom alebo aj apoštolmi. V Mk 3,10 čítame: „Lebo mnohých [Ježiš] uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli,“ a v Mk 6,56 zas: „A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.“ Skutky apoštolov podobne hovoria o Pavlovi: „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali“ (Sk 19,11-12).

Príbeh ženy trpiacej na krvotok chce jasne protirečiť magickému charakteru takýchto predstáv. Rozprávač na to umne používa prítomnosť davu, ktorý sa na Ježiša tlačí. Je teda evidentné, že je mnoho tých, ktorí sa Ježiša dotýkajú. Tento fakt umocňujú aj slová Ježišových učeníkov, ktorí, keď sa Ježiš pýta, kto sa ho dotkol, s prekvapením hraničiacim s výsmechom mu vravia: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: Kto sa ma dotkol?“ (Mk 5,31).

Text svojím rozprávaním silne zdôrazňuje, že ženu nevyliečil dotyk, ale jej viera v Ježišovu moc. Veď tak to hovorí aj sám Ježiš: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 5,34). Aj keď v postoji ženy môžeme vidieť isté prvky viery zmiešanej s mágiou, Ježiš ju svojimi slovami chce priviesť k pravej viere, takýchto prvkov zbavenej.

Text svojím rozprávaním silne zdôrazňuje, že ženu nevyliečil dotyk, ale jej viera v Ježišovu moc. Zdieľať

Ten druhý bod nachádzame v momente, keď Ježiš privádza k životu Jairovu dcéru. Vo vyššie spomínaných príbehoch o oživení zo života iných antických postáv nachádzame príbehy aj s konštatovaniami, že daný divotvorca bol schopný priviesť mŕtveho k životu, lebo dokázalv ňom ešte identifikovať známky života, ktoré iným už unikli. V príbehu o Jairovej dcére rozprávač si dáva záležať na tom, aby bolo jasné, že dievča je už mŕtve. Ježišove slová: „Dievča neumrelo, ale spí“ (Mk 5,39) sú kristologickou interpretáciou smrti a zároveň vyjadrením pohľadu kresťanskej komunity na smrť.

Ježišove slová: „Dievča neumrelo, ale spí“ sú vyjadrením pohľadu kresťanskej komunity na smrť. Zdieľať

Avšak pozastaviť by som sa chcel pri čomsi inom. Ako už bolo spomenuté, jedným z charakteristických prvkov v príbehoch o zázračných uzdraveniach v antike bolo vyslovenie tajomných slov, niečo na spôsob „abrakadabra“. Evanjelista, zdá sa, akoby tiež chcel navodiť podobný efekt, keď do gréckeho textu vkladá Ježišove slová v aramejčine: „Talitha, kum!“ (Mk 5,41), práve v momente, keď vracia dievčaťu život.

V konečnom dôsledku sú však tieto slová až prekvapujúco banálne. Evanjelista totiž hneď pre svojho aramejčiny neznalého adresáta odhaľuje význam vyslovených slov a toto vysvetlenie odhaľuje, že sú to slová bežného ľudu toho času a miesta, slová, ktoré by otec svojej dcére neraz povedal, ak by chcel, aby vstala z lôžka, uvoľnila miesto, alebo zodvihla sa po zakopnutí o kameň. Teda znova, žiadna mágia, ale Ježišova moc a viera v jeho moc je to, čo uzdravuje a vracia život. Veď Ježiš sám Jairovi hovorí: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5,36).

Obidva príbehy teda chcú svojho adresáta povzbudiť a utvrdiť vo viere v Ježišovu moc a zároveň očistiť túto vieru od akýchkoľvek magických prvkov, teda od čohokoľvek, čo by odvádzalo od výhradného zverenia sa do jeho rúk.
 

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. V júni 2017 ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Grasso, S., Vangelo di Marco. Nuova versione, introduzione e commento (I libri biblici. Nuovo Testamento 2; Milano 2003).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník. Od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).
Yarbro Collins, A., Mark. A Commentary (Hermeneia; Minneapolis 2007).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo