Kristus dáva a mení život

Kristus dáva a mení život

Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Mk 5,21-43) ponúka dva príbehy, ktorých spoločným prvkom je viera v Krista. Je to príbeh ženy, ktorej viera prináša uzdravenie z jej choroby a príbeh otca, ktorého viera prináša vzkriesenie jeho dcéry.

Okrem evanjelistu Marka obidva príbehy uvádzajú ešte dvaja ďalší evanjelisti (Mt 9,18-26; Lk 8,40-56). Avšak kým Matúš ponúka len isté zhrnutie v dĺžke 8 veršov a Lukáš 16 veršov, na prekvapenie Marek, ktorý zvyčajne je stručný, v našom prípade zachytil aj rôzne detaily v celkovom rozsahu až 23 veršov.

Do popredia stavia Ježišovu božskú moc a vieru ľudí v neho. V Božom Synovi sa napĺňa proroctvo Izaiáša: „On niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil“ (Iz 53,4).

Stretnutie s Kristom

Z literárneho hľadiska evanjelista Marek ponúka zaujímavú štruktúru, keď do príbehu o vzkriesení Jairovej dcéry vkladá nový „mikropríbeh“ o uzdravení ženy trpiacej na krvotok. Tento vnútorný príbeh pomáha lepšie porozumieť posolstvo hlavného príbehu. Ježišova odpoveď uzdravenej žene: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 5,34), je vlastne príkladom pre otca inej dcéry: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5,36).

Jairus, otec dcéry, ktorá práve zomrela, je pozvaný, aby zaujal postoj viery podobným spôsobom, ako ho preukázala práve uzdravená žena. Evanjelista Marek má za cieľ ponúknuť svojim čitateľom príbeh dvoch prosiacich osôb, ktoré s vierou prichádzajú za Ježišom. Je to príbeh viery ženy trpiacej na krvotok a otca zomierajúcej dcéry. Ich stretnutie s Kristom vedie k rastu a očisteniu ich viery. 

Dotyk, ktorý uzdravuje

Obidva príbehy majú viacero spoločných prvkov. Je to príbeh dvoch žien. Z obidvoch uniká život, keďže v biblickom ponímaní sa krv považovala za sídlo života. Obidve ženy spája číslovka 12, ktorá je číslom Izraela – 12 kmeňov. Dospelá žena trpí 12 rokov na chorobu, ktorá jej bráni stať sa matkou. Dievča je vo veku 12 rokov, v ktorom sa mení na ženu, ale zomiera a nebude môcť naplniť svoje poslanie ženy – matky.

Podľa predpisov Mojžišovho zákona sú obidve ženy obradne nečisté. Jedna z dôvodu krvotoku, ako to píše starozákonná kniha Levitikus 15,19-24. Každý, kto by sa dotkol takejto ženy alebo veci, s ktorou prišla do kontaktu, stáva sa  tatkiež obradne nečistým. Druhá je nečistá svojou smrťou, lebo podľa starozákonnej knihy Numeri 19,11, každý, kto sa dotkne mŕtveho, stáva sa taktiež obradne nečistým.

V obidvoch prípadoch teda dochádza k uzdraveniu na základe „prestúpenia“ Mojžišovho zákona. Je to, žena, ktorá sa dotýka Ježiša a potom samotný Ježiš, ktorý chytí za ruku mŕtve dievča. Vidíme, že v obidvoch príbehoch je dôležitý symbol „dotyku“. Žena sa chce aspoň dotknúť Ježišovho odevu a Ježiš sa dotkol dievčaťa, keď ju chytil za ruku. 

"Majme odvahu a dôveru prísť za Kristom, povedať mu o svojich nezahojených ranách a krvácajúcich  bolestiach. Chce ich uzdraviť a vyliečiť." Zdieľať

V prenesenom význame môžeme hovoriť o dôležitosti zachovať si „duchovný kontakt“ s Kristom, túžiť sa dotknúť Krista a dovoliť Kristovi, aby sa on dotkol nás svojím uzdravením (cez  modlitbu, sviatosti, druhých ľudí…). Majme odvahu a dôveru prísť za Kristom, povedať mu o svojich nezahojených ranách a krvácajúcich  bolestiach. Chce ich uzdraviť a vyliečiť.

Otec dievčaťa je označený ako predstavený synagógy, preto môžeme povedať, že zastupuje tých zo židovského národa, ktorí prijali Krista. V príbehu však vidíme aj odlišnú reakciu jeho učeníkov. Hoci stoja blízko neho a nasledujú ho, nezdieľajú tento jeho prístup. Jairus a neznáma žena majú viac viery, ako jeho vlastní učeníci, ktorí predtým boli svedkami viacerých zázrakov ich Majstra.

Podobne odmietavo reagujú smútiaci, ktorí Ježiša vysmejú. Aké silné ponaučenie aj pre nás. Môžeme stáť, doslova sa až tlačiť na Ježiša, a predsa mu môžeme byť cudzí, keď nám chýba živá viera a láska k nemu. 

Nový začiatok

Dve postavy predstavujú dve odlišné sociálne vrstvy. Jairus, ako predstavený synagógy, mal pravdepodobne vyššie postavenie, bohatstvo a vážnosť v spoločnosti. Neznáma žena kvôli chorobe bola považovaná za nečistú a ocitla sa na prahu chudoby, keďže v snahe vyliečiť sa prišla o všetok majetok.

Obidvaja v bezvýchodiskovej situácii, keď lekári nenašli liek a do Jairovho domu vstúpila smrť, proti všetkým ľudským očakávaniam („Načo ešte unúvaš učiteľa?“), padajú s vierou na kolená pred Pánom Ježišom. 

Mojžišov zákon ženu trpiacu na krvotok vylúčil z účasti na kulte v jeruzalemskom chráme, zo slávenia najväčšieho sviatku Veľkej noci, ako aj zo sociálneho začlenenia. Pán Ježiš jej nevracia len zdravie, ale začleňuje ju do náboženského a spoločenského života.

Vzkriesením vracia Pán Ježiš dvanásťročné dievča do kruhu svojej rodiny a dáva jej životu budúcnosť. Pán Ježiš uzdravenej žene a rodine vzkrieseného dievčaťa zmenil život, dal im nový začiatok. 

Ako som spomenul, číslo 12 je číslom Izraela, jeho náboženstva, Mojžiša, predpisov. Kde podľa Mojžišovho zákona by sa mal Kristus sám stať obradne nečistým, tam on vracia život. Pán Ježiš počtom 12 apoštolov zakladá nové spoločenstvo, ktoré nezhromažďuje spoločné zachovávanie predpisov, ale viera v Neho samotného.

Len v kontakte s ním človek získava a rozvíja v sebe život. Príklad otca vzkriesenej dcéry nám dáva nádej, že dokonca naša viera môže viesť k záchrane druhého človeka. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo