Čo tam po rybách

Čo tam po rybách

Odkedy máme s manželom vlastnú domácnosť, snažíme sa byť vnímaví na naše okolie. Byť aspoň trochu zodpovednejší a viac sa starať o našu zem. Keďže sme naučení na istý životný štandard, nie je to vždy jednoduché.

Častokrát je to nepohodlné, časovo náročnejšie, chce to viac premýšľania, logistiky i peňazí. Vyžaduje to istú dávku sebazáporu, disciplíny a predvídavosti. A hoci o tom veľa nehovoríme a robíme to vlastne iba tak v malom, dúfame, že inšpirujeme ľudí okolo, alebo aspoň naštartujeme ku krátkemu zamysleniu sa.

Snažíme sa nenechať znechutiť katastrofami vo svete ani tými bezprostredne okolo nás ako toxickou skládkou vo Vrakuni, pesticídmi v podzemnej vode Žitného ostrova, zvláštnou predstavou separovania a recyklácie v Podunajských Biskupiciach, absurdným rúbanímspaľovaním našich lesov. Na druhej strane poteší spoplatnenie igelitiek, chystaný zákaz jednorázových plastových potrieb, či vyvíjanie bioplastov.

Keď však vystupujem na zástavke z autobusu a chalan, čo práve vystúpi predo mnou odhodí PET fľašu do najbližších kríkov, padne mi sánka. Keď stojím v rade pri pokladni so svojimi sieťkami na zeleninu a plátennými vrecúškami s pečivom a vidím ako sa dá na pár kusov zeleniny alebo ovocia použiť 10 kusov mikroténových sáčkov, prípadne aj na zabalenie potravín, ktoré už vlastný (plastový) obal majú, je mi smutno.

Alebo keď pri víne blízkemu kamarátovi s obdivom rozprávame o dnes už 24 ročnom týpkovi menom Boyan Slat, ktorý celé svoje štúdium, energiu a čas venoval projektu ako vyzbierať plastové ostrovy z oceánov a pred pár dňami ho úspešne spustil. A kamarát zahlási: „Čo tam po rybách!“ a začne sa nadchýnať nad podpisom zmlúv za prenájom firemných priestorov. Tak vtedy sa mi už rozum zastaví. A pýtam sa, že prečo. Z čoho to pramení? A premýšľam, že ako. Čo sa s tým dá robiť? Veď práve kresťan by mal byť ten prvý, ten vzor, ten líder.

 Kresťan musí vedieť, že zem tu bola dávno pred človekom a bola mu darovaná. Jeho úlohou je zem „obrábať a strážiť“ (Gn 2,15), čiže pracovať a chrániť, starať sa, uchovávať, udržiavať, bdieť. Nie je tu miesto pre žiaden falošný antropocentrizmus. Nie vykorisťovať, ovládnuť, ničiť, zneužívať, mrzačiť, drancovať.

„Správna interpretácia človeka ako pána sveta ho chápe ako zodpovedného správcu,“ píše pápež František v svojej prvej encyklike Laudato si‘ – o starostlivosti o náš spoločný domov. Skutočne prijať realitu, že Zem je náš domov, radikálne zmení pohľad na prírodu, rastliny, zvieratá, ekológiu, na obsah mojej a tvojej chladničky, skrine, šatníka, nákupného vozíka, poličky v kúpeľni, spôsob cestovania či starania sa o domácnosť. A prijať fakt, že je to náš spoločný domov, tento pohľad ešte zintenzívňuje a vkladá sociálnu rovinu. Totiž slovné spojenie životné prostredie vyjadruje „vzťah medzi prírodou a spoločnosťou, ktorá ju obýva. To nám bráni považovať prírodu za niečo od nás oddelené. Sme do nej včlenení, sme jej časťou a zároveň nás preniká“ zdôrazňuje pápež.

Zavádza nový pojem - ekologická konverzia. Ide o hlbokú vnútornú konverziu, ktorá vedie k tomu, aby sa vo vzťahu s okolitým svetom prejavili všetky dôsledky stretnutia človeka s Bohom. Zahŕňa vďačnosť a pocit nezaslúženosti, uznanie, že svet je prijatý dar. Dar, ktorý dostávame, zdieľame a odovzdávame po nás ďalej. Dôsledky vyplývajúce z konverzie sú odriekanie a sebaobmedzovanie, prijatie vážnej zodpovednosti za Zem, rozvíjanie kreativity a nadšenia pre riešenie katastrof vo svete.

Na to aby k tejto konverzii došlo, sa musím znovu naučiť zastaviť, obdivovať, žasnúť a oceňovať krásu prírody. Musím nadobudnúť vedomie spoločného pôvodu, vzájomnej príslušnosti a budúcnosti zdieľanej všetkými. Musím precítiť, že sa navzájom potrebujeme, že máme zodpovednosť jedni za druhých a za svet. Veľmi jasne a zrozumiteľne toto posolstvo zachytáva aj dokument od Leonarda DiCapria Before the Flood. Začína výkladom maľby Záhrada pozemských rozkoší od Hieronyma Boscha a končí výzvou na uvedomenie si osobnej zodpovednosti za planétu.

Otvorme teda oči a srdce a uvidíme katastrofy okolo seba. Nadobudnime bolestné vedomie reality a nájdime odvahu „premeniť na osobné utrpenie to, čo sa deje s naším svetom, a tak si uvedomiť, ako môže každý z nás prispieť“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo