História sa opakuje s novými vylepšeniami

História sa opakuje s novými vylepšeniami

O transsexualite a homosexuálnych manželstvách...

Tak ako bola kedysi homosexualita preklasifikovaná a nakoniec vyškrtnutá zo zoznamu sexuálnych porúch, to isté čaká transsexualitu (a postupne ďalšie odchýlky od normy), a to z rovnakých dôvodov:

Odborníci sa nevedia dohodnúť na tom, ako terapeuticky pristupovať k týmto ľuďom, tak nechajú rozhodnúť hlas ľudu. Ten je, samozrejme, za hormonálnu a chirurgickú, nie psychologickú liečbu v súlade s biologickým pohlavím. Riadia sa heslom: „Ak sa cítiš ako žena, staň sa ženou!“ V skutočnosti však opäť ide o nátlak skupín, ktoré sa cítia byť diskriminované, potrebujú sa zbaviť celoživotnej nálepky, môcť pracovať, kdekoľvek len chcú atď. Ale skutočne ich potom všade príjmu s otvorenou náručou? Budú môcť porodiť dieťa? Alebo sa opäť rozbehne biznis náhradných matiek? Ľudia si neuvedomujú, že ústretovosťou tých „hore“ sa automaticky neuľahčuje život tým „dole.“ Nežijeme v rozprávke a nie je možné čarovným prútikom zmeniť pohľad spoločnosti i zamestnávateľov na transsexuálov, najmä, ak sa premena na opačné pohlavie nestane dokonalou, a hlavne sa neudeje z roka na rok. Aj po niekoľkých nákladných plasticko-chirugických procedúrach s hormonálnou liečbou (oba kroky prinášajú nie malé zdravotné riziká) v priebehu niekoľkých rokov, môže mať „nová žena“ mužské črty. Čo neodhalia gestá, odhalí paralingvistika a správanie. A čo je najdôležitejšie, ani dokonalou premenou tela neodstránime problémy, ktoré si dotknutá osoba nosí v hlave a ktoré si vyžadujú terapiu. Lenže terapiu koho? Skoro muža? Skoro ženy? Niekoho na polceste k nejakému pohlaviu? Kedysi som zvykol kresliť priamku, na začiatku ktorej bola bisexualita, v strede homosexualita a na konci transsexualita. V podstate to bola všetko homosexualita, ale s kvalitatívne i kvantitatívne inou anamnézou podobných zážitkov. Homosexuáli predbehli transsexuálov, a sú ďalej už 26 rokov. A že to transsexuálom tak dlho trvalo, bolo len politikou a tým, že všetko naraz by asi verejnosť nestrávila. Pritom transsexuáli boli skutočne bičovaní šikanou. Nuž, homosexuáli boli v týchto bojoch šikovnejší, lebo svoju sexualitu vedeli zakryť a vedeli sa na vysokých postoch zahrať na empatických heterosexuálov.

Teraz úplne odbočím. Ako pracovať s človekom, ktorý je presvedčený o tom, že má dušu tigra, nie človeka? Vytvarujeme mu špicaté zuby, vložíme tvárové implantáty, skrátime mu dolné končatiny, aby mohol behať po štyroch, potetujeme ho a nastrelíme nové chlpy. A nedajbože, aby niekto nesúhlasil, lebo pôjde pred súd! Neviem, či predsa len lacnejšou a rozumnejšou voľbou by nebolo terapeutické vedenie k zamilovaniu si svojej skutočnej identity, nie podporovať jeho mylný obraz a nenávisť k vlastnému telu. Z muža nikdy nebude plnohodnotná žena a naopak. To je fakt, ktorý odmietame akceptovať, lebo si to môžeme dovoliť. Buďme tolerantní k anorektikom, ktorí takisto o sebe majú mylný obraz a nemôžu za neho! Oni by však potom odišli zo sveta čoskoro. Ale neprekáža nám, ak tamtí prípadným nevhodným prístupom odídu zo sveta o pár rokov neskôr alebo totálne stratia zmysel života, hoci sme im dali všetko, čo chceli.

Združenia pedofilných osôb v zahraničí, ktoré takisto nemôžu za svoju preferenciu a unavuje ich bojovať s ňou, sa už nie raz pokúšali presadiť aspoň to, aby sa znížil vek, v ktorom by mohlo mať dieťa sex s dospelou osobou, ak s tým bude samo súhlasiť. To súviselo s podporou zákona o slobodnom rozhodovaní sa a rešpektovaní všetkých požiadaviek trojročných a viacročných detí (v otázkach pohlavia až sexu). Tu ale, zatiaľ, vyhral rozum, lebo šlo o deti. Ale viete, čo bolo motívom týchto združení? Nie presadzovanie zvrátenosti, ale túžba po spravodlivosti. Cítili sa dotknutí, pretože iné skupiny si v priebehu rokov mohli vybojovať úplne všetko a oni nemôžu nič. A to len preto, že hoci podľa odborníkov sa všetci rodíme s už danou sexuálnou preferenciou, nie všetci máme rovnaké právo sa od stigmy aj právne oslobodiť. Takže pedofilné osoby musia naďalej trpieť, nosiť stigmu a nemôžu pracovať s deťmi. Sú diskriminovaní len pre svoju nechcenú sexuálnu preferenciu. Pedofília je spojená s trestnou činnosťou, ale koľko pedofilov sa nikdy nedotklo dieťaťa? Napriek tomu sú stigmatizovaní, musia zatĺkať a hanbiť sa za seba.

Nikto by sa nemal hanbiť za to, že nosí sebe niečo, čo si nevybral. Každý ale môže objektívne zhodnotiť svoje skutky a pomenovať ich ako dobré alebo zlé a má právo podniknúť kroky k tomu, aby raz vedel žiť šťastne, nezraňovaním seba ani ľudí okolo.

Ľudia majú bojovať za lepší život, ale potrebujú poznať hranice, vedieť, kedy sa zastaviť, kedy sa pokoriť, hoci i pred tým, čo si sami nevybrali.

Dobrý majster nikdy nevedel pracovať s krivým klincom, až kým si ho nenarovnal. A každá dáma sa ponáhľala vymeniť krivé zrkadlo. Dnes ohnutý klinec ohneme ešte viac, lebo je to v ňom a z jedného krivého zrkadla urobíme kráľovstvo krivých zrkadiel, lebo krivý pohľad na seba a na svet sa stal právom. Dnes je diskriminácia už len snaha trochu narovnať klinec a opraviť zrkadlo. A keby ten klinec či zrkadlo prosili o narovnanie, kopneme do nich, nech sa spamätajú. A pritom všetci máme vo svojich životoch a myšlienkach čo narovnávať.

Ďalšou novinkou sú skôr či neskôr v Česku zlegalizované homosexuálne manželstvá. Je to lobistický a očakávaný politický ťah. No aj zbytočný. Prečo? Lebo pokiaľ nemám potomkov, štátu je jedno, komu prenechám svoj majetok, ak si to dokážem vopred právne ošetriť a nepotrebujem na to ani registrované partnerstvo či manželstvo. Rovnako môžem splnomocniť na iné úkony kohokoľvek. Chcieť aj daňové a iné úľavy či vdovský príspevok, to je už ozaj ojedinelé prianie obyčajných ľudí v dobe, kedy sa aj pre heterosexuálne páry stáva inštitút manželstva prežitkom. Ale, na druhej strane, je to dobrý dôvod na to, aby aktivisti mali za čo bojovať.

Väčším problémom v tomto prípade je to, že s manželstvom je spojené právo na rodinu. A túto rodinu si potrebujeme nejako vytvoriť. Pokiaľ to nejde biologicky, musí to ísť adopciou, a to dieťaťa z detského domova alebo od náhradnej matky, ktorá sa vzdá práva na dieťa a prenechá ho biologického otcovi za uhradené náklady a bolestné. Lenže aj tu zabúdame na dva fakty (okrem toho, že v druhom prípade je to psychologicky a eticky scestné). Prvý je, že nám stúpa počet bezdetných heterosexuálnych párov, a to ani nie pre odkladanie rodičovstva kvôli kariére, ale kvôli neplodnosti (stúpa neplodnosť mužov). Takže sa budeme biť s heterosexálnymi pármi o právo na dieťa a ak prehráme, odvoláme sa na vyšší až najvyšší súd pre diskrimináciu? Druhým faktom je, že i dieťa má svoje práva a jedným zo základných práv je mať rodičov oboch pohlaví, pokiaľ je to možné. Dospelý človek nemá pri dieťati právo na produkovanie tak vážnych zásahov do jeho vývinu umelo a plánovane. To znamená: „Ja chcem, aby si nemal biologickú ani adoptívnu matku, lebo som gay, tak ju mať nebudeš!“ Cítite ten rozdiel? Môcť dať dieťaťu matku, keby mal dospelý muž rozum (ale potom by ani žiadne dieťa nesplodil z egoistických pohnútok) a nemôcť dať dieťaťu matku, lebo dieťa opustila alebo zomrela a iná žena nechce byť jeho náhradnou matkou.

Ako riešiť túžbu homosexuálneho muža po dieťati? Zo svojich skúseností viem, že len minimum homosexuálnych párov a jednotlivcov túži po dieťati. A ak áno, túžia skôr po tom, aby boli schopní tú rodinu vytvoriť spoločne so ženou a milovať aj tú ženu pred dieťaťom v spoločnej domácnosti. Možno je to unáhlené a nelogické, a často do toho nakoniec ani nepôjdu, ale mne sa páči ich pokora a uvedomelosť pri rešpektovaní faktu, že žene patrí právo stať sa matkou, a že je zároveň nenahraditeľnou iným pohlavím z údajných 63 ľudských pohlaví. Zvyšok tých homosexuálov, ktorí chcú dieťa, túži po vlastnom dieťati, niekom „z ich krvi,“ a druhý partner bude akože náhradným otcom. Nie som však zástancom tohto druhého kroku v praxi (prvý krok je tiež diskutabilný a musí byť k nemu pristupované so všetkou vážnosťou a rozumom). Dieťaťu je lepšie v rodine s oboma výchovnými vzormi rodičov, pokiaľ je to možné (pretože tie nie sú len výchovné, ale zároveň formujúce identitu a odovzdávajúce schopnosť nadväzovať zdravé vzťahy k sebe samému i obom pohlaviam), a je mu najlepšie v stabilnom prostredí, ktoré sa neborí so stigmou, vnútornou indisponibilitou alebo inými vážnymi problémami, ktoré ohrozujú ďalšiu existenciu partnerského zväzku či rodičovstva. Ani heterosexuálni rodičia toho dieťaťu nedajú veľa, pokiaľ sa vzájomne nebudú skutočne milovať. Áno, každý vzťah má problémy, ale stále nemám pocit, že by na nich a na sebe chceli všetky páry pracovať, a tomu nepomôže ani dieťa. Skôr sa stane príčinou ešte väčšieho vnútorného tlaku, nezvládania situácie a skratového konania. Pracovať na sebe a nadobúdať zdravé myslenie máme pre seba, nie kvôli inému. Ďalej - my nie sme jednotkou sami o sebe a sami pre seba, a to si, žiaľ, mnohí jednotlivci a mnohé páry nemyslia. Zvykneme sa odizolovať od okolia, nech naše problémy pekne vykysnú až prekypia oknami. Nie je hanbou deliť sa so svojimi problémami s priateľmi a predkladať ich aj odborníkom. Ale aj spolu a vhodným spôsobom (čiže nie takto, že si napr. pri pive s partiou riadne zanadávam na ženu, a potom sa k nej vysmiaty vrátim domov, alebo si ako gay odskočím sexuálne sa vyžiť a vysmiaty sa vrátim k partnerovi), nielen každý sám.

Homosexuálny jedinec môže byť zamestnancom detského domova (tu však chcem upozorniť, že v mnohých detských domovoch na Slovensku je veľa rómskych detí a detí s postihnutým intelektom, oneskoreným duševným vývinom či narušenou emocionalitou a vyžadujú si špeciálny prístup i vzdelanie vychovávateľa s rešpektovaním ich etnicity a špeciálnych potrieb – a kto nezvláda seba, nezvládne ani takéto dieťa). Takisto som za to, aby sa súdy nebáli v niektorých prípadoch uprednostniť slobodného človeka ako potenciálneho osvojiteľa dieťaťa. Realita je však taká, že nikdy nebude nedostatok bezdetných manželských párov alebo párov so záujmom o profesionálne rodičovstvo.

 

Obrázok: multigender

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo