Čo najviac ohrozuje ľadové medvede? O ekológii bez politickej korektnosti

„Naše povedomie o globálnom otepľovaní, ako ho formujú médiá a ekologicky zameraní vedci, je závažným spôsobom zaujaté a neobjektívne.“ (Bjorn Lomborg)

V poslednom čase sa pozornosť autorov článkov na Postoji sústreďovala hlavne na problematiku potratov. Akokoľvek je táto téma dôležitá, nie je to jediný problém, ktorý hýbe súčasným svetom. Ja by som sa chcel zamerať vo svojom príspevku iným smerom a síce na ekologickú problematiku. Nakoniec aj pápež František kladie dôraz na ekológiu. Hoci on k tejto téme pristupuje viac zľava, kým ja budem v tomto článku hovoriť o enviromentalizme z hľadiska pravice. Václav Klaus vo svojich zápiskoch z ciest píše, že keď bol v marci v Guatemale na Liberálnom fóre, rozprával sa tam s jedným politológom z Argentíny, ktorý mu hovoril, že na strednej škole ho marxizmus učil seminarista Jorge Bergoglio. Táto príhoda ilustruje pre nás tu v Európe netušený vplyv marxizmu v Latinskej Amerike a zároveň aj vysvetľuje, prečo je súčasný pápež vo svojich názoroch na spoločnosť alebo aj na ekológiu viac vľavo.

Vlani ma zaujal článok o tom, ako filmári natočili zomierajúceho ľadového medveďa. Okrem toho, že článok bol dojímavý, bolo na ňom zaujímavé to, ako tendenčne bol spracovaný. V krátkosti tam išlo o toto: ľadový medveď zomrel od hladu, lebo sa topia ľadovce, na ktorých on loví tulene a za to, že sa tieto ľadovce topia, sme zodpovední my ľudia, lebo my vypúšťame emisie CO2, ktoré vedú ku globálnemu otepľovaniu (GO). Vymieranie ľadových medveďov je prvým príznakom katastrofy, ktorá na nás v dôsledku nami a len nami spôsobeného GO čaká. Za vymieranie ľadových medveďov sme zodpovední my ľudia, náš egoizmus, naše drancovanie prírody, náš moderný životný štýl, naša nenásytnosť. My, len my, sme vinní, že úbohé ľadové medvede vymierajú. Takéto bolo vyznenie článku.

Nie som proti ľadovým medveďom zaujatý. Medvede sú medvede. Pre mňa je medveď ako medveď. Biely, čierny, hnedý, grizly, panda. Všetky medvede sú si rovné, hoci niektoré sú si možno rovnejšie. Ale keď som si prečítal knihu od slávneho skeptického ekológa Bjorna Lomborga Schlaďte hlavy, z ktorej tu najviac čerpám, zistil som, že realita je o dosť iná, ako nám ju predkladá spomínaný článok.

Aké sú fakty: Expertná skupina Svetového zväzu ochrany prírody zistila, „že z celkového počtu zhruba 25000 ľadových medveďov rozdelených do 20 jednotlivých populácií ubúda členov len v jednej alebo dvoch populáciách v Baffinovom zálive; pri viac než polovici populácií boli konštatované stavy stabilné a v dvoch populáciách okolo Beaufortovho mora bol dokonca zistený nárast počtu členov. Údaje naviac ukazujú, že vďaka regulácii lovu sa celosvetová populácia ľadových medveďov za posledných niekoľko desaťročí dramaticky zvýšila z počiatočnej úrovne zhruba 5000 členov v 60. rokoch. A v rozpore s tým, čo by sme čakali, sa z tejto pôvodnej štúdie dozvedáme aj, že obe klesajúce populácie sa nachádzajú v oblastiach, kde sa v posledných 50 rokoch fakticky ochladilo, kým dve rozrastajúce populácie obývajú územie, kde sa otepľovalo.“ (Lomborg, s. 13)

Lomborg sa vyjadruje aj k medializovanej fotke na ľadovej kryhe uhynutých medveďov: „Išlo o ojedinelý snímok štyroch mŕtvych medveďov deň po prudkej veternej smršti, ktorá postihla územie jednej z rastúcich medvedích populácií.“ (Lomborg, s. 13)

Pozoruhodné na Lomborgových slovách je toto:

1. Pred 50 rokmi tvorilo celosvetovú populáciu ľadových medveďov asi 5000 jedincov. Dnes (Lomborgova kniha je z roku 2007) je ich cca 25000. Napriek prebiehajúcemu GO neuveriteľný päťnásobný nárast.

2. Paradoxne klesajú populácie ľadových medveďov tam, kde sa ochladzuje a rastú tam, kde sa otepľuje, čo spochybňuje vplyv GO na ich populáciu.

3. Jednotlivé prípady úhynu ľadových medveďov sa využívajú alebo skôr zneužívajú na mediálnu manipuláciu a citové vydieranie. Zveličuje sa, robia sa zovšeobecnenia z jedného prípadu.

V skutočnosti viac než GO ohrozuje ľadových medveďov lov, ktorému ročne padne za obeť 300 až 500 jedincov. Úhyn v dôsledku GO je v porovnaní s týmto číslom zanedbateľný. Teda ak chceme stabilizovať alebo dokonca zvýšiť počty týchto chlpáčov, treba urobiť určité opatrenia na reguláciu lovu. Biológ, ktorý bol v roku 2006 kanadskou vládou poverený výskumom ľadových medveďov, zhrnul svoje závery takto: „Je proste smiešne predpovedať v budúcich 25 rokoch vyhynutie ľadových medveďov na základe mediálne podporovanej hystérie... Naozaj nie je potrebné panikáriť. Z 13 populácií ľadových medveďov v Kanade sú pri 11 stavy stabilizované alebo rastú. Medvede nevymierajú a ani sa nezdá, že by v súčasnosti mali nejaké problémy.“ (Lomborg, s. 14)

Ubúdanie ľadu síce sťaží ľadovým medveďom prístup k potrave, ale to neznamená, že musia zomrieť od hladu. Tieto medvede sa vyvinuli z hnedých medveďov a je pravdepodobné, že sa budú čoraz viac uchyľovať k spôsobu života týchto svojich starších príbuzných. V dohľadnej dobe vyhynutie ľadových medveďov nehrozí.

Jednou z typických čŕt mediálnych správ o GO je, že sa zdôrazňujú len jeho negatíva. To svedčí o určitom enviromentalistickom fundamentalizme (fanatizme) médií a spriaznených ekológov. Rozumný Lomborg píše aj o tom, že mnohým rastlinným aj živočíšnym druhom GO pomôže. Konkrétne v arktických oblastiach dôjde k zvýšeniu druhovej rozmanitosti a reprodukčnej schopnosti niektorých druhov. Bude tam menej polárnej pustatiny a viac lesov. Podľa správy Arctic Climate Impact Assesment sa v Arktíde objaví viac hniezdiacich vtákov a motýľov.

Podľa mainstreamu sú za GO zodpovedné naše emisie skleníkových plynov. Ak teda máme zabrániť (domnelému) vymieraniu ľadových medveďov, mali by sme logicky znížiť tieto emisie. Lomborg to spochybňuje. Ak by sme obmedzili emisie skleníkových plynov, zachránili by sme v jednej z najpočetnejších populácií v Hudsonovom zálive ročne 0, 06 medveďa. Obmedzením lovu však až 49 medveďov!

Ak by predsa medvede v Arktíde vyhynuli, môžeme im tam poslať zo Slovenska niekoľko medvedích párov, pretože u nás lámu počty medveďov historické rekordy. Medveďom u nás sa darí, aj napriek prebiehajúcim klimatickým zmenám, nadmieru dobre.

Zhrnutie:

Viac než otepľovanie klímy ohrozuje ľadové medvede lov. Prípadné obmedzenie emisií skleníkových plynov, aké navrhovali Kjótsky protokol a dnes Parížsky protokol, bude mať teda na ich populáciu minimálny vplyv. Tieto protokoly sa dobre dajú predať v televízii a v novinách, v skutočnosti sú však málo účinné. Sú veľmi efektné, avšak málo efektívne. A nielen čo sa týka stavu populácie ľadových medveďov.

Keď som čítal vyššie spomínaný článok v lidovkách, vynárali sa mi v mysli určité pochybnosti. Čo ak ten nafilmovaný medveď bol starý alebo trpel nejakou chorobou? Pochopiteľne, aj ľadové medvede majú svoj vek dožitia obmedzený. Starý ľadový medveď má zníženú schopnosť loviť a môže zahynúť hladom. Alebo mohol byť ten macko chorý. Pri tom ako sú znečistené moria, by som sa tomu nečudoval. Na to, aby sme mohli presne stanoviť príčinu smrti tohto konkrétneho jedinca, by sme museli vykonať pitvu, k čomu nedošlo. Nemožno vylúčiť, že onen článok mal charakter fake news, teda nepravdivej správy, v ktorej je pravda len to, že ten medveď uhynul a všetko ostatné môže byť klam alebo dezinterpretácia.

Keby bola pravdivá verzia autorov článku, že medvede hynú od hladu a ide tu teda o systémový problém, potom by muselo byť takýchto prípadov zdokumentovaných desiatky a stovky. Presný dôvod, prečo zahynul tento konkrétny jedinec nevieme, pravdepodobne tu však opäť došlo k mediálnej manipulácii, k zneužitiu tohto prípadu na to, aby sa robili nepodložené zovšeobecnenia  z jedného prípadu a aby sa vytiahla alarmistická karta GO.

Enviromentalisti majú určité spoločné vlastnosti s revolucionármi. Typickým znakom revolucionárov je fanatický zápal, presvedčenie o svojej pravde, ktoré im dáva pocit, že v mene ušľachtilého cieľu môžu robiť aj zlé veci napr. klamať, manipulovať s faktami alebo ľuďmi (Existuje viacero príkladov, keď klimatológovia manipulovali s dátami, aby im vyšli také výsledky, aké potrebovali.). Keby sa autori správy viac držali faktov a nerobili nepodložené závery, boli by vo svojich vyjadreniach zdržanlivejší. Spravodlivý zápal či hnev však prevážil nad snahou nájsť objektívnu pravdu.

Mám doma veľkú obrázkovú knihu, ktorá mapuje vývoj života od prvopočiatku až do súčasnosti. Vždy, keď si v nej listujem, žasnem nad tým, koľko rôznych tvorov žilo už na našej planéte. Rôzne živočíchy prichádzali, aby po miliónoch rokov uvoľnili priestor iným živočíchom. Na tom sa nič nemení ani v našej dobe. Evolučné procesy stále prebiehajú. Neviem, aké plány má prozreteľnosť s ľadovými medveďmi, či už je ich čas spočítaný alebo tu budú ešte milióny rokov. Ak sa skutočne dramaticky zmenia ich životné podmienky, potom aj oni budú vystavení evolučnej skúške: prispôsob sa novým podmienkam alebo uvoľni miesto perspektívnejším a flexibilnejším druhom. Takto to v prírode chodí. To iba my ľudia do týchto procesov premietame svoje sentimentálne city. Druhy vznikali, menili sa a vymierali dávno pred príchodom človeka na túto planétu.

Alarmistická názorová sekta.

Stúpenci klimatického alarmizmu predstavujú názorovú sektu, ktorá síce neohrozuje bezprostredne naše životy, ale smeruje k obmedzovaniu hospodárstva a celkovo našej slobody vyjadrovania a myslenia, pretože podľa tejto sekty iba jeden názor je správny. Ich. Táto sekta vysáva štátne rozpočty. Podarilo sa jej prostredníctvom manipulácií s faktami získať na svoju stranu veľkú časť verejnosti a takmer všetkých relevantných politikov (Vrátane nášho prezidenta, ktorý je jej oddaným stúpencom. Kiska nie je scientológ, ako nám tvrdil Fico, on je klimatický alarmista.).

Táto sekta má zamlčaný predpoklad, že ľudská civilizácia vo svojej podstate je zlá. Jej základná dogma znie: GO spôsobuje človek emisiami skleníkových plynov. Táto dogma nie je vedecký fakt, nie je predmetom dokazovania, je predmetom viery. Ak v ňu veríte, pokiaľ možno bez otázok a pochybovania, teda tak ako sa v dogmu veriť má, potom veríte správne.

Klimatický alarmizmus má mnoho stúpencov po celom svete. Sú mu naklonené aj médiá. V našom mediálnom priestore sa správy opačného typu objavujú v pomere asi 1 ku 20. Kedysi dával priestor opačnému názoru Týždeň, ktorý uverejnil niekoľko článkov B. Lomborga a rozhovor s R. Lindzenom z MIT. Dokonca som sa stretol s názorom, že na tých, ktorí popierajú vplyv človeka na GO by sa malo nazerať rovnako ako na popieračov holokaustu. Správny názor na otepľovanie sa stal súčasťou politickej korektnosti. Ak máte iný názor, berú vás ako blázna, nedostanete priestor v médiách, dostanete nálepku popierača. Vedci s iným názorom majú problémy získať granty na podporu svojho výskumu. Vytvára sa tak diktatúra správneho názoru. Diskusia rôznych názorov nie je možná. Je tu prítomný až náboženský fanatizmus stúpencov väčšinového názoru. Skúste debatovať rozumne s členmi sekty. To je veľmi ťažké.

V stredoveku, keď bola ustálená kresťanská vierouka, vznikla akási ideopolícia v podobe inkvizície, ktorá dohliadala na čistotu viery a mala za cieľ zisťovať vieroučné odchýlky. Predpokladom vzniku takejto ideopolície je ustálenie  správnej viery resp. správneho názoru. Ak je v rámci politickej korektnosti zadefinované, ako má človek správne myslieť, hovoriť, aké názory sú správne, potom môže aj v inštitucionálnej podobe vzniknúť ideopolícia alebo akési orwellovské ministerstvo pravdy, ktoré bude podobne ako inkvizícia v stredoveku vyhľadávať ľudí s nesprávnymi názormi a nejako ich postihovať. Zatiaľ úlohu takejto ideopolície plnia mimovládne organizácie a niektoré sektárske médiá. V budúcnosti však nemožno vylúčiť vznik úradu, ktorý bude postihovať ľudí za nesprávne názory. Politická korektnosť sa môže stelesniť v podobe takýchto inštitúcií.

Keby som takýto článok napísal v Nemecku, kde vládne zamatová tyrania dobra, tak by som mal spoločenské problémy. Na Slovensku našťastie takúto vládu dobra nemáme a ani naši politici nie sú až takí dobrí ľudia (Gutmenschen) ako tí nemeckí.

Moderný enviromentalizmus resp. zelená ideológia má ideové prepojenie na marxizmus a neomarxizmus. Došlo tu k akejsi fúzii. V marxizme je vykorisťovateľská schéma kapitalista-robotník, podľa Engelsa je v rodine muž vykorisťovateľom a žena proletárom. V neomarxizme sú utláčateľmi väčšiny (belosi,  heterosexuáli (výrobcovia detí, ako ich hanlivo označujú homosexuáli)...) a utláčané sú menšiny (černosi, homosexuáli, ženy, deti...). V rámci tejto schémy sme my ľudia „kapitalistami“, vykorisťovateľmi, utláčateľmi a príroda je „proletárom, robotníkom“, utláčaným.

Otepľovanie je akýsi novodobý Antikrist, ktorý na nás číha, ohrozuje nás a musíme s ním zvádzať titanský súboj (alebo za nás bežných smrteľníkov tento titanský zápas zvádzajú Blair, Merkelová, Obama, Gore, Macron a iní). Keď už nedokážeme porúčať vetru a dažďu, aspoň poručíme priemernej svetovej teplote. Na určitý ideologický alebo až nábožensko metafyzický rozmer, ktorý je vnášaný do problematiky GO poukazuje to, že sa GO prezentuje výlučne ako negatívny jav. Otepľovanie, ktoré má aj určité pozitívne stránky bolo stotožnené s princípom zla. GO je tak prezentované ako zlo, ako manifestácia metafyzického zla alebo Diabla. Dnešný človek väčšinou v Diabla neverí, on verí v GO. Parafrázujúc známy Chestertonov výrok by sme mohli povedať: „Ak ľudia prestanú veriť v Diabla, budú ho musieť nahradiť niečím iným.“ Diabol je prítomný aj v modernom svete, len má iné podoby ako v minulosti, v ktorých nie je tak ľahko rozpoznateľný. Jedna z nich je globálne otepľovanie.

GO a migrácia

Téma GO je zneužívaná ako zámienka na vytváranie multikultúrnej spoločnosti. Uvažuje sa takto: V Afrike sa otepľuje, je tam sucho, a preto by sme mali ľudí z týchto oblastí prijať v Európe. Môže sa k tomu pridať ako zosilňujúci argument vykorisťovanie v období kolonializmu a to, že sú to práve západné krajiny, ktoré vypúšťajú do ovzdušia najviac skleníkových plynov, čím vlastne oni spôsobili tie problémy, do ktorých sa dostali Afričania.

Naozaj je v Afrike sucho? Je. Treba však dodať, že problém s vlahou je v Afrike dlhodobo. Lomborg vo svojej knihe píše, že prvé storočia nášho letopočtu boli v Afrike ešte suchšie než v súčasnosti. Sucho v Afrike zjavne nemá nič spoločné s priemyselnou revolúciou resp. s emisiami skleníkových plynov.

Nemyslím si, že presťahovanie polovice Afriky do Európy je riešením tohto problému. Sú aj iné, lepšie riešenia.

Ak nie je v nejakej oblasti voda, môžeme ju tam priviesť vodovodom z oblasti, kde voda je. Nemusíme presúvať ľudí k vode, môžeme presunúť vodu k ľuďom. Keď dokážeme postaviť ropovod alebo plynovod dlhý tisíce kilometrov, prečo by sme nemohli postaviť rovnako dlhý vodovod. Riešením problému s vodou sú aj priehrady alebo zásobníky vody. Dôležité sú aj čističky vody. K efektívnemu hospodáreniu s vodou prispievajú aj nové závlahové systémy, ktoré vyvinuli v Izraeli. Krajiny pri mori môžu využiť zariadenia na odsoľovanie morskej vody.

Viem, že tieto zariadenia sú väčšinou drahé. Preto by sme Afričanom na ne mohli prispieť my Európania. V EÚ miliarda euro nič neznamená. Ako by povedala postava z filmu Dědictví Bohumil Stejskal: „Peníze jsú.“ Peníze jsú, len ich treba správne usmerniť.

Keď niekde v Somálsku nie je dostatok vody, nemusia ľudia z tej oblasti ísť hneď do Švédska, ale sa môžu presunúť na iné miesto v rámci svojej krajiny, kde voda je. Ako druhá možnosť prichádza migrácia do susedných krajín. Riešením je vnútroštátna a vnútrokontinentálna migrácia.

Európa sa voči Afrike správa stále paternalisticky. Afričania sú braní ako nesvojprávne deti, ktoré si sami nevedia poradiť a my Európania za nich musíme riešiť ich problémy. Za stav afrických krajín sú zodpovední v prvom rade sami Afričania. Som za to, aby sme Afrike pomáhali, ale snaha musí byť aj z druhej strany.

Bono Vox (lat. dobrý hlas) horlil za to, aby boli africkým krajinám odpustené dlhy. Lenže, keď niekomu odpustíte dlhy, tak si môže povedať: „Odpustili mi dlhy raz, odpustia mi aj druhýkrát.“ Odpustenie dlhov má zmysel vtedy, keď vidíte, že dlžník sa zmenil, že sa začal správať zodpovedne a už ďalšie dlhy robiť nebude.

Niektorí navrhujú liberalizovať obchod s Afrikou. Najmä pokiaľ ide o poľnohospodárstvo. Som za. Tento krok by však bolo treba vysvetliť západoeurópskym poľnohospodárom, ktorých by to zruinovalo. Je otázne, či by holandskí alebo talianski poľnohospodári boli ochotní zrieknuť sa svojho podnikania v záujme ekonomického pozdvihnutia Afriky.

Afrike treba pomáhať, ale treba to robiť rozumne (prezieravo). Ak bude Európa do Afriky len liať peniaze, tak bude tých ľudí v skutočnosti kaziť, lebo oni si zvyknú na to, že problémy za nich vyrieši vždy niekto iný, že to zaplatia bohatí Európania zaťažení vinou bieleho muža. Riešením je podpora konkrétnych projektov.

V minulosti bolo u nás bežné, že žena mala 10, 12 alebo aj viac detí. Vysoká pôrodnosť bola nutná, lebo bola vysoká aj detská úmrtnosť (k tomu pripočítajme vojny, morové epidémie...). Keby všetky narodené deti  dožili dospelosti, stredoveké hospodárstvo by ich nedokázalo uživiť. Ruka v ruke s tým ako populácia u nás či v Európe rástla, rástol aj technologický pokrok, ktorý umožnil uživiť sa väčšiemu počtu ľudí. Preto sa nenaplnili malthuziánske scenáre. Problémom súčasnej Afriky je, že  západní lekári priniesli do Afriky modernú medicínu, ktorá znížila detskú úmrtnosť, ale súčasne s tým neprichádza hospodárske oživenie, ktoré by týmto preživším deťom umožnilo v dospelosti profesijné uplatnenie. Ak sa Afrika ekonomicky nepozdvihne, budú tam v dôsledku populačnej explózie hroziť vojny.

Klimaskeptické jednohubky

Na tom, že sa otepľuje, panuje široká zhoda. Zhodnú sa na tom alarmisti aj skeptici. Konkrétne čísla o koľko sa otepľuje sa mierne líšia, lebo nameraný výsledok závisí od použitej metodológie. Ako by ste napr. stanovili priemernú teplotu Slovenska? Vzali by ste priemerné teploty v krajských alebo okresných mestách alebo by ste prirátali aj teplotu na Kriváni, Chopku, Gerlachu...? Podľa toho, aké údaje do výpočtu dosadíte, podľa toho vám vyjdú výsledky.

Keď sa hovorí o GO, ide o priemernú teplotu. Niekde sa môže otepľovať viac, niekde menej a niekde sa môže dokonca ochladzovať. V chladných arktických oblastiach sa otepľuje viac, v južných tropických menej. Teda ak sa na Slovensku zvýši priemerná teplota o 1, 5 stupňa, nemusí to nevyhnutne znamenať, že o toľko isto sa priemerná teplota zvýši aj v rovníkovej Afrike.

Riešením enviromentálnych problémov je ekonomický rast, lebo platí priama úmernosť: čím je spoločnosť bohatšia, tým viac si môže dovoliť venovať sa ochrane životného prostredia a tým viac to aj robí. Tam, kde ľudia bojujú o holé prežitie, nemôžu si luxus ochrany životného prostredia dovoliť. Ekonomický rast je predpokladom rozvoja nových technológií a nových spôsobov získavania energie, ktoré budú k prírode šetrnejšie.

Ľavičiari chcú zastaviť ekonomický rast (Parížska dohoda), aby chránili prírodu. Pravičiari chcú prírodu chrániť zvyšovaním rastu a rozvojom technológií, lebo sú presvedčení, že bohatšia a vyspelejšia spoločnosť si bude môcť dovoliť byť ohľaduplnejšia k prírode. Ľavica chce ísť späť k prírode, v krajnom prípade až na stromy alebo aspoň k životu ušľachtilého rousseauovského divocha. (Rousseau veril, že človek je v podstate dobrý a kazí ho až spoločnosť. Človek sa rodí slobodný a dobrý a všade je v okovách. Z tejto premisy vyplýva potreba oslobodenia domnelej ušľachtilej prirodzenosti človeka potlačením určitých spoločenských alebo civilizačných vymožeností. Toto je jeden z koreňov moderného ľavicového myslenia.).

V médiách sa objavuje mnoho článkov s katastrofickými predpoveďami otepľovania, rastu hladiny oceánov, topenia ľadovcov a ďalších dôsledkov týchto javov. Úplne najlepšie je tieto články nečítať. A ak už ich čítať, potom im neveriť alebo ich aspoň brať s rezervou. Cieľom týchto článkov nie je podať objektívnu faktami podloženú informáciu. Ich cieľom je vystrašiť čitateľa a následne zvýšiť čítanosť alebo sledovanosť média. Aj keď niekedy tieto články vychádzajú z nejakej vedeckej správy, často ich novinári, hoci v tomto prípade by sa hodilo skôr označenie mediálni manipulátori tak prifarbia, že výsledok má máločo spoločné s pôvodnou informáciou. Po prečítaní takýchto článkov treba siahnuť po protilátkach (viď zoznam literatúry pod článkom).

Pokiaľ ide o predpovede vývoja svetovej klímy, treba si uvedomiť ich nespoľahlivosť. Počasie sa dá rozumne predpovedať asi na 2 týždne. Ak v auguste narazíte na článok, že tohtoročná zima bude obzvlášť krutá, neverte mu, je to podvod. Svetová klíma je tak zložitý a tak otvorený systém, že počítačovo modelované predpovede jej vývoja nie sú ani tak dôveryhodné ako veštenie z kávových usadenín alebo z letu vtákov. Nepreháňam. Mnohé tieto počítačom robené predpovede totálne zlyhali (Viac v knihe Nigela Lawsona). Modelovať vývoj klímy 50, 100 alebo dokonca viac rokov dopredu je dosť odvážne. Nepoznáme všetky činitele, ktoré môžu mať na vývoj klímy vplyv napr. aktivita Slnka. Ak aj je tu nejaký trend za povedzme sto rokov, tak nikde nie je napísané, že tento trend sa o dvadsať rokov nezastaví, nestabilizuje alebo sa dokonca nezačne ochladzovať. Preto pri čítaní katastrofických predpovedí netreba podliehať panike. Aj klimatológovia sú len ľudia, aj oni majú svoje záujmy a svoju iracionálnu stránku.

Najväčšie sucho na našom území bolo 1947.

Granty dostávajú len tí klimatológovia, ktorí majú správny názor. Do vedy vstúpila politika alebo skôr ideológia.

Keď chcel Nigel Lawson, minister financií vo vláde M. Thatcherovej vydať svoju knihu o GO, zistil, že nikto v Británii ju nie je ochotný vydať. Ani vydavatelia, ktorí vydávali predtým jeho knihy bez problémov. Nakoniec ju vydal v zahraničí.

Keď pred 12000 rokmi začali hynúť mamuty, dôležitý zdroj výživy vtedajšieho človeka, ľuďom sa mohlo zdať, že je koniec, že im niet pomoci. Napriek tomu, že mamuty do posledného vyhynuli, ľudstvo prežilo, lebo sa dokázalo prispôsobiť novým podmienkam vďaka poľnohospodárstvu a svet, aj keď krívajúc, ide ďalej. Nič nekončí. Každý koniec predstavuje začiatok nejakej novej etapy a fascinujúci príbeh ľudstva pokračuje ďalej.

Sahara sa zmenila na púšť asi pred 8000 rokmi. Je jasné, že na to vtedajší človek nemohol mať svojou činnosťou vplyv. Keby však vtedy žili nejakí klimatickí alarmisti alebo enviromentalisti, obvinili by za to človeka.

Na základe toho, čo som sa dočítal v Lomborgovej knihe, ale aj inde, si dovolím tvrdiť, že Parížska klimatická dohoda je jeden veľký kolektívny sebaklam, ktorý odvádza našu pozornosť od skutočne účinných riešení ako sa vyrovnať s klimatickými zmenami. Nech je pochválený Trump za to, že našiel v sebe odvahu spochybniť názorový monolit svetových politikov, ktorí parížsku dohodu podpísali a odstúpil od nej.

Jeden z mála politikov, ktorý sa nebál na rôznych fórach vyjadrovať v rámci enviromentálnej problematiky iný názor je V. Klaus. Viackrát sa mu stalo, že po jeho vystúpení za ním prišli nejakí svetoví politici a povedali: „Ja mám podobný názor ako vy, ale nemôžem si ho dovoliť vyjadriť.“ Politici sa boja médií, zmanipulovanej verejnej mienky a najmä mimovládnych organizácií, ktorých moc a vplyv je v liberálnej demokracii čoraz väčšia.

Aj klimatológovia sú len ľudia. Aj oni majú svoje slabosti a čelia rôznym pokušeniam. Pokušeniu mať vplyv, moc, vynášať rozsudky nad svetom, pred ktorými sa masy trasú alebo ich naopak upokojovať, mať vplyv dokonca na politikov, túžbu robiť kariéru, zbierať tituly a čestné doktoráty, dostávať granty a zarábať peniaze.

Hurikány spôsobujú viac škôd nie preto, že sú väčšie, ale preto, že v oblastiach kde sa vyskytujú, žije oveľa viac ľudí ako v minulosti.

Medzi Helsinkami a Singapurom je rozdiel v priemernej teplote asi 15 stupňov, napriek tomu sa ľudia dokázali prispôsobiť jednému aj druhému podnebiu a žijú, celkom úspešne, tam aj tam. Túto skutočnosť by si mali uvedomiť tí, ktorí nás strašia katastrofickým zvýšením priemernej teploty o 3 alebo dokonca 3,5 stupňa.

Alarmisti považujú GO za príčinu topenia ľadovcov. Ľadovce sa však topia od konca 18. storočia. V dobe medziľadovej úplne normálny proces. Ikonická snehová čiapočka na africkom Kilimandžáre sa zmenšuje od roku 1880.

Vo väčšine oblastí, kde trpia ľudia nedostatkom vody, ním trpeli aj pred 500, 1000 alebo dvetisíc rokmi. V púšťových, polopúšťových a južných oblastiach bola voda vždy vzácnosťou. Nie je dôvod spájať tento problém s GO.

Naša doba medziľadová je chladnejšia než posledné 4 doby medziľadové.

V Antarktíde bude ľad pribúdať, pretože oteplenie znamená viac zrážok.

Počet silných tornád v USA za posledných 50 rokov poklesol.

Ak by sa naplnil najhorší scenár topenia ľadu, tak by sa hladina morí  do konca storočia zvýšila len o 34 cm. Vzostupom hladiny oceánov sú najviac ohrozené ostrovy v Tichomorí. Ak by si postavili okolo svojho územia hrádze vysoké cca jeden meter, tak pri úrovni stúpania morskej hladiny by boli v bezpečí najbližších 150 rokov.

Verím, že ľudstvo sa dokáže prispôsobiť GO a že sa vysporiada aj s hrozbou, ktorú predstavuje dnešné mainstreamové enviromentálne (zelené) myslenie.

Na prvý pohľad je ochrana životného prostredia nanajvýš ušľachtilou a bohumilou činnosťou, aj ona však môže nadobudnúť perverzné formy, ktoré prírode nepomáhajú alebo jej dokonca škodia a môžu mať aj negatívne spoločenské dopady ako je obmedzovanie slobodnej diskusie. Pre zdravie demokratickej spoločnosti je potrebné vytvárať priestor pre vyjadrenie odlišných, menšinových názorov. Spoločnosť, kde musia mať všetci ten jeden správny názor, nemožno označiť za otvorenú.

Záver

Lomborg vo svojej knihe presvedčivo ukazuje neefektívnosť Kjótskeho protoklu zameraného na znižovanie emisií skleníkových plynov. V čase, kedy vyšla táto kniha sa ešte o Parížskej klimatickej dohode nehovorilo, napriek tomu sa väčšina tam uvedených argumentov proti Kjótskemu protokolu vzťahuje aj na ňu. Lomborg a autori, ktorí nepatria k zelenému alarmistickému mainstreamu nezostávajú len pri kritike dnešných opatrení, ale aj sami ponúkajú riešenia. Uvediem aspoň niektoré:

Investovať do vývoja nových technológií získavania energie šetrných k prírode a postupný prechod k nim. Napr. využívanie slnečnej energie. Ropa, uhlie a zemný plyn nám vydržia ešte 200 alebo 300 rokov. Dovtedy treba nájsť účinné riešenia.

Efektívnejšie hospodárenie s vodou: priehrady, zásobníky vody, vodovody, čističky vôd, efektívne závlahové systémy, odsoľovanie morskej vody (pre prímorské krajiny), obmedziť plytvanie vodou pri osobnej spotrebe.

Protipovodňové opatrenia.

Výsadba zelene (tráva, stromy, kríky).

Rozumná pomoc rozvojovým krajinám, aby sa mohli pozdvihnúť na vyššiu ekonomickú úroveň.

My, ktorí sme v otázke GO naladení skeptickejšie, nepopierame, že sa priemerná teplota mierne zvyšuje, popierame len výraznejší vplyv človeka na toto zvyšovanie. Vari sa nemenili teploty na našej planéte smerom hore aj dole dávno pred objavením človeka? Výraznejší vplyv emisií skleníkových plynov nie je preukázaný. Preto nemôže Parížska klimatická dohoda fungovať, aj keby ju dodržiavali všetci signatári vrátane USA. Problém treba uchopiť úplne z inej strany. Rozumne, bez ideológie, hystérie a anticivilizačného rousseauovského étosu. Koniec sveta sa odkladá.

Literatúra:

Brezina, I.: Zelená apokalypsa

Klaus, V.: Zničí nas klima, nebo boj s klimatem?

Lawson, N.: Vraťme se k rozumu. O globálním oteplování bez emocí a střízlivě.

Lomborg, B.: Skeptický ekolog.

Lomborg, B.: Zchlaďte hlavy.

Motl, L.: Globální oteplování. Realita nebo bublina?

Plimer, I: Konec poplašných správ o modré planetě.

https://www.lidovky.cz/stali-jsme-tam-a-breceli-dokumentariste-natocili-ledniho-medveda-pred-ocima-jim-umiral-hlady-gyw-/zpravy-svet.aspx?c=A171209_205846_ln_zahranici_prop

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo