Potrat

Potrat

Téma potratov je téma, ktorá rezonuje v slovenskej spoločnosti od kedy predložili „koltebovci“ svoj návrh zmeny zákona. Môj blog sa snaží prezentovať právne postoje k tejto téme a byť ponukou na diskusiu, aj adresátom bez ohľadu na vyznanie, alebo politickú orientáciu. Je ponukou univerzálnosti hodnoty ľudského života na ktorej by v spoločnosti mal byť konsenzus naprieč politickými názormi a ideológiami, vierovyznaniami, alebo faktu byť bez vyznania. Nie je však vyčerpávajúcou právnou analýzou, ale sa snaží v skratke predstaviť dôvody a možné riešenia tejto otázky.

Newspeak, alebo správne pomenovanie. Aj tak by sa dal nazvať prvý okruh tejto témy a to je samotný názov zákona č. 73/1986 Zb. O umelom prerušení tehotenstva. Je zrejmé, že už názov zákona je logický nezmysel – prerušiť môžete sex, ale nie život. Tento proces – potrat je nezvrátiteľný, teda nie je možné po jeho vykonaní pokračovať vo vývoji/živote. Ústava SR v čl. 15 ods. 1 „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. Teda znenie zákona je aj ústavne diskomfortné, keďže samotná Ústava deklaruje existenciu ľudského života pred narodením. Konštitučne korektný názov by mal byť “Zákon o umelom ukončení ľudského života pred narodením“. Newspeak - interrupcia a umelé prerušenie je citlivejší k ženám, ktoré si chcú tento zákrok dať vykonať. Je to veľmi podobné ako terminus technicus – konečné riešenie. Národní socialisti sa tiež vyhýbali pravdivej terminológii hromadného vraždenia. Nájsť správny termín pre niečo zrejme a opticky negatívne je predsa základ. Na to sú socialisti či už medzinárodní, alebo národní experti.

 Samotná hromadná legalizácia potratov v západnej časti sveta začala v USA v roku 1973 právotvorným precedensom Roe verzus Wade. Tento rozsudok je pre nás dôležitý preto, lebo sa naň odvolávajú jednak rozhodnutia európskych justičných orgánov napr. Paton verzus UK, Vo verzus Francúzsko, ale aj rozhodnutie slovenského Ústavného súdu. V americkom rozsudku išlo o spor medzi pani Roe a štátom Texas, ktorý zakazoval potraty. Pani Roe tvrdila, že bola znásilnená a štát Texas jej zakazuje (kriminalizuje) potrat. Konečný verdikt súdu bol zameraný na dve základné otázky:

  • Kto je to osoba?
  • Proporcionalita( alebo primeranosť práva na život ) s právom na súkromie tehotnej ženy.

Je pozoruhodné, že súd použil absolútne rozdielny meter pri posudzovaní obidvoch otázok. Pokiaľ v prvej bol úzkostlivo textualistický (držal sa slovo za slovom znenia ústavy a dodatkov USA) v druhom bol naopak veľmi kreatívny. Na prvú otázku skonštatoval, že Ústava USA neposkytuje jasný záver kto je to osoba. A aby sa vyhol konfrontácii napríklad s deklaráciou nezávislosti USA tak skonštatoval, že nie je ani potrebné sa zaoberať touto otázkou, lebo sú rôzne názory na to kedy začína život a je výsadou americkej slobody rešpektovať túto rôznorodosť, keďže neexistuje konsenzus na túto otázku. Preto potencionálne (možné) právo osoby nemôže byť dominantné voči právu ženy na súkromie (ktoré ale paradoxne v tom čase nebolo v ústave USA vôbec).

Len doplnok k tejto kauze je skutočnosť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu pani Roe už porodila a preto sa malo konanie zastaviť (odpadol dôvod konania). Úplný záver je skutočnosť, ktorá vyšla najavo neskôr, že žalobkyňa si celé znásilnenie vymyslela.

Na bizarnosti tohto precedensu nič nemení fakt, že bol použitý v dvoch kauzách európskej rozhodovacej justičnej činnosti a to Paton verzus UK (1981) a Vo. verzus Francúzsko. Obdive tieto rozhodnutia majú problém s tým kto je to osoba a následne pri potencialite osoby v podobe plodu hovoria o proporcionalite s záujmom matky. V ľudskej reči podľa týchto rozhodnutí :

  • Nenarodené dieťa nemá ochranu podľa čl. 2 európskeho dohovoru, pretože nie je považované za osobu.
  • Ak by aj bolo osobou záujmy matky sú nadradené jeho záujmom.
  • Neexistuje zhoda na názore začiatku života.
  • Súd priznáva možnosť štátov upraviť si túto otázku aj vzhľadom k neexistencii európskeho konsenzu vlastnou reguláciou.

Na záver tejto popisnej časti ešte rozhodnutie slovenského Ústavného súdu v právne rovnakej veci. V skratke:

  • Ochrana nenarodeného dieťaťa je plne zabezpečená v našom právnom režime a to do 12 týždňa ako súčasť matky (napríklad pracovné podmienky tehotnej ženy, priťažujúca okolnosť pri trestnom čine ak je spáchaný voči tehotnej ect.).
  • Po 12 týždni aj proti matke.

Ide podľa názoru ústavného súdu o istý dynamizmus vývoja ochrany z dôvodu ustáleného názoru väčšiny európskych štátov. Rádovo biologickým dôvodom je plná závislosť na živote matky.

Náš zákon o potratoch pritom ustanovuje ako základnú zásadu úplne odlišný princíp. V § 1 sa upravuje predmet zákona: „ Zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva a so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva ustanovuje podmienky na jeho vykonávanie.“ Tento paragraf , ale neobsahuje ani ústavné minimum, ktoré ale poskytujú aj rozhodnutia európskej justície  a náš Ústavný súd a to je proporcionalita, teda akákoľvek zmienka o záujme dieťaťa. Tento zákon jednoducho so záujmom nenarodeného dieťaťa nepočíta

Návrh na Ústavný súd, ktorý podala skupina poslancov sa však netýkal tejto otázky predmetu zákona .  Teda toho či zákon je ústavne komfortný ak neposkytuje aspoň základné minimum v podobne zmienky o záujme plodu/dieťaťa verzus záujem matky. Princíp proporcionality. Pritom je pozoruhodné, že existenciu takéhoto vzťahu proporcionality v istej kvalite nálezu Ústavného súdu pripúšťa ak hovoríme o ochrane nenarodeného po 12 týždni aj proti záujmu matky. Absencia proporcionálnosti v § 1 tohto zákona ignorujúc čl. 15 ods. 1 je pritom prvý a základný problém tohto zákona. Väčší ako licitácia týždňov. Úplnú bizarnosť tejto téme dodáva § 7 Občianskeho zákona, ktorý okrem iného hovorí: „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé“. Teda priznáva istú mieru subjektivity (existencie osoby ako nositeľa práva a povinnosti) aj osobe pred narodením, čo je v úplnej harmónii s čl. 15 ods. 1 ústavy SR.

Druhá veľká téma hypotetickej novely tohto zákona je tak ako v prípadoch, ktoré som spomínal odpoveď na otázku kto je to osoba? A či existuje rovnosť osôb? Zdanlivé logické nutkanie povedať osoba je človek sa zdá, že nie je v súlade s týmto zákonom. Počaté dieťa ma vlastnú DNA a začínajú sa biologicky tvoriť vlastné orgány iné ako orgány matky. Ale poďme k samotnej podstate osoby v tomto zákone. Ak podľa názoru ústavného súdu po 12 týždni priznávame ochranu plodu, nenarodenému ľudskému životu aj proti matke, aký je rozdiel v osobe pred a po 12 týždni? Právne je to stále tá istá osoba? Alebo chceme povedať, že pred 12 týždňom, je to súčasť organizmu ženy? A kedy už nie je? Je ten rozhodujúci moment pôrod? To sú otázky, ktoré sú pri právnej rovine tohto zákona namieste a veľmi dôležité. Z nich vyplýva logický záver. Ak je plod osoba, ktorej práva sú možné uplatniť proti matke, je ukončenie jej života zločin v každej fáze, keďže je osobou. Ak nie je, prečo potom limitujeme potrat 12 týždňom a nedáme ho rovno do 9 mesiaca ako bola v istom čase prax v USA? Otázka osoby sa preto javí ako základ tejto témy.

A ak povieme podľa mňa v zhode s Ústavou (slovné spojenie ľudský živote v čl. 15) a názorom Ústavného súdu o ochrane po 12 týždni (teda, že ide aj proti matke), že plod je osobou, tak okrem stavu krajnej núdze, teda ak je bezprostredne ohrozený život matky, nie je možné ukončiť život dieťaťa. Dôvodom je základný princíp rovnosti osôb. Je vylúčené, aby právo jednej osoby bolo silnejšie ako právo inej osoby na život. Pre zaujímavosť pri tvorbe Ústavy sa uvažovalo s takýmto znením čl. 15 ods. 3: „Úmyselné ukončenie nenarodeného ľudského života sa nepripúšťa. Právo matky na liečbu smerujúce o ochrane jej života sa pritom zaručuje“.

 

Novela zákona o ktorej sa hovorí, že príde v nejakom čase by mala minimálne obsahovať zmenu názvu zákona a záujem dieťaťa v § 1 tak ako ho pripúšťa aj ustálená judikatúra vrátane nálezu slovenského Ústavného súdu. Základná otázka však je a ostane, či nenarodené dieťa je osobou a následne, či platí ústavná rovnosť všetkých osôb. Je nespochybniteľné, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením rovnako aj príslušné ustanovenie občianskeho zákonníka vyslovene hovorí o istej forme subjektivity a priznáva existenciu osoby. Alebo ako inak sa dá interpretovať pojem ľudský život?

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo