Na margo írskeho referenda

Na margo írskeho referenda

Výsledky írskeho referenda odkryli pravú tvár dnešnej spoločnosti, ktorá sa nazýva „modernou“ a dokonca sa týmto označením chváli. Byť „tradičným“ neznie pokrokovo, byť „za život“ znamená nechápať slobodu matky. Írsko sa 25. mája 2018 ponorilo do tmy. Krajina, v ktorej väčšinové obyvateľstvo je katolícke, zavrhlo katolícke náboženstvo. Potom ako si táto krajina po stáročia udržiavala vieru pod protestantskou nadvládou a prenasledovaním, podľahla ateistickým zvodom. Po viac ako 1500 rokoch po sv. Patrikovi dala na známosť, že má dosť katolicizmu

Zdá sa neuveriteľné, že dnešný svet toleruje všetko a že kresťania sa stávajú „permisívnymi“, ak so všetkým súhlasia, všetko tolerujú.

Problém nenarodených vyplával na povrch nie len v Írsku ale i u nás na Slovensku. Sme svedkami otvorenia otázky potratov v parlamente, sme svedkami za aj proti schváleniu zákona z dielne ĽSNS. Boj, ktorý sa začal predložením zákona svedčí o dôležitosti tejto otázky a môže sa smelo zaradiť do kategórie duchovného boja bez zbraní a bez meča. Ak neberieme do úvahy vraždiace nástroje lekára vykonávajúceho umelý potrat, boj prebieha v srdci človeka, v srdci matky, ktorá počala dieťa, v srdci zákonodarcov, ktorí určujú zákonmi normy spolunažívania a odkladajú nenarodených na perifériu svojich záujmov.

Ak dáme súhlas k potratu, potvrdzujeme sexuálnu slobodu. Potvrdzujeme manželstvá rovnakého pohlavia, potvrdzujeme homosexualitu. To nie je iba malý odklon od katolíckej viery, je to odklon gigantických rozmerov. Znakom katolíckeho náboženstva bola vždy striktná sexuálna zdržanlivosť, ako v čase Ježiša tak aj v dobe apoštolov. Preniká celým Novým zákonom. Poznačila stáročia rozkvetu mníšstva. Žiadať permisivitu v katolíckej viere znamená hlásať kvadratúru kruhu.

Dnes sme svedkami šokujúcich správ z krajín prevažne katolíckych. Nie len Írsko ale aj Argentína, z ktorej pochádza hlava katolíckej cirkvi, pápež František. Neviem, či vyjadrenie z úst pápeža Františka o „posadnutí“ katolíkov potratmi bolo na mieste. Uznávam, že vo vzťahu k živým, trpiacim, cudzincom a chorým nazaujímame vždy správny kresťanský postoj. Argument, že živých treba rovnako chrániť však neobstojí hlavne kvôli samej podstate abortu. Ide o zavraždenie človeka, človeka bezbranného. Nemá žiadnu šancu brániť sa, zatiaľčo všetci živí nejakú šancu na sebaobranu predsa len majú. Môžu predsa kričať, volať o pomoc.

Čo bezbranné nenarodené dieťa môže na svoju obranu učiniť? Vydáva otváraním ľudsky formovanými ústami „nemý výkrik“ zo strachu pred vražedným nástrojom. Nenarodení vydávajú nemé výkriky, ktoré ľahko zahluší ruch sveta. To však neznamená, že tieto výkriky nepočuje sám Boh.

Právo  brániť život bezbranných musí byť na prvom mieste. Bez práva na život každého počatého človeka,  všetky ostatné práva nemajú zmysel. Ak liberalizujeme a relativizujeme právo na život, otvára sa Pandorina skrinka, uvoľňujú sa zábrany všetkých tých, ktorí považujú sexuálnu slobodu za princíp bezbrehej svojvôli ignorujúcej božie zákony.

Mainstreamový hedonistický kult žiada od spoločnosti stále viac práv. Požiadavky sa stupňujú, homolobby velí na ďalší útok. Skupina írskych aktivistov vyzýva cirkev, aby formálne zmenila svoj jazyk voči „nespočetnému množstvu LGBTQI“, ktorí svojím životom obohacujú cirkev a cítia sa dotknutí používaním negatívneho slovníka voči ním. Ó Tuama, ktorý pôsobí ako líder Corrymeela Comunity, mierovej organizácie  v Severnom Írsku, hovorí: “Ako katolík – gay sa nespoznávam v jazyku cirkevných dokumentov a v učení cirkvi. Evanjelium predsa hlása dôstojnosť človeka, zvlášť tých, ktorí sú marginalizovaní. Cirkev by mala preto používať jazyk, ktorý spája a nie rozdeľuje“.

V požiadavkách skupiny odzneli  aj ostré výpady smerom k Vatikánu a požiadavka, aby si cirkev pred tým, ako bude hovoriť o LGBTQI, vypláchla ústa. Až tak ďaleko môže siahať odvaha človeka, ktorý chápe bezbrehú slobodu ako svoje právo  a nachádza aj v Božích zákonoch svojho nepriateľa.

Nedávne udalosti ohľadom schvaľovania potratových zákonov vo svete môžu byť významným podnetom pre všetkých kresťanských politikov aj v našom slovenskom parlamente. Budú musieť podporiť zákon umenšujúci zlo podľa svojho svedomia bez ohľadu na predkladateľa. Následná možnosť jeho zdokonalenia, vylepšenia  môže byť ďalším krokom. Ale prvý krok je postaviť sa za život za každú cenu. Aj za cenu straty politickej prestíže. Veď bez práva na život, nemajú ostatné zákony zmysel.

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo