Vstúpiť do Kristovej novej rodiny

Vstúpiť do Kristovej novej rodiny

Evanjeliový úryvok tejto nedele (Mk 3,20-35) nám pripomína, že príslušnosť ku Kristovi nezískáváme na základe nejakých osobitných privilégií, ale Ježišovu skutočnú rodinu tvoria tí, ktorí plnia Božiu vôľu.

Pred sebou máme úryvok, ktorý vyvoláva u niektorých ťažkosti s jeho prijatím, predovšetkým s údajným odmietavým postojom Ježiša k svojej matke.

Skôr než prejdem ku krátkej analýze textu, chcem uviesť dve skutočnosti: 1. evanjelista hovorí o pravej Ježišovej rodine, čo vôbec neznamená automaticky zneváženie Ježišovej prirodzenej rodiny; 2. úryvok nie je namierený proti Ježišovej matke, lebo text ako taký nie je mariánsky, to znamená nerieši postavenie Panny Márie.

Zmienka o matke, bratoch a sestrách slúži ako príklad na názorné vysvetlenie, v čom spočíva skutočné nasledovanie Krista, ku ktorému je vyzvaná aj Ježišova najbližšia rodina. Na tomto mieste uvediem len krátku poznámku, že Katolícka cirkev zmienku o Ježišových bratoch a sestrách chápe ako jeho širšiu rodinu a potvrdzuje svoju náuku, že Mária nemala okrem Ježiša ďalšie deti. 

Strata schopnosti rozlišovať medzi dobrom a zlom

V prvom rade chcem upozorniť na správne pochopenie tvrdenia v Mk 3,21, kde sa uvádza, že príbuzní prišli odviesť Ježiša, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“  Podmetom tvrdenia „pomiatol sa“ nie sú však jeho príbuzní, ale išlo o názor niektorých ľudí.

Správne by sme mohli verš preložiť takto: „Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo niektorí ľudia hovorili: "Pomiatol sa."“ Možno to bola snaha jeho blízkých ochrániť Ježiša od posmeškov a úražok, ba až smrti.

V predchádzajúcej 2. kapitole evanjelista Marek opisuje niekoľko konfliktov Ježiša so zákonníkmi, farizejmi a herodiánmi až po úmysel zahubiť ho (porov. Mk 3,6). Navyše, odborníci navrhujú odlíšiť „príbuzných“, ktorí chcú Ježiša odviesť, od „matky a bratov“, ktorí sa chcú s Ježišom stretnúť (porov. Mk 3,31).

"Aj v súčasnosti pozorujeme snahy zliať dobro a zlo. Sme svedkami toho, že sa legitimizuje zlo a trestá dobro. Tragédiou je, že sa to robí pod zámienkou údajne čistých úmyslov a dobrých riešení." Zdieľať

Pôvod mena Belzebul je nejasný. Niektorí odborníci ho spájajú s filištínskym božstvom mesta Ekron, ktorý sa volal Baalzevuv, čo v preklade znamená „pán múch“. V našom kontexte však jasne vyplýva, že ide o snahu Kristových protivníkov spojiť jeho zázračnú moc so zlým duchom. „Prisúdenie moci Božieho Ducha zlému je u človeka znakom veľkého zatvrdnutia, z ktorého Ježiš práve usvedčil zákonníkov (Marek, Komentár k Novému zákonu, s. 261).

Ježiš v podobenstve ukazuje, že on je tým „silnejším mužom“, ktorý dokáže spútať satana a oslobodiť nás od zla v jeho rôznych formách. Aj v súčasnosti pozorujeme snahy zliať dobro a zlo. Sme svedkami toho, že sa legitimizuje zlo a trestá dobro. Tragédiou je, že sa to robí pod zámienkou údajne čistých úmyslov a dobrých riešení.

Nové spoločenstvo s Kristom uprostred

Evanjelista sa výslovne zmieňuje, že Ježiš je vnútri a okolo neho sa nachádzajú tí, ktorí ho počúvajú. Výraz „vonku“ tu nemá iba priestorový význam, ale vystihuje rozdielnosť postoja k Ježišovi. Vnútri sú tí, ktorí počúvajú Učiteľa a tvoria jeho novú duchovnú rodinu, ktorá je silnejšia ako pokrvné zväzky.

Zjednocujúcim putom tejto novej rodiny je zachovávanie Božej vôle. To vôbec neznamená odmietnutie Ježišovej matky a bratov, ale pozvanie, aby do tohto nového společenstva vstúpili aj oni. Vstúpiť do nového spoločenstva s Kristom nie je jednoduchá vec ani pre samotných učeníkov. Neraz im ešte chýba viera v Ježiša, nedokážu porozumieť jeho náuke, voči ohlásenej ceste utrpenia zaujímajú odmietavý postoj. 

Evanjelista Marek zachytil Petrovu poznámku o zanechaní rodinných zväzkov: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou“ (Mk 10,28). Ježiš ho uisťuje: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život“ (Mk 10,29-30).

Ide o Ježišovu radikálnu požiadavku zanechať prizeranie sa zvonka. Je potrebné vstúpiť dovnútra a stať sa súčasťou jeho duchovnej rodiny. Toto nové spoločenstvo sa rodí a pretrvá iba tak, že vo svojom strede nebude mať nikoho iného, iba Krista. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo