Aký bude vývoj spoločnosti?

Americký politológ a spisovateľ Francis Fukuyama v roku 1992 skonštatoval, že rozpadom bipolárneho sveta studenej vojny nastáva „koniec dejín“. Budúcnosť sa mala vyvíjať už len vo forme súťaže jednotlivých verzií naveky víťazného liberálneho kapitalizmu. Už krvavé etnické konflikty sprevádzajúce rozpad Juhoslávie v deväťdesiatych rokoch 20. storočia však jeho vieru v liberalizmus výrazne schladili.

Priznajme si, že vo vyspelom svete (a aj na Slovensku) svojim spôsobom neustále prebieha „občianska vojna”. Keďže žijeme v civilizovanom 21. storočí, ide o boj nekrvavý, no napriek tomu intenzívny a urputný. Predmetom sporu sú na jednej strane názory tých „konzervatívnych“, tých, ktorí chcú zachovať národné štáty, tých, ktorým stačia dve pohlavia, tých, ktorí sa dožadujú neskreslených a neskresľovaných informácií, skrátka tých, ktorí uznávajú tradičné hodnoty a pôvodnú európsku kultúru, a na druhej strane mienka tých „liberálnych“: feministiek, genderových aktivistov, odporcov rodín, odporcov národov a štátov, obmedzovateľov médií, vnucovateľov dobra, popieračov rozdielov, jednoducho vyznávačov a „majiteľov“ vlastnej univerzálnej pravdy. Ako vojna to naozaj nevyzerá, netečie krv, no názorová priepasť medzi oboma antagonistickými tábormi sa neustále prehlbuje.

Hlavným problémom súčasnej duchovnej a hodnotovej krízy je, že sa zo spoločnosti postupne vytráca akýkoľvek všeobecne akceptovaný hodnotový systém. Je to problém celej európskej civilizácie a je spojený predovšetkým s druhou svetovou vojnou a s holocaustom. Pred druhou svetovou vojnou prakticky všetko, čo si dnes vyžaduje inštitucionálne riešenia, rozhodoval niekto iný: učiteľ, farár, starosta, otcovia rodín, verejná mienka. Stáročia sa utváral takýto všeobecne akceptovaný hodnotový systém, nepísaný, no spoločnosť sa s ním stotožnila, žila s ním a spoliehala sa naň. Takýto systém sa však zrútil spolu s nástupom nacizmu a s objavom priemyslového modelu genocídy. Pilierom nového hodnotového systému sa mohlo stať kresťanstvo, no v druhej polovici minulého storočia vieru v Boha u mnohých oslabila skúsenosť s masovým vraždením na bojiskách i v zázemí druhej svetovej vojny a v plynových komorách koncentračných táborov.

Tradičné hodnoty postupne strácali rešpekt a význam a jednoznačne ich nahradili „peniaze“. Spoločnosť, funkčná do druhej svetovej vojny, sa rozpadá. Spolu s tým opúšťajú verejný priestor aj tradičné hodnotovo orientované politické strany. Vypĺňať ho začínajú nesystémové politické hnutia a marketingové projekty. Ich problémom však je, že sa vďaka vlastnému hodnotovému chaosu a nesystémovosti stále nedokážu správať konštruktívne, zodpovedne a veľkoryso. Takéto zoskupenia a ich predstavitelia sa aj ako víťazi volieb, aj ako lídri opozície, cítia permanentne ohrození, majú dojem, že na nich neustále niekto útočí a že ich čosi permanentne ohrozuje. Namiesto budovania sa neustále bránia a hľadajú si nepriateľa. Smutné je, že voličom to často nevadí a uspokoja sa z ich strany s jednoduchými odpoveďami na zložité otázky. 

Celosvetovo mizne stredná trieda, spravidla sa prepadá do nižších sociálnych vrstiev a len málokomu z nej sa podarí vyšvihnúť vyššie. U nás po roku 1989 v masovom meradle nevznikla vôbec (napriek mnohým sľubom a nádejám). Nenaplnené predstavy a ambície však zvýšili počet sklamaných a frustrovaných, hľadajúcich v politike nekomplikované, priamočiare riešenia.

Môže sa zdať, že budúcnosť majú iba marketingovo podložené politické projekty, neopierajúce sa o hodnoty, ale o čosi úplne iné. Je to však naozaj tak? V prvom rade si všimnime, kto a prečo to hovorí. Prestíž médií sa dnes neposudzuje podľa kvality ich obsahu, ale zväčša len podľa nákladu či sledovanosti. Rozhodujúcim kritériom je profit majiteľa, nie miera objektívnosti a/alebo informovanosti - a nevyhnutne sa to prejavuje aj na obsahu, záujme a zameraní médií a na ich spôsobe prezentácie tém. Niečo však musia rešpektovať aj médiá a ich majitelia. Ide napríklad o význam a účinok nových trendov v oblasti šírenia sa a dostupnosti informácií. Každá zmena v spôsobe komunikácie priniesla a prináša so sebou novoty, s ktorými sa treba vyrovnať. Vynález kníhtlače napríklad zrušil monopol cirkvi na výklad Boha, zmeny vo verejnom priestore so sebou priniesli aj film, rozhlas a televízia. JFK vyhral prezidentské voľby v USA začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia iba vďaka televíznym debatám. Podobne zaúčinkoval nedávno aj internet a rovnako dnes fungujú sociálne siete - dávajú priestor neprebernému množstvu informácií a dezinformácií, pričom prím, žiaľ, často hrajú názory frustrovaných skupín a jednotlivcov a rôzne manipulácie tzv. trollov.

Na Slovensku, no nielen tam, sme v ostatnom období svedkami meniacich sa názorov na tradičné pojmy „ľavica“ a „pravica“. Symbolom prosperujúcej spoločnosti sa pre našich súčasných vládnych predstaviteľov stal tzv. „Welfare State“, čo sa - nesprávne - chápe ako „štát blahobytu“. V skutočnosti však ide o štát „sociálneho zabezpečenia“, pre ktorý je charakteristické výrazné posilňovanie verejného sektora, týkajúce sa značného počtu zamestnancov v žolde štátu. Takéto posilňovanie vplyvu a postavenia štátu však predstavuje aj rast miery podpôr, subvencií, grantov a pod., pričom nevyhnutným predpokladom uspokojivého financovania takto expandujúceho „organizmu“ je život na dlh alebo zvyšovanie daní. Čím väčší je počet ľudí, ktorých úspešná existencia je viac alebo menej závislá od štátu, tým viac je aj voličov, ktorí štát  a jeho reprezentantov (napríklad vo voľbách) podporia. 

V spleti politických strán na Slovensku - od tých, ktorých názov pripomína vývesný štít s menom majiteľa (zakladateľa), cez tie, ktoré pomenovaním upozorňujú na základné životné pravdy, až po tie, ktoré svojim názvom pripomínajú reklamnú kampaň na hocičo (siete, smery, mosty, skoky, ciele, cesty…) - to naozaj vyzerá tak, že prežijú iba marketingovo podložené subjekty, ktorých jedinou snahou je upútať pozornosť kohokoľvek čímkoľvek. Základnou pracovnou metódou sa pre ne stali prieskumy verejnej mienky, škandalizácia bez overovania a využitie momentu prekvapenia. Hodnotová orientácia potichu išla bokom.

Demokratický politický systém, ako ho v Európe poznáme, však vyrástol na štandardných masových politických stranách, ktoré musia rešpektovať jasné demokratické pravidlá, musí v nich fungovať prirodzený výber a musia mať pravidlá, ako vygenerovať tých najschopnejších. Pre situáciu na súčasnej slovenskej politickej scéne je kľúčová absencia práve takýchto štandardných politických síl, ktorých ideológia by pevne stála na tradičných konzervatívnych pozíciách. Iba konzervativizmus dáva spoločnosti návod na návrat od deštrukcie ku kreativite. Žiadny iný nástroj na zastavenie „liberálneho” rozkladu – skôr ako sa zvrhne na totalitu – ani neexistuje. 

Prvým pilierom konzervativizmu je sloboda - jednotlivci majú právo na život, na slobodu a na majetok a sú oprávnení obmedzovať akúkoľvek svojvôľu. Majú právo realizovať svoje sny, smú robiť, čo chcú - pokiaľ neubližujú ostatným, a musia za svoje správanie aj znášať dôsledky (pozitívne i negatívne). Takto chápaná sloboda predstavuje politickú, náboženskú i ekonomickú slobodu.

Druhým pilierom konzervatívnej politiky je tradícia a poriadok – snahou konzervativizmu je zachovanie pozitívnych hodnôt, ktoré sa vytvárali počas stáročí a ktoré viedli k usporiadanej spoločnosti. Konzervatívci veria v schopnosť človeka vybudovať spoločnosť rešpektujúcu právo a poriadok. Poriadok v spoločnosti je zárukou všetkých práv a znamená aj povinnosť plniť si určené povinnosti.

Tretím pilierom je právny štát, vláda zákona. Právny poriadok podporuje prosperitu a chráni slobodu. Je nevyhnutné mať jasný a zrozumiteľný právny systém, v ktorom pravidlá platia rovnako pre všetkých. Vláda zákona - nie svojvôľa jednotlivcov, to je jediná cesta ku spravodlivosti a ku prosperite.

Štvrtým pilierom je rešpektovanie „vyššieho princípu“. Všetko v ľudskom živote a v živote spoločnosti nemôže byť striktne vymedzované iba zákonom, človek sa riadi aj morálkou, platia preň pojmy ako česť, spravodlivosť, cnosť, dobročinnosť, etika, dodržiavanie daného slova a pod. Zákon musí ruka v ruke kráčať s rešpektovaním vyššieho princípu, pretože bez neho môžu byť aj zákony príčinou nespravodlivosti. Veď nakoniec nie je to tak dávno, čo sa na Slovensku v súlade so “zákonom” arizovalo, či znárodňovalo. Výsledkom zákonov, ktoré nerešpektujú vyšší princíp, je demoralizácia a úpadok spoločnosti.

Podľahli sme ilúzii, že tým, že sme sa v Európe definitívne zbavili zväzujúceho totalitného marxizmu - leninizmu, nám už nový ideologický diktát nehrozí. Objavujú sa však nové, rovnako rigidné myšlienkové prúdy, ktoré na prvý pohľad pôsobia mäkšie, no nakoniec sú rovnako agresívne a spochybňujú úctu k tradíciám, k vlastnému národu a štátu a negujú hodnoty tradičnej rodiny. Ide o multikulturalizmus, transnacionalizmus, feminizmus, genderizmus, homosexualizmus, human-rightizmus a pod.

Vyvíjajúce sa technológie a meniaci sa prístup k informáciám menia a budú meniť aj požiadavky na ľudí. Rastú a budú rásť nároky na ich kreativitu a na ich adaptabilitu. Spoločenské postavenie jednotlivca bude v krátkej budúcnosti oveľa viac než dnes závisieť od jeho tvorivých schopností. Prirodzene to prinesie aj hlboké zmeny v prioritách spoločnosti a v názoroch jednotlivcov. Podmieni to zmeny v charaktere práce, v systéme vzdelávania, v spôsoboch využívania voľného času, v nárokoch na médiá a kultúru a pod. V spoločnosti sa rozhodujúcou skupinou stanú tvoriví a inteligentní ľudia, odolní voči primitívnym argumentom, nepodliehajúci demagógii. Budú to ľudia považujúci za normálne, že za svoje šťastie a za šťastie svojich blízkych zodpovedajú predovšetkým oni sami, ľudia, ktorí štát nepovažujú za svoju jedinú nádej a ktorí od neho očakávajú predovšetkým to, že im vytvorí vhodné podmienky, aby sa o seba mohli postarať sami. Ľudia, ktorí veria, že usilovnosť prináša plody a že poctivosť sa vypláca.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo