Zákon staršieho brata

Zákon staršieho brata

Postavy z populárneho podobenstva k zákonu o potratoch

Príbeh márnotratného syna je jedným z najznámejších biblických podobenstiev. Mladší syn si od otca vypýta podiel na dedičstve, celý ho premrhá a potom sa vráti k otcovi vedomý si svojej viny. Ten mu odpustí a prijme ho naspäť s radosťou nad jeho návratom. Kto by nepoznal tento príbeh márnomyselnosti, pádu, pokorenia a odpustenia?

No najdôležitejšiu postavu tohto podobenstva som ešte nespomenul. Staršieho syna, poslušného otcových ponaučení a príkazov. Toho spravodlivého, poslušného, počestného. Pravý opak mladšieho zhýralca, opilca, hazardného hráča, vymetača krčiem a nevestincov. Starší syn je taký slušný, že sa k slovu dostane až nakoniec, počas hostiny pre jeho navrátivšieho brata.

Vlastne nie na hostine, mimo nej, pretože odmieta vojsť pod jednu strechu so svojím bratom. Myslí si, že je nespravodlivé, aby tomu poblúdencovi obliekli honosnejšie šaty a predložili honosnejšie jedla, než čo nosí a jedáva on sám. Pretože mladší brat si nezaslúži hodovať. Mal by znášať trest za hriechy, čo napáchal. Mal zostať ležať v blate so sviňami, ktoré pásol, a nedostať jesť ani zo svinského krmu. Mal pykať, nielen za svoje hriechy, ale aj preto, že jeho spravodlivý brat žiadny taký hriech neokúsil. Presne na to sa starší syn sťažuje otcovi. Na to, že ho jeho zásady zaťažujú, že brat si zvolil ľahšiu cestu, ktorú jemu poslušnosť zvoliť nedovoľuje. Závisť býva spoločníčkou pocitu nespravodlivosti.

Ako by počestný brat "riešil" svojho nezodpovedného súrodenca na začiatku celého príbehu? Predstaviť si to ide ľahko. Zakázal by mu urobiť všetky tie budúce neprístojnosti, nedal by mu žiadny majetok, zavrel by ho pod zámok, aby sa nemohol ničoho nekalého dopustiť. Na prvý pohľad rýchle a priame riešenie, úspech zaručený. Lenže aj palica má dva konce. Ak jeden brat využije násilie, druhý sa bude brániť. Utečie, vezme aspoň časť peňazí, čo si nárokoval. Že by sa podriadil a upustil od svojich úmyslov, to je aj s ohľadom na jeho povahu a motivácie oveľa menej pravdepodobná možnosť. Zámer staršieho brata zrejme nevyjde. Čo potom?

Na rad príde trest. Odpor mladšieho brata proti preventívnym opatreniam, ktoré mali zabrániť jeho hriešnemu konaniu, poskytne dostatočný dôvod. Porušil zákaz, ukradol peniaze. Možno navodenie situácie, ktorá odôvodňuje použitie trestu, bolo jedným z účelov tých preventívnych opatrení. Trest a verejná potupa je predsa to, čo odlišuje hriešnikov od spravodlivých. Lenže to bude zase mladší brat vnímať ako nespravodlivosť, pretože svoje pôvodné nároky považuje za oprávnené a svoju reakciu za vyprovokovanú bratovými zákazmi.

Špirála trestu, pomsty a odplaty sa začne roztáčať stále rýchlejšie a dosiahne čoraz ostrejšie a extrémnejšie podoby. Povstane vojna medzi bratmi. Zásluhou egoizmu a nevraživosti, neochoty pochopiť toho druhého, neschopnosti domyslieť dôsledky svojich činov. Od tohto okamihu prestáva záležať na tom, kto čo zavinil, kto vyhrá a kto prehrá. Možno sa preleje krv, možno vyhasne niečí život. Aj keby nie, srdce otca prebodne dýka ich nenávisti. Kde zostala spravodlivosť, kde bratská láska, kam sa stratilo dobro?

Starší brat z podobenstva stále žije. Dnes by sa určite podpísal pod návrh zákona, ktorý zakazuje (hoci len v určitých prípadoch) vykonávanie potratov. Cieľ zákona je spravodlivý a ľudský - zabrániť každoročnému zabitiu tisícov životaschopných zatiaľ nenarodených detí. Sila argumentov jeho odporcov je rádovo slabšia. Oháňajú sa právom voľby (mať právo zvoliť smrť vlastného dieťaťa, to znie ako lákavá možnosť), varujú pred poklesom životnej úrovne viacdetných rodín, strašia rastom počtu nechcených a zanedbávaných deti v sociálne slabých rodinách i detských domovoch. Možno by sa mali spýtať tých detí, či by volili radšej smrť namiesto svojho života. Lenže to nemôžu, pretože ich stratégiou je vymazať akýkoľvek náznak toho, že by potrat znamenal smrť.

Nie, problém nie je v zámere zákona. Problém je vo zvolenej ceste. Cesta je to, čo si vyberáme, keď sa rozhodneme dosiahnuť cieľ. Lenže cesty sa kľukatia a k vzdialenému cieľu málokedy vedie odbočka, ktorá vyzerá, že smeruje priamo k nemu. Skratky sa môžu hodiť, keď sa chceme do cieľa dostať sami, lenže prepraviť tam celú spoločnosť si vyžaduje oveľa starostlivejšie rozmýšľanie a plánovanie. Lebo môžeme skončiť na úplne inom mieste, v závoze, kde sa zasekneme a nebudeme sa môcť pohnúť tam ani späť. Na takých miestach sa spoločnosť láme a rozpadá. Časť zapadne v jamách plných blata, časť sa rozuteká, iní sa pustia do vzájomnej bitky. Zvyšní, čo sa budú z posledných síl snažiť sebe i iným pomôcť, si budú pripomínať, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. A je často kratšia než cesta do neba.

V tomto bahne hnevu v mene spravodlivosti sa utopí miernosť, moc múdrosti nahradí moc násilia. Starší brat je rovnako nedospelý ako jeho mladší súrodenec. Chcel by požívať rešpekt a uznanie, chcel by byť váženým a cteným mužom, ale jeho konanie dokladá, že nedokáže nadobudnúť autoritu. Ba čo viac, ani si neuvedomuje, že to, ako rozpráva a koná, ho od získania autority ešte vzďaľuje.

Nestavajte sa pri zákone o zákaze potratov na stranu staršieho brata. Hľadajme postoj otca, milujúceho a milostného. To k jeho nohám klesol márnotratný syn po návrate domov, jeho žiadal o odpustenie. V jeho slovách i skutkoch je múdrosť lásky, múdrosť, získaná za cenu utrpenia. Ak chceme ísť jeho cestou, musíme sa pripraviť na bolesť, vlastnú i cudziu, a musíme pochopiť, aké obmedzené sú naše možnosti zasiahnuť do skrytých vecí tak, aby vzniklo viditeľné dobro. Otec vydal synovi podiel na dedičstve, hoci tušil, ako to dopadne. Nevzal mu slobodu rozhodovania. Hoci trpel, čakal, kým úmysly prinesú skazenú úrodu a potom oddelil zrno od kúkoľa, hriešnika od jeho hriechu. To starší syn s jeho zákazmi nedokáže, ba sám sa do hriechu prepadá. Nenasledujme ho.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo