Sloboda vs. morálne zásady

Sloboda kresťana aj nekresťana končí tam, kde začína sloboda toho druhého.

Keď som si pred pár týždňami pozrel diskusiu z Hanusových dní medzi Mikloškom, Zajacom a Šimečkom, tak tam zaznela jedna zaujímavá otázka, ktorá vo mne zarezonovala. Niekto z divákov sa opýtal niečo v zmysle, že čo je viac, sloboda alebo morálne hodnoty, resp. či sa vzájomne vylučujú alebo nie? S odstupom nejakého času som sa rozhodol napísať tento krátky blog.

Keď som sa nadtým zamyslel, tak mi z toho vyšlo, že slobodu musíme brániť na prvom mieste a až potom naše vlastné morálne zásady. Alebo inými slovami, keď bránime slobodu, bránime tým aj seba a svoju možnosť žiť podľa vlastných morálnych zásad, ktoré sa rozhodneme nasledovať.

Vychádzam z toho, že ak postavíme morálne zásady na prvé miesto, tak nevyhnutne budeme diskriminovať alebo utláčať niekoho iného, kto žije podľa iných morálnych zásad a to aj v tom prípade, že nás nijako neohrozuje. A to isté by sa mohlo stať aj kresťanom v prípade, že by sa niekto snažil donútiť ich správať sa podľa iných morálnych zásad. Ak teda chceme ochrániť vlastné morálne zásady a žiť podľa nich, musíme v prvom rade chrániť slobodu a tým pádom aj slobodu iných riadiť sa ich morálnymi zásadami. Aj keď s nimi možno nesúhlasíme a nevedeli alebo nemohli by sme sa podľa nich riadiť. Určite však nehovorím o neobmedzenej slobode, takej, ktorá by znamenala anarchiu a boj všetkých proti všetkým, ale o takej, kde sa všetci navzájom budeme rešpektovať.

Každý máme slobodu voľby, ktorú máme od Boha. Nikoho nemôžeme nútiť silou, aby sa riadil našimi kresťanskými zásadami, aj keď by sme to akokoľvek chceli. Každý máme zodpovednosť v prvom rade za seba a ak by sme niekoho nútili proti jeho alebo jej vôli, tak by sme tým narúšali ich Bohom danú slobodu sa rozhodnúť a niesť zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia. Preto si tiež myslím, že by sme nemali brániť tomu, aby sa umožnili aj také zmeny v zákonoch, ktoré by umožňovali napríklad civilné homosexuálne zväzky. Pretože nikto nenúti kresťanov, aby uzatvárali takéto zväzky (nikto ani nenúti cirkvi, aby predefinovali svoju definíciu manželstva). Pred Bohom sa budeme každý zodpovedať za seba a svoje rozhodnutia. A myslím si, že brániť niekomu v uplatňovaní si slobodnej voľby je jednoducho nesprávne.

Pre lepšie pochopenie môže poslúžiť príklad postavenia kresťanstva za minulého režimu, ktorý kresťanov výrazne obmedzoval v prežívaní ich viery a životom podľa nej. Alebo iný príklad kresťanských menšín v krajinách, kde je dominantné iné náboženstvo. Ani v takom prípade sa nám nepáči, keď sú kresťania obmedzovaní alebo prenasledovaní a veľmi túžime po tom, aby mohli slobodne prežívať svoju vieru a žiť podľa nej. Nepáči sa nám to keď sa to deje nám, tak čo nám dáva právo to robiť iným? Môžeme si myslieť, že kresťanská cesta je tá jediná správna, ale človek sa pre ňu musí rozhodnúť slobodne, nemôžeme ho nútiť.  

Sloboda kresťana aj nekresťana končí tam, kde začína sloboda toho druhého. Kresťania sa už napríklad naučili rešpektovať iné náboženstvá, tak dúfam, že sa časom naučia rešpektovať aj sexuálne menšiny. Cieľom sexuálnych menšín nie je zničenie kresťanstva, ale vydobytie si svojho miesta pod slnkom, kde všetci môžu žiť vo vzájomnom rešpekte.

Používam príklad homosexuálnych zväzkov a sexuálnych menšín, pretože je to jeden z najvypuklejších príkladov. Ak už teda niekto nedokáže aktívne podporiť ich snahy o zrovnoprávnenie, tak aspoň by im nemusel brániť. Ten dešpekt zo strany niektorých liberálnych ľudí voči kresťanom vychádza práve z toho, že kresťania bránia niečomu, čo ich vôbec nijako neohrozuje  ani neobmedzuje, a naopak, oni tým bránia tomu, aby niektorí iní ľudia viedli plnšie a spokojnejšie životy. Slobodný štát musí vytvárať podmienky pre slobodný život všetkých z nás.

Šimečka v spomínanej diskusii tvrdí, že neverí, že sa môže na kresťanov v boji za slobodu naplno spoľahnúť. A do istej miery s ním súhlasím. Určite nemožno paušalizovať, ale myslím si, že mnohí kresťania by boli ochotní a aj by podporili obmedzenia slobôd iných, ak by to znamenalo, že od všetkých sa bude vyžadovať dodržiavanie kresťanských morálnych zásad aj proti ich vlastnej vôli. Veľmi by ma zaujímalo, že aké je v slovenskej spoločnosti skutočné zastúpenie resp. pomer  konzervatívnych a liberálnych kresťanov. Alebo inými slovami tých, ktorí by boli ochotní brániť slobodu všetkých, a tých, ktorí by boli ochotní pošliapať slobodu iných.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo