Ad Jakub Lipták: Kedy sa poučíme?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ad Jakub Lipták: Kedy sa poučíme?

Nedá mi nezareagovať na blog Jakuba Liptáka v ktorom emotívne útočí na podľa neho úzkoprsú starú katolícku kaviareň a pasuje sa za hovorcu mladej generácie, ktorá je podľa neho vo veľkom spore so starou a jej víťazstvo prinesie svetlé zajtrajšky pre kresťanstvo vo verejnom živote na Slovensku.

Tak za prvé, nazývať generáciu dnešných tridsiatnikov starou generáciou je vrcholne trápne. Čo si majú potom povedať napríklad päťdesiatnici. A nesúhlasím ani s hrubým zjednodušením sporu „mladí vs. starí“. Ja sa vo svojich 24 rokoch za starého rozhodne nepovažujem, a poznám viacerých mojich rovesníkov, ktorí by s Liptákovým pohľadom nesúhlasili.

Lipták začína dookola opakovanou mantrou liberálnych médií, že Kotleba získava podporu konzervatívnych voličov. Tento výrok sa nedá nazvať inak ako rozprávkou. Strašia ňou už viac ako dva roky a neustále vyžadujú od cirkvi dištancovanie sa od Kotlebu, ale mám pocit že žiadne dištancovanie nebude v ich očiach dostatočné. A pritom fakty nepustia. Prieskumy túto mantru vyvracajú.

Lipták hovorí o zápase o budúcnosť kresťanstva vo verejnom živote. Tento zápas prebieha už roky, ale je smutné ak by mal prebiehať vo vlastných radoch. Pretože oveľa dôležitejší je zápas o ochranu hodnôt v spoločnosti. Zámerne nepíšem kresťanských, lebo život a rodina sú univerzálne ľudské hodnoty. Prehru tohto zápasu vidíme na mnohých príkladoch západoeurópskych krajín, ale cesta ktorú Lipták ponúka podľa mňa k tejto prehre vedie. Je možné že mladá katolícka kaviareň je iná ako „stará“, ale potom je to bohužiaľ.

Nechcem sa vyjadrovať či je správne alebo nesprávne hlasovať za kotlebov návrh zákona, pretože si na rozdiel Liptáka myslím, že jednoznačná odpoveď neexistuje, čoho dôkazom je aj protichodné vyjadrenie takých osobností ako Ján Vígľaš a Anton Ziolkovský. Ale chcel by som napísať zopár viet k celkovej situácii, ktorá týmto návrhom vznikla.

Už odkedy je Kotleba v parlamente tak vidno všeobecnú zmätenosť, ako k nemu pristupovať a potom často hysterické reakcie na jeho stranu. Áno je to veľký problém že je takáto strana v parlamente, aj že má takú podporu medzi mladými, ale je to napríklad niečo, čo by zástancovia hlasovania za jeho zákon popierali? Napríklad taký Juraj Šúst, iniciátor vyhlásenia o nesúlade politiky ĽSNS s kresťanstvom? Pozitívom návrhu kotlebovcov je, že rozhýbal spiacich kresťanských politikov, ale rovnako ako sa Lipták pýta, prečo prišla výzva poslancom až teraz, sa môžeme pýtať, prečo neprišiel návrh zákona od kresťanských poslancov doteraz. Bohužiaľ Kotleba svojim návrhom priviedol kresťanských politikov do pasce, za ktorú si ale z veľkej miery môžu sami tým, že túto tému doteraz neriešili. Odmietnutie kotlebovho návrhu, a vzápätí vytvorenie vlastného by bolo obrovským pokrytectvom. Pamätáme si ešte ako SMER odmietal opozičné návrhy a vzápätí ich s kozmetickými úpravami schvaľoval, pričom ho oprávnene médiá a opozícia kritizovali, a predpokladám, že by sa aj Lipták ku kritikom pridal. Tento spôsob pristupovania ku Kotlebovi je v liberálnych médiách široko hlásaný, ale podľa môjho názoru hlboko zlyháva. Vykradnutie kotlebovho návrhu kresťanskými politikmi bude aj v očiach kotlebových voličov pokrytectvo a nepresvečí ich o jeho omyloch. A pritom to je to, čo chceme dosiahnuť, alebo nie? Alebo zostaneme radšej pri nadávaní kotlebovým voličom do zadubencov a pocite morálnej nadradenosti? Alebo má Lipták nejaké iné riešenie?

Teraz by som sa chcel vyjadriť k domnelým všeobecným chybám (nielen) starej katolíckej kaviarne:

Ignorovanie Kotlebu je kontraproduktívne

Za prvé chybou nie je (neexistujúce) podceňovanie zla fašizmu, ale nesprávnymi reakciami napomáhanie jeho rastu. Je obrovskou chybou myslieť si, že tým,  že budeme Kotlebu ignorovať, vyriešime jeho existenciu na slovenskej politickej scéne. Ľudia, ktorí ho podporujú, pociťujú (sčasti oprávnenú) nedôveru voči mainstreamu a ich psychologické nastavenie hovorí, že keď ho všetci „štandardní“ (rozumej v ich chápaní skorumpovaní) politici ignorujú, tak asi naozaj bude iný. Toto psychologické nastavenie je iracionálne, ale bohužiaľ je široko prítomné v spoločnosti, a ignorovaním Kotlebu ho nevyriešime, iba mu nahráme podporu aj od nevoličov. Určite aj Lipták veľakrát počul niekoho povedať, že všetci politici sú rovnakí, všetci kradnú, a vie aké ťažké, až nemožné je niekomu toto presvedčenie vyvrátiť. Ignorovaním Kotlebu z neho robíme martýra a toho „iného“ a „neštandardného“ politika. Analógiu tohto problému je vidieť v Česku, kde vyhral Babiš vďaka kresleniu obrazu o neštandardnom politikovi. A tým, ako sa voči nemu ostatní vyhraňovali, ľudí v tomto obraze len utvrdzoval. Z úst niektorých Čechov som osobne počul: „pozri ako naňho všetci kydajú, asi má pravdu“. Túto chybu vidíme aj u najvyšších politických predstaviteľov, napríklad keď sa Andrej Kiska ostentatívne odmietol zúčastniť osláv Sviečkovej manifestácie, kvôli prítomnosti kotlebovcov, pričom nemecký prezident, ale aj viacerí bývalí disidenti a kresťanské osobnosti takú reakciu nepovažovali za potrebnú a určite sa nedá o nich kvôli tomu povedať, že by zľahčovali poprípade podporovali zlo fašizmu.

Riešenie je podľa mňa rozprávať sa s kotlebovcami a privádzať ich omyly na svetlo sveta (taký Uhrík na ktorom sa doteraz smejú internety, by vedel rozprávať...). Lipták píše že vo všeobecnosti stará katolícka kaviareň zľahčuje hrozbu fašizmu, čo podľa mňa nie je pravda a prístup, ktorý on navrhuje je z vyššie uvedených dôvodov nesprávny. Čo sa týka konkrétneho hlasovania o zákone proti potratom, myslím si že kresťanskí politici sú v pasci, kedy žiadne riešenie nie je úplne dobré, preto by sa mali riadiť svojim najlepším vedomím a svedomím.

Zľahčovanie zla liberalizmu

V ďalšom bode Lipták hovorí o zveličovaní zla liberalizmu. Nemyslím si, že by niekto zveličoval zlo liberalizmu. Za prvé preto, že súčasná socialistická paródia sa dá ťažko označiť za liberalizmus, ktorého ideoví otcovia by sa zhrozili, keby videli jeho súčasnú podobu a to preto, že ich cieľom nikdy nebolo vytvárať umelú morálku a sociálne experimenty, nanucovať ich spoločnosti a postihovať ich odmietanie a za druhé preto, že reálne dôsledky zla tejto paródie sú hmatateľne viditeľné v mnohých krajinách, čiže nie sú žiadnou fikciou.

Neviem s akými ľuďmi sa stretáva Lipták, ale ja som ešte nestretol zástupcu „katolíckej kaviarne“ z hocijakej generácie, ktorý by dával na rovnakú úroveň zlo nacizmu, fašizmu, komunizmu a liberalizmu. Koniec koncov potrat a ďalšie kultúrno-(ne)etické výdobytky modernej doby sú vynálezom marxistov a boľševikov. Len tak pomimo, tak fašizmus ako aj nacizmus sa dnes často v médiách zamieňajú bez hlbšieho chápania ich rozdielov a tým sa toto označenie trocha vyprázdňuje.

Pro-life argumenty

Tu sa dostávam k bodu, kedy sa v niečom s Liptákom aj zhodnem. Súhlasím, že hlavným argumentom pro-life tábora by malo byť presvedčenie, že embryo je človek, ktorý má rovnakú hodnotu ako narodený jedinec. Myslím ale, že v súčasnosti už máme (poučení minulosťou) tieto argumenty zvládnuté. Ani medzi „starou katolíckou kaviarňou“ tento problém nie je, čo vie určite aj Lipták, ako člen SLH, ktorého curriculum je postavené práve na tomto argumente.

Iné spoločenské témy

V závere Lipták kritizuje ľahostajnosť „starej kaviarne“ k iným ako kultúrno-etickým témam. K tomu len toľko, že posledné udalosti ukázali, že problémom je to, že „stará kaviareň“ by sa aj chcela vyjadriť k iným témam, ale „mladá“ jej v tom zabráni (viď kauza Šeliga vs Šúst). Takže kritizovať „starú“ kaviareň za nedostatok aktivity je trocha pokrytecké. A pritom dôkazom o jej angažovanosti v iných témach je množstvo aktivít, ako napríklad iniciatíva Kto pomôže, vyhlásenie o nesúlade kotlebovcov s kresťanstvom, stanovisko predsedníctva SLH k marcovým udalostiam atď.

Je skvelé, že mladá generácia vytvorila projekty, ktoré spomína Lipták, ale v témach, na ktoré zabúda, ju zase dopĺňa „staršia“ generácia (HFI, Bratislava za život). Naozaj chceme na druhých nadávať čo nerobia, keď nerobíme to, čo robia oni? Nie je skôr dobré, že sa takto dopĺňame? Lipták si to asi nemyslí, keď v poslednej časti skĺzava do dehonestujúcich skratiek a zovšeobecnení.

Budúcnosť kresťanstva vo verejnom živote

Lipták má pravdu, že kresťanstvu vo verejnom živote hrozí zánik, ale ak nastane, nebude to preto, že kresťania stáli pevne za pravdu, ale že sa jej vzdali a prispôsobili sa spoločnosti. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit že práve toto je cesta, ktorú navrhuje Lipták, pričom jej neúspešné príklady vidíme v množstve európskych krajín. Preto sa pýtam – Kedy sa poučíme?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo