Pápežov návod na svätosť každodenného života

Pápežov návod na svätosť každodenného života

Pred niekoľkými týždňami Vatikán zverejnil novú exhortáciu Svätého Otca Františka O povolaní k svätosti v súčasnom svete. Exhortáciou sa terajší pápež skutočne usiluje o to, čo je významom tohto slova – povzbudenie. Chce znova pripomenúť, že svätosť je pre každého.

Ako je zvykom pre dokumenty pápežov,  názov dostávajú podľa úvodných slov, ktorými daný dokument začína. Svätý Otec František si za úvodný verš svojej exhortácie zvolil citát z Ježišovej reči na vrchu v Matúšovom evanjeliu: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“  (Mt 5,12) V latinskom jazyku tento verš začína slovami Gaudete et exsultate, ktoré tvoria nadpis exhortácie. Spomínaný verš ukončuje v Matúšovom evanjeliu Ježišove blahoslavenstvá, ktoré tvoria teologické východisko pápežových úvah o svätosti kresťana. 

Kresťanstvo je radosť

Zdá sa, že terajší Svätý Otec rád vkladá do názvov svojich exhortácií tému radosti. Pripomeniem názvy predchádzajúcich dvoch exhortácií: 1. Evangelii gaudium  (Radosť evanjelia); Amoris laetitia (Radosť lásky). Myslím si, že aj týmto spôsobom chce ukázať, že žiť kresťanstvo vychádza zo srdca samotného Ježišovho posolstva, ktorým je evanjelium – radostná zvesť. Hoci kresťanstvo je iste aj rozhodnutie a záväzok, ktorý človek slobodne berie na seba, v prvom rade je to radosť z Božieho daru viery, lebo naše mená sú zapísané v nebi (porov. Lk 10,20).

Od úvodných riadkov čitateľ vie, že má pred sebou typický slovník pápeža Františka, ktorý sa vyznačuje názornosťou, konkrétnosťou a jeho obľúbenými slovnými výrazmi. Rád používa slovné hračky, ktoré sú pre jeho slovník tak typické, napr. hovorí o „svätosti vedľajších dverí“; o „strednej triede svätosti“; o potrebe „vzrastať malými gestami“; o „pokušení osvietených katolíkov“; o nerozdeliteľnej „tvári Otca a tvári brata“; o potrebe „venovať pozornosť malým detailom“; o Ježišových blahoslavenstvách hovorí ako o „preukaze totožnosti kresťana“ a pod. Máme pred sebou duchovného pastiera, ktorý sa prihovára svojim veriacim zrozumiteľným štýlom a vyzdvihuje predovšetkým pastoračný a praktický aspekt svätosti. 

Riziko nepochopenia

Neraz sa stáva, že keď pápež vysvetľuje nejakú tému, nezabudne pripomenúť, že je to len jeden aspekt a že si je vedomý, že ním predstavená téma má aj ďalšie rozmery. Zdá sa, akoby si Svätý Otec uvedomoval, že jeho slová nemusí každý porozumieť správne. Možno je to aj skúsenosť z minulosti, keď niektoré jeho vyjadrenia boli médiami, ba dokonca samotnými veriacimi, nesprávne interpretované. Hneď v úvode exhortácie upozorňuje, že jeho cieľom nie je podať traktát o svätosti s mnohými definíciami a rozdeleniami, ale vložiť povolanie k svätosti „do aktuálneho kontextu, s jeho rizikami, výzvami a príležitosťami.“ (2. bod) Keď v prvej kapitole upozorňuje, že nie je zdravé milovať ticho a vyhýbať sa stretnutiu s druhým, hneď ďalej dodáva, že to „neznamená podceňovať okamihy pokoja, samoty a ticha pred Bohom.“ (29. bod) Pri vymenovaní niektorých aspektov svätosti pápež nezabudne pripomenúť, že jestvujú prostriedky posvätenia, ktoré už poznáme a sú neodmysliteľné na ceste svätosti - modlitba, Eucharistia a zmierenie, prinášanie obiet atď., len nemá v úmysle sa ich teraz osobitným spôsobom dotknúť. 

Ťažiskom Ježišove blahoslavenstvá

Pápež František rozdelil svoju exhortáciu do piatich kapitol: 1. Povolanie k svätosti; 2. Dvaja subtílni nepriatelia svätosti; 3. Vo svetle Majstra; 4. Niektoré charakteristiky svätosti v súčasnom svete; 5. Zápas, bdelosť a rozlišovanie. Keď sa pozrieme na rozdelenie kapitol, svojím rozsahom a spracovaním je ťažiskovou tretia kapitola, v ktorej Svätý Otec vychádza z Ježišových blahoslavenstiev. V nich pápež vidí návod, čo má človek robiť, aby sa stal dobrým kresťanom: „Treba robiť, každý svojim spôsobom to, čo hovorí Ježiš v reči o blahoslavenstvách.“ (63. bod)  Podstatnú časť tretej kapitoly tvorí pápežove vysvetlenie každého z ôsmich blahoslavenstiev s dôrazom na ich aplikáciu pre súčasného kresťana. Svätý Otec pozýva žiť blahoslavenstvá bez špekulácií a výhovoriek, ktoré oberajú o silu (97. bod). Kresťan sa má chrániť dvoch pochybení. Prvým je snaha oddeliť požiadavky evanjelia od osobného vzťahu s Pánom, lebo to prináša riziko, že kresťanstvo sa zmení na istý druh mimovládnej organizácie. Druhým pochybením je podozrievavý postoj voči tým, ktorí sa angažujú za druhých a považujú to za čosi svetské, sekularizované a povrchné. „Nemôžeme si klásť taký ideál svätosti, ktorý by ignoroval nespravodlivosť tohto sveta, kde jedni oslavujú, s radosťou užívajú, a svoj život redukujú na novinky konzumu, zatiaľ čo iní hľadia iba zvonku, ich život plynie a končí v biede.“ (101. bod)

 Základné povolanie – byť svätým

Skôr než svätosť vybraných osôb vo výnimočných momentoch života viery, Svätý Otec vyzdvihuje svätosť každodenného dňa, ktorá sa prejavuje drobnými skutkami lásky.„Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza.“ (14. bod) „Neboj sa svätosti. Nepripraví ťa o silu, život, či radosť. Práve naopak: pretože sa staneš tým, čo mal Otec na mysli, keď ťa stvoril, a budeš verný svojmu bytiu.“ (32. bod) 

Myslím, že  po prečítaní Františkových slov povzbudenia človek cíti túžbu byť svätým a nadšenie žiť radosťou v prítomnosti Boha. To je naše povolanie. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo