Cirkev slávi Eucharistiu a Eucharistia buduje Cirkev

Cirkev slávi Eucharistiu a  Eucharistia buduje Cirkev

Evanjeliový text slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Mk 14,12-16, 22-26) ponúka prípravu a priebeh Ježišovej poslednej večere. Eucharistické procesie v deň slávnosti nám pripomínajú, že slávenie a adorácia Sviatosti Oltárnej sa navzájom dopĺňajú.

Charakter Poslednej večere

Medzi odborníkmi prebieha diskusia, aký charakter mala Ježišova posledná večera. Na jednej strane sú zastancovia mienky, že Ježiš ju slávil na spôsob židovskej veľkonočnej večere. V ich prospech sa prihovára otázka Ježišových učeníkov: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ (Mk 14,12, túto schému sleduje aj Mt 26,17 a Lk 22,8) a niektoré ďalši zvláštnosti, napr. stolovali po súmraku, v Jeruzaleme, zaspievali chválospev, ktorý sa spieval iba na záver veľkonočnej večere. Na druhej strane sú odborníci, ktorí tvrdia, že Ježiš neslávil poslednú večeru podľa zvyklostí židovskej veľkonočnej večere, tzv. sederu. Vychádzajú z Jánovho evanjelia, kde sa uvádza, židia viedli Ježiša na odsúdenie k Pilátovi, ale nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili a mohli večer ešte len jesť veľkonočného baránka (porov. Jn 18,28). Táto otázka nie je definitívne vyriešená, ale bez ohľadu na „charakter“ poslednej večere, toto Ježišovo stolovanie pred svojim umučením zostáva výnimočné a jedinečné. Ježiš odovzdal v úzkom kruhu svojich apoštolov dar Eucharistie, keď premenil chlieb a  víno na svoje Telo a Krv.  

Sprítomnenie obety

Evanjelisti sa vo svojich spisoch viackrát zmieňujú o Ježišovom stolovaní počas jeho verejného účinkovania, ale nikdy bez bližších detailov. Táto večera je však výnimočná. Evanjelista to dáva čitateľom na vedomie aj tým, že zachytil jej detailný priebeh. Na rozdiel od ostatných stolovaní Ježiš teraz zostal len v úzkom kruhu svojich apoštolov; vzal oddelene chlieb a víno; vyslovil nad nimi požehnanie; lámal chlieb a podával kalich z ktorého všetci pili; dal ich spolustolujúcim so slovami, ktorými vysvetľuje význam toho, čo práve robí: „Toto je moje telo... Toto je moja krv novej zmluvy.“(porov. Mk 14,22 a 24) Ustanovenie Eucharistie sviatostne anticipovalo udalosti Ježišovho umučenia. Cirkev vyznáva, že od tohto Ježišovho ustanovenia každá svätá omša sviatostným a nekrvavým spôsobom zvestuje a slávi obetu, ktorú priniesol na kríži Boží Syn za spásu sveta. Svätý Ján Pavol II. hovorí, že v Eucharistii je sprítomnené a zhrnuté celé veľkonočné Triduum (Ecclesia de Eucharistia, 5. bod). 

Podiel na Ježišovom osude

V biblickom chápaní každý, kto je z chleba, prijíma aj požehnanie vyslovené nad chlebom. Spoločné jedenie zjednocuje stolujúcich medzi sebou. Podobne to platí pre slová požehnania nad kalichom, ktorý sa následne dával všetkým prítomným. Každý, kto pije z kalicha, prijíma požehnanie vyslovené nad kalichom. Keď teda Ježiš vyslovil slová nad chlebom a nad vínom, ktoré sú jeho telom a krvou, ktorá sa obetuje za všetkých, tým odovzdáva učeníkom podiel na svojom vlastnom osude, dáva im podiel na vlastnej vykupiteľskej smrti. Vzniká puto nevyhnutné pre našu spásu: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ (Jn 6,53) 

Platí dôležitá zásada: Cirkev slávi Eucharistiu a  Eucharistia buduje Cirkev. Slávnosť Kristovho Tela  a Krvi nám pripomína, že stretnutie s Kristom v Eucharistii sa nikdy pre nás nemá stať všednou a rutinnou záležitosťou. V prvom rade ide o náš vnútorný postoj, ktorý je neoddeliteľne spojený s vonkajšou formou našej zbožnej účasti na svätej omši. Nejde však iba o prejavenie nábožnosti. Pán Ježiš hovorí o „novej zmluve“, čo nám pripomína, že máme neustále obnovovať naše puto s Kristom, ktoré upevňujeme účasťou na Eucharistii.

Slávenie a adorácia

Slávenie svätej omše zostáva centrálnou úlohou Cirkvi v duchu Ježišových slov: „Toto robte na moju pamiatku.“ Svoje miesto však má aj adorácia Sviatosti Oltárnej. Slávenie a adorácia nestoja vo vzájomnej opozícii, ale sa navzájom dopĺňajú. Eucharistická adorácia pripravuje naše srdcia na stretnutie so živým Kristom okolo stola Božieho slova a stola jeho Tela  a Krvi pri svätej omši. Po jej skončení neprestáva reálna prítomnosť, a preto adorácia Sviatosti Oltárnej má svoje pokračovanie v živote veriacich. Možno denne cestou z práce, zo školy, alebo od iných povinností prechádzame okolo chrámu. Využívajme tieto chvíle na adoráciu Kristovi prítomnému vo sviatosti Oltárnej.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo