Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. máj 2018

ad Ján Viglaš: Evangelium vitae treba čítať v kontexte Veritatis splendor

V kresťanskej morálke platí pravidlo, že nikdy nemožno konať zlo, aby z toho vzišlo dobro.

V nami posudzovanom prípade, či môže kresťanský politik hlasovať za potratový zákon, ktorý prináša určité obmedzenia a reštrikcie pre potraty, teda umenšuje zlo, a prináša tým zlepšenie situácie, katolícka morálka odpovedá kladne. Takýto skutok môže byť za určitých podmienok morálne dobrým činom, nie nejakým "menším zlom", pretože zlo nemožno konať nikdy.

Ján Viglaš však viackrát v rozhovore spomína, že takýto zákon je "zlo" alebo "menšie zlo". S tým sa dá súhlasiť, ale z kontextu nie je celkom jasné, či tým zlom myslí aj samotné zahlasovnie za takýto zákon? Pretože samotné zahlasovanie za takýto zákon, ako hovorí aj citovaný text encykliky Evangelium Vitae, môže byť za určitých okolností prípustný, čiže morálne dobrý čin! Ak hlasujúci nevolí zlo, ale jeho umenšovanie.


Úmysel je pri posudzovaní morálnosti ľudského skutku jedným z kritérií. Môže totiž nastať situácia, že aj poslanec, ktorý je vnútorným presvedčením za potraty, z nejakého dôvodu zahlasuje za zákon, ktorý ich sprísňuje. Napríklad preto, že sa mu zdá modernejší, alebo mu prináša stranícke body, alebo rôzne iné dôvody. Hlasovanie takéhoto politika, hoci aj za zákon obmedzujúci potraty, však nebude morálne dobrým skutkom, lebo on svojím úmyslom nesleduje obmedzenie potratov, len nejaké iné ciele.

Jan Viglaš však podmienku správneho dobrého úmyslu hlasujúceho poslanca, ktorá je nevyhnutná, aby bol daný skutok dobrý, interpretuje v úplne inej, politicko-strategickej rovine. Máme ho akoby vyžadovať od politikov paušálne, a má to byť pre nás indikátor, či to s tou ochranou života myslia vážne.  

Myslím si však, že uvedený text encykliky je písaný predovšetkým na objasnenie prípustnosti, morálnosti nami posudzovaného ľudského skutku - hlasovania. A má byť kompasom pre samotného kresťanského politika, nie indikátorom na posudzovanie úmyslov druhých.
 

Inzercia

Ako som spomínal v úvode: zahlasovanie za takýto zákon, ako hovorí aj encyklika, môže byť za určitých okolností prípustný, čiže morálne dobrý čin. Podmieňovací spôsob vo formulácii, je použitý práve preto, že to neplatí za každých podmienok. Morálka väčšinou nevymenúva dopredu, nedáva akýsi pozitívny zoznam všetkých možných morálne dobrých skutkov. Nedokázali by sme ich všetky zahrnúť, popísať, obsiahnuť. ..."to, čo treba v istej situácii urobiť, závisí od okolností, ktoré nemožno vopred predvídať" (porov. Veritatis splendor, ods. 52), preto podmieňovací spôsob.
Ján Viglaš však podmieňovací spôsob "konal by správne" interpretuje úplne v inej rovine: má to znamenať "možnosť, nie povinnosť". To je však nedorozumenie. Encyklika Veritatis splendor (ods. 52) jasne uvádza, že konať dobro morálne zaväzuje rovnakým spôsobom, ako negatívne vymedzené príkazy.

Existujú totiž aj hriechy zanedbania dobrého, čo sme mali možnosť spraviť, ale neurobili sme. A nehlasovať za zákon obmedzujúci potraty ním môže byť tiež.


MK

 

Odporúčame