Koncert slobody slova

Tu na Postoji. Je nádherný. Viem, že to znie z mojich úst asi čudne, veď ide o život. Oceňujem odvahu Jána Vigľaša vystaviť sa verejnému lynču. I keď som dospela k inému stanovisku ako on. Hneď ako som si prečítala rozhovor s ním pomyslela som si, teraz by to chcelo príspevok od biblistu. A po pár hodinách sa objavili slová cirkevného právnika a fundamentálneho teológa. Človek sa tak trochu cíti ako v dávnych dobách, keď Cirkev udávala tón verejných debát. Ale veď dobre, neboli až také verejné. Ale boli určujúce. Cirkev bola hlavným hráčom. Veľmi príjemné poznanie, že i dnes môžeme zachytiť závan Ducha dávnych dôb.

Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. (1 Kor 9, 22)

Tento biblický verš mi prišiel na um ako odpoveď pri čítaní rozhovoru s Jánom Vigľašom tu na Postoji. Sama som tu pred pár dňami riešila podobnú dilemu. Vyriešila som ju opačne ako Ján Vigľaš. Veľmi zbežne som si po tom, čo som svoj predchádzajúci blog napísala, preletela slovenský preklad EV, došla som asi po dvadsiaty článok, je to krásne čítanie, ale zdĺhavé a kvetnaté. Čánky 73 a 90 hovoria o tom, že nie je možné hlasovať za zákon, ktorý je proti životu, myslí sa na prípad, keď práve platí zákon, ktorý životu praje viac než predkladaný, ako príklad nám môže poslúžiť dnešné Írsko. Dovolila by som si povedať, že tie články predpokladajú samozrejmosť hlasovania za umenšenie zla.

Kotlebov zákon nie je predkladaný kvôli tomu, že je proti životu, ale preto, že ten ktorý má nahradiť je proti životu oveľa viac. Toto by som si dovolila nazvať úmyslom. Nad ktorým som vôbec pôvodne neuvažovala, keďže ho považujem za irelevantný v ponímaní úmyslu ako niečoho ťažko dokázateľného. Osobne mi je jedno aký má Kotleba úmysel. Jeho strana mi vadí kvôli tomu s akou ideológiou je spájaná. A ako sa to prejavuje v praxi. Tu mi napadá poznamenať, že kto iný ak nie ľudia z Banskej Bystrice o tom vedia svoje, a z tohto zorného uhla pohľadu z časti vnímam postoj Jána Vigľaša, samozrejme možno nesprávne. Spozorovala som, že niektorí bagatelizujú fakt s akou ideológiou je spájaná ĽSNS, tvrdením typu, že netreba robiť hystériu, veď ich nikto nezakázal. To považujem za nebezpečný posun voči Kotlebovej strane. Práve dnes stál pred súdom jeden z jej poslancov, a nie za to, že prekročil rýchlosť.

Poďme naspäť k téme. Považovať zákon čo predkladá Kotleba, v súvislosti so zákonom, ktorý je platný teraz, za zákon proti životu (teda taký čo je objektívne zlý) je podľa mňa nepravdivé. Lebo Kotlebov zákon by zachránil mnoho a mnoho konkrétnych životov, i keď nie všetky.

Juraj Šúst tu písal o topiacich sa deťoch. Kľudne si na tých lodiach môžeme predstaviť aj utečencov. A Kotlebu ako ich neúnavne zachraňuje. Keby nešlo o život bolo by to ako z filmu Život Briana od Monty Python.

Ján Vigľaš v podstate tvrdí, že nie je zlé ak sa nebudeme podieľať na ich záchrane, lebo my chceme zachrániť všetkých, no vieme dopredu, že náš čln je príliš malý aby sa tam všetci zmestili (eugenika, znásilnenie), alebo má pravdu ak máme čln dosť veľký, ale keď prídeme k topiacim sa, tak vyselektujeme pod tlakom bizarného, ale v podstate akéhokoľvek záchrancu, len dopredu vybraných a ostatných necháme utopiť. Máme právo zúčastniť sa takejto záchrannej akcie? Ba dokonca dopredu vieme, že sa všetci utopia skôr než k ním stihneme prísť (zákon neprejde).

Dovoľujem si tvrdiť, že Kotlebov zákon je v súvislosti so súčasne platným zákonom dobrý zákon. Ján Vigľaš tvrdí, že ten zákon je sám o sebe zlý. Dôsledkom súčasného zákona sa denno denne už niekoľko desaťročí, aj práve teraz, vykonávajú umelé potraty bez udania dôvodu. Ak by Kotlebov zákon začal hneď teraz platiť, tak práve teraz by sa umelý potrat, ktorý práve prebieha nemohol uskutočniť. Hypoteticky zachránené dieťa nemá povinnosť platiť svojim životom za to, že nevieme zachrániť aj toho, ktorý sa do vylepšeného zákona nedostal. Máme sa ako kresťania snažiť zachrániť aj jeho. Ale tým, že necháme zabiť aj toho, ktorého by sme mohli zachrániť sa nám to nepodarí. Ja viem, je to nepravdivá hypotéza, lebo v tom sa s Jánom Vigľašom zhodnem, že ten zákon neprejde. Len chcem dodať, že každé dieťa stojí za aj zbytočný pokus o záchranu. Mimochodom, je mi trochu ľúto, že sa celá debata zúžila a odvolávame sa len na jednu encykliku, predpokladám, že svätý Ján Pavol II nie je jedinou autoritou, ktorá sa k téme vyjadrovala.

Z môjho pohľadu by to naďalej chcelo teraz rozhovor, či článok s erudovaným, špičkovým biblistom. Jeden, minimálne európskeho ak nie svetového formátu, tu napokon na stránkach Postoja publikuje.

Viac než všetky slová je dôležitejšie, že tej žene, práve teraz, v situácii, v ktorej sa rozhoduje, že dá zabiť vlastné dieťa, niekto podáva pomocnú ruku a ona, keď ju príjme bude môcť hľadieť do tváre čistej esencii života, ktorej ak sa otvorí, bude zažívať celoživotnú radosť zo zázraku bytia.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo