Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. máj 2018

Ukrajina očami brigádnika - Deň 13.

Po trinástich dňoch monitorovacej cesty projektu Adopcia na diaľku® po Ukrajine sa vraciame späť na Slovensko. Prečítajte si, čo platí na ukrajinských colníkov a aké sú prvé dojmy po návrate do našej krajiny.
Ukrajina očami brigádnika - Deň 13.

Včera som si hovoril, že spravím výnimku a po dvoch týždňoch si nenastavím budík. Zobúdzam sa teda po deviatej ráno. Ostatní stihli aj rannú liturgiu a teraz už pravdepodobne raňajkujú. Po raňajkách sme sa pobalili, rozlúčili a zamierili k hraniciam. Už len nakúpiť nejaké magnetky a ukrajinské sladkosti pre kolegov na charite.

Na hranici nás čaká nepríjemné prekvapenie, je plná a hneď vieme, že toto nebude len na hodinku. Kým prídeme na rad žartujeme o tom ako sa colníci zatvária, keď uvidia náš preplnený kufor. Okrem našich vecí v ňom máme ikony, ktoré sme dostali ako darčeky, nejaké knižky Zarvanytskú liečivú minerálnu vodu dokonca aj veľký chlieb od ternopiľského seminára, takzvaný „Karavai“.

Keď prídeme na rad, zistíme, že sme neboli ďaleko od pravdy. Ukrajinský colník totiž prekrúti očami a z jeho úst vyjde niečo ako: „Ojoj!“ Vzápätí však uvidí Zarvanytskú vodu a už si jednu pýta. Prichádzame aj o dve knižky o Zarvanytsy, putovnom mieste blízko Ternopiľu. Dostali sme ich však ako darček a tak to berieme skôr ako uľahčenie priechodu cez hranicu.

Nasleduje slovenská strana, kde musíme všetko vyložiť z auta. Colníčka nám prehľadala batohy a zapísala si mnohé údaje. Po piatich hodinách na hranici sme na Slovensku. Aké je po 113tich dňoch na Ukrajine? Ako prvé si všimneme nádherné cesty, na ktoré už asi nikto z nás nebude nikdy nadávať. Počas cesty do Michaloviec stretneme viac policajtov ako na Ukrajine za celé dva týždne.

Čaká nás 400 km do Bratislavy ale dozvuky výborných zážitkov sa v nás stále ozývajú. Zažili sme množstvo prekvapení, radostných momentov, ale aj tých smutných pri pozorovaní odvrátenej stránky Ukrajiny. Na vlastné oči sme videli ako pomoc slovenských darcov zlepšuje život tých, ktorí to potrebujú.

Inzercia

 

Autorom textu je Roman Kortiš, študent a brigádnik projektu Adopcia na diaľku®, ktorý sa zúčastnil monitorovacej cesty na Ukrajine. Nenechajte si ujsť ani ďalšie jeho postrehy, ktoré zachytil vo svojich blogoch na ceste Ukrajinou.

Dozvedieť sa viac informácií alebo sa zapojiť do projektu Adopcia na diaľku môžete na stránke: www.adopcianadialku.sk
Sledujte aj náš facebook: www.facebook.com/Adopcianadialku

Inzercia

Projekt Slovenskej katolíckej charity, ktorý realizujeme 24 rokov. Je zameraný na pomoc deťom v núdzi v chudobných a rozvojových krajinách. Naše poslanie vykonávame výlučne vďaka darcom. Projekt nie je podporovaný žiadnou štátnou ani cirkevnou organizáciou. Viac informácií www.adopcianadialku.sk .

Inzercia

Odporúčame

Blog
Ukrajina očami brigádnika - Deň 12.

Ukrajina očami brigádnika - Deň 12.

Ráno sme sa rozlúčili s ternopiľským seminárom a po 12tich dňoch sme sa poprvýkrát vydali na západ, smerom k Slovensku. Čaká nás zastávka v Užhorode, kde posledný krát prespíme a zajtra večer už by sme mali byť doma. Čo všetko sa však dá na Ukrajine vidieť počas jednej cesty domov, to sme dnes ráno ešte netušili.