Môžeš žiť, kádehák, požiadavky kresťanstva zo svojích síl?

Môžeš žiť, kádehák, požiadavky kresťanstva zo svojích síl?

Milý kádehák, či ktorýkoľvek iný veriaci, požiadavky kresťanstva nemôžeme žiť zo svojich síl - ani v politike, ani v práci, ani v rodine, ani v "súkromnom" živote. Naša prirodzenosť zhrešením Evy a Adama sa naklonila "na zlé" - robíme kompromisy so svetom, s hriechom, s liberálmi. Človek už nemá jasno, čo je vražda a čo nie je (potraty; "Nezabiješ!" platí pre každého BEZ VÝNIMKY), prispôsobujeme sa dobe (Merkelovej privítanie homo-platformy v CDU!), vstup do vlády prednejší ako zachovanie hodnôt, atď., atď. My potrebujeme prežiť svoje Turíce, lebo z vlastných síl nedokážeme čeliť zlu a žiť svoju vieru čisto, bez kompromisov.

To, čo sa stalo na Sviatok týždňov, keď si nábožní Židia pripomínali Sinajskú zmluvu a Zákon, vykladá Boh sám prostredníctvom apoštola (Petra) svojím Slovom. Nastávajú posledné dni dejín spásy predpovedané prorokom Joelom (ktorého už meno hlása, že Jahve je Boh) niekoľko sto rokov pred samotnou udalosťou:

V posledných dňoch, hovorí Boh,          
vylejem zo svojho Ducha na každé telo:
vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,
vaši mladíci budú mať videnia
a vaši starci budú snívať sny.
Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky
vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha
a budú prorokovať.
Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi,
krv, oheň a oblaky dymu, slnko sa premení na tmu
a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň,
veľký a slávny.
A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.

Duch Svätý úplne pretvorí tých, čo ho dostanú. Ten čas teraz nadišiel. Dejiny spásy sa završujú, prisľúbenia Mesiáša a príchod jeho Ducha začínajú poslednú etapu o záchranu človeka. Jej obsahom je Ježišovo dielo a doba Cirkvi, ktorá sa začína. Posledná doba. Doba, v ktorej môže byť zachránený každý, kto uverí, dá sa pokrstiť a prijme Ducha Svätého, aby mohol plniť Zákon. A na pomoc mu Boh dáva svoju Cirkev s prostriedkami spásy.

Nebesá zosielajú Božieho Ducha. Odteraz každý môže mať silu a Božiu moc na záchranu. Prichádza k tomu, čo bolo predpovedané prorokmi a po čom dlhé generácie veriacich Židov túžili a túžia. Vráťme sa nachvíľu o storočia dozadu.

(Nm 11:29) Mojžiš mu však odvetil: „Prečo sa hneváš na mňa (Prečo žiarliš)? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha.“

(Ez 11:19) Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. (...) aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom.

(Ez 36:25-27) Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.

Priepasť vytvorenú hriechom a nečistotou prekonáva Duch Svätý, umožňuje srdcu človeka znovu sa spojiť s Bohom a po prikrytí krvou Baránka vstúpiť do Svätyne svätých. Človek môže vlastniť Ducha Svätého. Opäť môže mať bezprostredný vzťah s Bohom, veď má skrze Zmŕtvychvstalého Božieho Ducha. Rozdiely prestávajú byť dôležité. Ducha dostávajú mladíci i starci, muži i ženy, slobodní i otroci, Židia i pohania (Gal 3:28). Duch Boží chce človeka viesť – dáva mu inšpiráciu, proroctvá, sny a videnia. Viesť k milosrdnému Otcovi, preč od hriechu. Teraz už človek nezblúdi z Cesty – dostáva Ducha Svätého a Cirkev.

Proroctvá, vízie a sny potvrdzujú prítomnosť Boha v ľudských srdciach. Krv, oheň a oblaky dymu, ktoré budú sprevádzať prírodné katastrofy a vojny, – toho všetkého sa ľudia s Duchom Svätým v srdci nemusia obávať. Boli ohlásené, že budú sprevádzať poslednú dobu, aby u druhých narastalo vedomie nutnosti vykúpenia a záchrany, túžba po Mesiášovi a oddelenie sa od svojho hriechu, ale veriaci sa toho nemusí báť. Lebo na konci bude pre nich veľký a slávny Pánov deň, kedy sa definitívne zavŕši ich spása, lebo budú vzývať Pánovo meno.

Izrael videl pôvodne v Pánovi (Adonai) Boha, ranná Cirkev „konkretizuje“ a vzýva ako meno Pána Ježišovo meno. Cesta spásy cez Krista nemôže byť viac zdôraznená, ako keď vznikajúca Cirkev prenáša Boží titul Pán (Adonai) na Ježiša z Nazaretu, Mesiáša (Maššiah), Krista. Ten, kto prijme jeho meno, prijme Ducha Svätého, bude zachránený, zažije spásu – preto vznikla Cirkev, aby to hlásala.

Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. (vv 22-23)

Mimochodom, tu sa Peter obracia na „svojich“, pretože táto prvá misia nebola u pohanov, ale u nábožných Židov a prozelytov, teda židov z iných národov ako Izraela, ktorí prijali Pána a Zákon nie „narodením“, ale konverziou. Aj to už síce predpokladalo možnosť rozšírenia dobrej správy do daných oblastí, k skutočnému mohutnému rozšíreniu evanjelia si však Boh použije najmä Pavla, ako svoj vyvolený nástroj.

OBR. Hlboké preniknutie do tajomstiev sviatku Turíc zo starozákonnej perspektívy v knihe s podtitulom Od Mojžiša k Ježišovi.

Následne hovorí Peter o Kristovom diele. Ako protiklad milosrdného Božieho konania v Ježišovi uvádza hrozné konanie ľudí, ktorí ho „rukami bezbožníkov“ zavraždili. Ale... Boh to predvídal a mal taký zámer; bola to obeta, ktorú Boh žiadal. Neznamená to, že by si Boh prial smrť, ale sám obetoval to najdrahšie, čo mal. Je v tom obrovská láska a milosrdenstvo. Boh koná; on Ježiša vzkriesil. Totiž, najpodstatnejšie nie je zavraždenie Ježiša, ale to, že ho Boh vzkriesil, že vstal z mŕtvych. V tom zmysle ranná Cirkev čítala aj Žalm 16, z ktorého verše 8-11 používa aj Peter. Pokračuje:

Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí:

Pána mám vždy pred očami,
            lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal.
            Preto sa raduje moje srdce
            a môj jazyk plesá,
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
            a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
            Ukázal si mi cestu života,
naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.“

Sú to verše plné nádeje: hovoria o radosti srdca, o plesaní jazyka, odpočinku v nádeji, o ukázaní cesty života a naplnení radosťou pred Božou tvárou.

Vyvýšený Ježiš dostáva od Otca prisľúbeného Ducha Svätého, aby ho daroval svojej Cirkvi. Teda pôsobenie Ducha v Cirkvi je darom Boha, ktorý je sprostredkovaný len cez Zmŕtvychvstalého. Cieľom Cirkvi je hlásanie a obrátenie, krst na odpustenie hriechov a prijatie Ducha Svätého (Sk 2:38). A Boží Duch má nezameniteľný zástoj pri zakladaní cirkví.

Poslucháči pocítili mučivú bolesť v srdci, zasiahol ich Duch Svätý, aby ich srdce poznalo pravdu. Dal im milosť na obrátenie a otázka „Čo máme robiť?“ naznačuje pripravenosť k pokániu, čo je podmienka obrátenia. Aj Peter vyzýva k pokániu a krstu. Obrátenie je však viac než len zmena zmýšľania, pokánie a ľútosť nad zlými vecami, vykonanými v živote; ide skôr o odovzdanie celého života, všetkých jeho aspektov, Ježišovi a ponechanie jeho riadenia Pánovi, priľnutie stvorenia k Stvoriteľovi, k Láske, Milosrdenstvu, ide o úplne nový začiatok.

Zároveň je to priznanie svojej neschopnosti vykúpiť sa vlastnou silou. Je to ponuka ľuďom, zachrániť sa zo zvrhlého pokolenia, v ktorom vládne pýcha starého človeka a vstúpenie do kráľovstva, v ktorom je kráľom Boh. Hoci Peter ďalej použijúc slová zo Ž 110:1 poukazuje na kráľa – víťaza, Lukáš v oboch svojich spisoch zdôrazňuje, že je to slúžiaci a zachraňujúci Ježiš. Jednoducho – v tomto kráľovstve ide o moc, ktorá v prvom rade nepanuje, ale slúži.

Krst znamená, že Boh človeka prijíma, znamená bezpečie Božieho kráľovstva, bezpečie Božej lásky. Obrátenie znamená priľnutie k Ježišovi, krst potvrdzuje navonok, k čomu došlo. Odpustenie hriechov znamená vyslobodenie z viny a zlyhania človeka.

Následne vidíme opis vzniku prvého kresťanského spoločenstva – ako priamy dôsledok vyliatia Ducha. Prijatie Ducha vedie k prekonaniu osamotenosti medzi ľuďmi, ktorí sa stali veriacimi. Bratstvo, ktoré bolo dokonca zvýraznené spoločným vlastníctvom majetku, medzi tými, čo prijali Ježiša a Ducha Svätého bola jedna z najpríťažlivejších javov v prvotnej Cirkvi.

To, čo ich držalo, boli štyri veci: Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve (pomáhali si navzájom a sa podporovali), na lámaní chleba (znamená kresťanské slávenie Eucharistie, len prednedávnom ustanovenej ich Majstrom) a na modlitbách (Sk 2:42). Vlastne rozšírili a „zdokonalili“ izraelské modlitby, ktoré boli predovšetkým oslavou veľkých Božích činov (porovnaj v. 47).

Štefan Patrik Kováč, ThLic

--------------------------------------

Kto by si chcel o Šavote a spôsobe, ako tento sviatok Boh zavŕšil na Turíce, prečítať viac, viac preniknúť do tajomstiev Turíc, môže pozrieť knihu Sviatky Boha.

Nech je Pán Boh oslávený za to, čo nám v Turícach dáva. Svojho Ducha. Buďte požehnaní, priatelia. Prosím o zdieľanie.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo