Môžeš žiť, kádehák, požiadavky kresťanstva zo svojích síl?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Môžeš žiť, kádehák, požiadavky kresťanstva zo svojích síl?

Milý kádehák, či ktorýkoľvek iný veriaci, požiadavky kresťanstva nemôžeme žiť zo svojich síl - ani v politike, ani v práci, ani v rodine, ani v "súkromnom" živote. Naša prirodzenosť zhrešením Evy a Adama sa naklonila "na zlé" - robíme kompromisy so svetom, s hriechom, s liberálmi. Človek už nemá jasno, čo je vražda a čo nie je (potraty; "Nezabiješ!" platí pre každého BEZ VÝNIMKY), prispôsobujeme sa dobe (Merkelovej privítanie homo-platformy v CDU!), vstup do vlády prednejší ako zachovanie hodnôt, atď., atď. My potrebujeme prežiť svoje Turíce, lebo z vlastných síl nedokážeme čeliť zlu a žiť svoju vieru čisto, bez kompromisov.

To, čo sa stalo na Sviatok týždňov, keď si nábožní Židia pripomínali Sinajskú zmluvu a Zákon, vykladá Boh sám prostredníctvom apoštola (Petra) svojím Slovom. Nastávajú posledné dni dejín spásy predpovedané prorokom Joelom (ktorého už meno hlása, že Jahve je Boh) niekoľko sto rokov pred samotnou udalosťou:

V posledných dňoch, hovorí Boh,          
vylejem zo svojho Ducha na každé telo:
vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,
vaši mladíci budú mať videnia
a vaši starci budú snívať sny.
Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky
vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha
a budú prorokovať.
Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi,
krv, oheň a oblaky dymu, slnko sa premení na tmu
a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň,
veľký a slávny.
A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.

Duch Svätý úplne pretvorí tých, čo ho dostanú. Ten čas teraz nadišiel. Dejiny spásy sa završujú, prisľúbenia Mesiáša a príchod jeho Ducha začínajú poslednú etapu o záchranu človeka. Jej obsahom je Ježišovo dielo a doba Cirkvi, ktorá sa začína. Posledná doba. Doba, v ktorej môže byť zachránený každý, kto uverí, dá sa pokrstiť a prijme Ducha Svätého, aby mohol plniť Zákon. A na pomoc mu Boh dáva svoju Cirkev s prostriedkami spásy.

Nebesá zosielajú Božieho Ducha. Odteraz každý môže mať silu a Božiu moc na záchranu. Prichádza k tomu, čo bolo predpovedané prorokmi a po čom dlhé generácie veriacich Židov túžili a túžia. Vráťme sa nachvíľu o storočia dozadu.

(Nm 11:29) Mojžiš mu však odvetil: „Prečo sa hneváš na mňa (Prečo žiarliš)? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha.“

(Ez 11:19) Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. (...) aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom.

(Ez 36:25-27) Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.

Priepasť vytvorenú hriechom a nečistotou prekonáva Duch Svätý, umožňuje srdcu človeka znovu sa spojiť s Bohom a po prikrytí krvou Baránka vstúpiť do Svätyne svätých. Človek môže vlastniť Ducha Svätého. Opäť môže mať bezprostredný vzťah s Bohom, veď má skrze Zmŕtvychvstalého Božieho Ducha. Rozdiely prestávajú byť dôležité. Ducha dostávajú mladíci i starci, muži i ženy, slobodní i otroci, Židia i pohania (Gal 3:28). Duch Boží chce človeka viesť – dáva mu inšpiráciu, proroctvá, sny a videnia. Viesť k milosrdnému Otcovi, preč od hriechu. Teraz už človek nezblúdi z Cesty – dostáva Ducha Svätého a Cirkev.

Proroctvá, vízie a sny potvrdzujú prítomnosť Boha v ľudských srdciach. Krv, oheň a oblaky dymu, ktoré budú sprevádzať prírodné katastrofy a vojny, – toho všetkého sa ľudia s Duchom Svätým v srdci nemusia obávať. Boli ohlásené, že budú sprevádzať poslednú dobu, aby u druhých narastalo vedomie nutnosti vykúpenia a záchrany, túžba po Mesiášovi a oddelenie sa od svojho hriechu, ale veriaci sa toho nemusí báť. Lebo na konci bude pre nich veľký a slávny Pánov deň, kedy sa definitívne zavŕši ich spása, lebo budú vzývať Pánovo meno.

Izrael videl pôvodne v Pánovi (Adonai) Boha, ranná Cirkev „konkretizuje“ a vzýva ako meno Pána Ježišovo meno. Cesta spásy cez Krista nemôže byť viac zdôraznená, ako keď vznikajúca Cirkev prenáša Boží titul Pán (Adonai) na Ježiša z Nazaretu, Mesiáša (Maššiah), Krista. Ten, kto prijme jeho meno, prijme Ducha Svätého, bude zachránený, zažije spásu – preto vznikla Cirkev, aby to hlásala.

Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. (vv 22-23)

Mimochodom, tu sa Peter obracia na „svojich“, pretože táto prvá misia nebola u pohanov, ale u nábožných Židov a prozelytov, teda židov z iných národov ako Izraela, ktorí prijali Pána a Zákon nie „narodením“, ale konverziou. Aj to už síce predpokladalo možnosť rozšírenia dobrej správy do daných oblastí, k skutočnému mohutnému rozšíreniu evanjelia si však Boh použije najmä Pavla, ako svoj vyvolený nástroj.

OBR. Hlboké preniknutie do tajomstiev sviatku Turíc zo starozákonnej perspektívy v knihe s podtitulom Od Mojžiša k Ježišovi.

Následne hovorí Peter o Kristovom diele. Ako protiklad milosrdného Božieho konania v Ježišovi uvádza hrozné konanie ľudí, ktorí ho „rukami bezbožníkov“ zavraždili. Ale... Boh to predvídal a mal taký zámer; bola to obeta, ktorú Boh žiadal. Neznamená to, že by si Boh prial smrť, ale sám obetoval to najdrahšie, čo mal. Je v tom obrovská láska a milosrdenstvo. Boh koná; on Ježiša vzkriesil. Totiž, najpodstatnejšie nie je zavraždenie Ježiša, ale to, že ho Boh vzkriesil, že vstal z mŕtvych. V tom zmysle ranná Cirkev čítala aj Žalm 16, z ktorého verše 8-11 používa aj Peter. Pokračuje:

Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí:

Pána mám vždy pred očami,
            lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal.
            Preto sa raduje moje srdce
            a môj jazyk plesá,
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
            a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
            Ukázal si mi cestu života,
naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.“

Sú to verše plné nádeje: hovoria o radosti srdca, o plesaní jazyka, odpočinku v nádeji, o ukázaní cesty života a naplnení radosťou pred Božou tvárou.

Vyvýšený Ježiš dostáva od Otca prisľúbeného Ducha Svätého, aby ho daroval svojej Cirkvi. Teda pôsobenie Ducha v Cirkvi je darom Boha, ktorý je sprostredkovaný len cez Zmŕtvychvstalého. Cieľom Cirkvi je hlásanie a obrátenie, krst na odpustenie hriechov a prijatie Ducha Svätého (Sk 2:38). A Boží Duch má nezameniteľný zástoj pri zakladaní cirkví.

Poslucháči pocítili mučivú bolesť v srdci, zasiahol ich Duch Svätý, aby ich srdce poznalo pravdu. Dal im milosť na obrátenie a otázka „Čo máme robiť?“ naznačuje pripravenosť k pokániu, čo je podmienka obrátenia. Aj Peter vyzýva k pokániu a krstu. Obrátenie je však viac než len zmena zmýšľania, pokánie a ľútosť nad zlými vecami, vykonanými v živote; ide skôr o odovzdanie celého života, všetkých jeho aspektov, Ježišovi a ponechanie jeho riadenia Pánovi, priľnutie stvorenia k Stvoriteľovi, k Láske, Milosrdenstvu, ide o úplne nový začiatok.

Zároveň je to priznanie svojej neschopnosti vykúpiť sa vlastnou silou. Je to ponuka ľuďom, zachrániť sa zo zvrhlého pokolenia, v ktorom vládne pýcha starého človeka a vstúpenie do kráľovstva, v ktorom je kráľom Boh. Hoci Peter ďalej použijúc slová zo Ž 110:1 poukazuje na kráľa – víťaza, Lukáš v oboch svojich spisoch zdôrazňuje, že je to slúžiaci a zachraňujúci Ježiš. Jednoducho – v tomto kráľovstve ide o moc, ktorá v prvom rade nepanuje, ale slúži.

Krst znamená, že Boh človeka prijíma, znamená bezpečie Božieho kráľovstva, bezpečie Božej lásky. Obrátenie znamená priľnutie k Ježišovi, krst potvrdzuje navonok, k čomu došlo. Odpustenie hriechov znamená vyslobodenie z viny a zlyhania človeka.

Následne vidíme opis vzniku prvého kresťanského spoločenstva – ako priamy dôsledok vyliatia Ducha. Prijatie Ducha vedie k prekonaniu osamotenosti medzi ľuďmi, ktorí sa stali veriacimi. Bratstvo, ktoré bolo dokonca zvýraznené spoločným vlastníctvom majetku, medzi tými, čo prijali Ježiša a Ducha Svätého bola jedna z najpríťažlivejších javov v prvotnej Cirkvi.

To, čo ich držalo, boli štyri veci: Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve (pomáhali si navzájom a sa podporovali), na lámaní chleba (znamená kresťanské slávenie Eucharistie, len prednedávnom ustanovenej ich Majstrom) a na modlitbách (Sk 2:42). Vlastne rozšírili a „zdokonalili“ izraelské modlitby, ktoré boli predovšetkým oslavou veľkých Božích činov (porovnaj v. 47).

Štefan Patrik Kováč, ThLic

--------------------------------------

Kto by si chcel o Šavote a spôsobe, ako tento sviatok Boh zavŕšil na Turíce, prečítať viac, viac preniknúť do tajomstiev Turíc, môže pozrieť knihu Sviatky Boha.

Nech je Pán Boh oslávený za to, čo nám v Turícach dáva. Svojho Ducha. Buďte požehnaní, priatelia. Prosím o zdieľanie.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo