Duch Svätý – Parákletos a Duch pravdy

Duch Svätý – Parákletos a Duch pravdy

Evanjeliový text slávnosti Zoslania Ducha Svätého (Jn 15,26-27; 16,12-15) ponúka úryvok, v ktorom Pán Ježiš hovorí o dare, ktorý im pošle od Otca.

Ide o dar Ducha Svätého. Jeho úplné odovzdanie nastáva až vtedy, keď Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním je povýšený a zjavuje sa učeníkom vo svojom božstve. 

Parákletos

Boží Syn od počiatku svojej pozemskej existencie bol osobitným spôsobom naplnený Duchom Svätým. Už pri Ježišovom krste zjavil, že medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým jestvuje jednota.

Pôsobenie Cirkvi sa chápe ako pokračovanie v poslaní, ktoré dal Otec Synovi. Je to spoločenstvo Ježišových učeníkov zhromaždených v Duchu Svätom, ktoré je chrámom Ducha Svätého. Preto sa Turíce niekedy označujú aj ako „narodeniny“ Cirkvi.

Duch Svätý je odlišný od Syna. Pán Ježiš ho nazýva aj „iný Tešiteľ“ (porov. Jn 14,16). Počas svojho pozemského pôsobenia týmto Tešiteľom bol samotný Kristus. Teraz na Ježišovu prosbu a v jeho mene Otec pošle učeníkom tohto iného Tešiteľa, aby bol s nimi navždy. 

Slovenský text prekladá grécky výraz „parákletos“ slovom „tešiteľ“ alebo „zástanca“. Výraz sa nachádza v Novom zákone celkovo 5-krát. Raz ho používa Prvý Jánov list 2,1 a označuje ním samotného Božieho Syna: „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého.“ 

Ostatné zmienky používajú preklad „tešiteľ“. Nachádzajú sa už iba v Jánovom evanjeliu a označujú osobu Ducha Svätého (Jn 14,16; 14,26; 15,26; 16,7).

Výraz pôvodne pochádza z právnej terminológie a označuje právneho zástupcu, ktorý radí a obhajuje osobu na súde, to znamená advokáta, obhajcu. Človek tak nezostáva bez pomoci a rady.

Prosme Ducha Svätého, aby sme boli vždy otvorení prijímať rady, napomenutia a usmernenia tohto „Božieho advokáta“.   Zdieľať

Preklad „tešiteľ“ sa odvodzuje na základe podobnosti s inými novozákonnými textami, kde je použité sloveso rovnakého základu „parakaléo“, ktoré má význam „prosiť, žiadať“, ale aj „tešiť“ (porov. blahoslavenstvo v Mt 5,4: „budú potešení“) a podstatné meno „paráklesis“ – „útecha“  (v 2 Kor 1,3 je označenie „Boh útechy“). 

Domnievam sa, že preklad „tešiteľ“ nie je úplne presný. Cirkev nežije po Ježišovom nanebovstúpení obdobie smútku z jeho pozemskej viditeľnej neprítomnosti. V Jánovom evanjeliu, kde sa výraz „parákletos“ nachádza, je opísané poslanie Ducha Svätého. On je ten, ktorý učeníkov naučí všetko a pripomenie im všetko, čo im Ježiš povedal; vydá im svedectvo o Kristovi; bude v nich prebývať; jeho pomocou budú konať ešte väčšie skutky; ukáže svetu, čo je hriech, spravodlivosť a súd...

Prosme Ducha Svätého, aby sme boli vždy otvorení prijímať rady, napomenutia a usmernenia tohto „Božieho advokáta“.  

Duch pravdy

Jeden z kľúčových výrazov Jánovho evanjelia je slovo „pravda“, po grécky „alétheia“. Kým v ostatných evanjeliách sa tento výraz nachádza sporadicky (Matúš 1-krát; Marek 3-krát; Lukáš 3-krát), Ján ho používa až 25-krát. Predovšetkým slovo, ktoré Kristus počul od Otca, je pravda, ktorú prišiel ohlásiť ľuďom a vydať o nej svedectvo: „Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.“ (Jn 1,17); „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ (Jn 18,37)

S Ježišom prišlo úplné a definitívne zjavenie Otca. Pravdou je samotný Kristus: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). 

Je rozdiel medzi potrebným „zdnešnením“ evanjeliového posolstva, ako o ňom hovoril svätý pápež Ján XXIII. (tzv. „aggiornamento“) a jeho módnym „prispôsobovaním“ rôznym mienkám.  Zdieľať

Keď Pán Ježiš hovorí o Duchu, ktorý „uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16,13), nejde o nové pravdy a rozšírenie poznatkov o Bohu, ale že bude učeníkom pomáhať pochopiť správny zmysel Kristovho posolstva uprostred meniacich sa okolností a podmienok. „Duch Svätý teda spôsobí, že v Cirkvi bude stále trvať tá istá pravda, ktorú apoštoli počuli od svojho Učiteľa“ (Ján Pavol II., encyklika Dominum et Vivificantem, čl. 4).

Ako kresťania nemáme Kristovu pravdu prispôsobovať dobe. Je rozdiel medzi potrebným „zdnešnením“ evanjeliového posolstva, ako o ňom hovoril svätý pápež Ján XXIII. (tzv. „aggiornamento“) a jeho módnym „prispôsobovaním“ rôznym mienkám. 

Výraz „alétheia“ – „pravda“ v Svätom písme neoznačuje súbor nejakých teoretických poznatkov, ale existenciálne prebývanie v Ježišovom slove. Krásne to vystihuje spojenie „konať pravdu“: „Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu“ (Jn 3,21).

Usilujme sa, aby Duch pravdy bol vždy prítomný v našom srdci a svedomí, lebo iba tak budeme mať v sebe základný princíp nášho mravného konania. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo