K evanjeliu Slávnosti Zoslania Ducha Svätého

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K evanjeliu Slávnosti Zoslania Ducha Svätého

V časoch, keď sa v niektorých kruhoch cirkvi hovorí o Duchu Svätom často v súvislosti s rôznymi nezvyčajnými prejavmi, alebo výnimočnými charizmami, má pre nás Jánovo evanjelium svoje posolstvo.

Jn 15,26-27; 16,12-15

Jánovo evanjelium je jediné, ktoré, keď hovorí o Duchu Svätom, používa grécky termín παράκλητος [parakletos]. Tento termín má základ v slovese παρακαλέω [parakaleo], ktoré je zloženinou dvoch gréckych slov: παρα [para] – „k“, „ku“, „pri“ a καλέω [kaleo] – „zavolať“. Toto sloveso teda nesie základný význam „zavolať k“. Parakletos je teda ten, kto je zavolaný byť pri, byť po boku.

V mimobiblickej gréckej literatúre sa používal tento termín na označenie zákonného poradcu, alebo advokáta (slovo „advokát“ pochádza z latinčiny a má rovnakú etymológiu: ad – „k“, „ku“, vocatus – „zavolaný“), alebo iného príhovorcu v zákonných alebo administratívnych ťažkostiach. Taktiež tento termín mohol označovať otroka, ktorý bol povolaný asistovať v rôznych potrebách.

Podstatné meno παράκλησις [paraklesis] okrem svojho základného významu „výzva“, „povzbudenie“, tiež označovalo špecificky povzbudenie k vznešeným skutkom alebo myšlienkam, či povzbudenie pred odchodom do boja. Parakletos je teda ten, kto je povolaný podporovať, povzbudzovať, obhajovať, či potešovať.

V Biblii nachádzame aj termín s opačným významom: שָׂטָן [satan] je hebrejský výraz označujúci „protivníka“, „žalobcu“ vo všeobecnosti (neskôr sa tento termín začal používať na označenie vodcu zlých duchov a s týmto významom prešiel aj do iných jazykov).

Ježiš oznamuje príchod Parakleta prvý raz v Jn 14,16: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa (παράκλητος), aby zostal s vami naveky.“ Ten, ktorého Ježiš pošle, je iný Parakletos - ten prvý je Ježiš sám. Tak o ňom hovorí aj Prvý Jánov list, ktorý spadá do korpusu Jánovských spisov Nového zákona: „Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu (παράκλητος): Ježiša Krista, spravodlivého“ (1 Jn 2,1).

Duch v cirkvi preberá Ježišovu úlohu a Ježiš sám je v nej prítomný skrze Ducha; veď tento Duch sa označuje aj ako Duch pravdy a Ježiš v tej istej rozlúčkovej reči hovorí o sebe ako o pravde: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6a).

V podobnom duchu sa nesie ďalšia zmienka o Parakletovi v Ježišovej reči: „Ale Tešiteľ (παράκλητος), Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,26).

Z týchto slov môžeme vnímať jednotu Ježiša a Ducha Svätého – nechce sa povedať, že by Duch učil iné, alebo viac ako učil Ježiš; práve naopak, on robí Ježišovo slovo, teda jeho samého, prítomným, lebo ho autenticky pripomína všetkým generáciám jeho učeníkov.

Na túto myšlienku už nadväzujú slová z úryvky vybraného pre dnešnú slávnosť (Jn 15,26-27; 16,12-15). Duch Svätý, keďže je Duchom pravdy, uvádza do plnej pravdy, a tak ako Ježiš, ani on nehovorí sám zo seba.

"Charizmatický aspekt pôsobenia Ducha je tak v týchto textoch postavený do úzadia a do popredia vystupuje jeho aspekt učiteľský. Na to by sme v cirkvi nemali zabúdať ani dnes, v časoch, keď sa často hovorí o obnove skrze rôzne charizmy." Zdieľať

Ježiš tak znova hovorí o Parakletovi podobným spôsobom ako hovorí o sebe – Filipovi o pár veršov skôr odpovedal: „Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky“ (Jn 14,10). Tieto skutky sú zároveň jedným z Ježišových svedkov v Jánovom evanjeliu: „Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec“ (Jn 5,36).

Avšak svedkom je aj samotný Parakletos, ako to počujeme dnes: „Keď príde Tešiteľ (παράκλητος), ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo” (Jn 15,26). Duch je teda v dokonalej jednote s Ježišom aj s Otcom. 

Na záver sa ešte vráťme k úvodnej poznámke o špecifiku Jánovho posolstva, ktorá ostala nedopovedaná. V spomínaných pasážach Jánovho evanjelia o Duchu Svätom sme si mohli všimnúť, že dôraz sa dáva na aspekt pravdy a jednoty s Ježišom skrze učenie, pripomínanie a vovádzanie do plnosti pravdy.

Charizmatický aspekt pôsobenia Ducha (vyzdvihovaný snáď viac v Pavlovských spisoch) je tak v týchto textoch postavený do úzadia a do popredia vystupuje jeho aspekt učiteľský. Na to by sme v cirkvi nemali zabúdať ani dnes, v časoch, keď sa často hovorí o obnove skrze rôzne charizmy.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. V júni 2017 ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo