Ochrana života a farizeji

Ochrana života a farizeji

Autor podáva osobné svedectvo o čase, keď sa v NR SR riešili hodnotové témy a zákony.

Mal som tú česť (mnohí mi dodnes zazlievajú, že to bola skôr ostuda a obludnosť) byť ako poslanec NR SR – spolu so Štefanom Kuffom a Jozefom Mikloškom – na prelome rokov 2015-2016 predkladateľom protipotratovej legislatívy, ktorá bola mimoriadne striktná: ak potrat kvalifikujeme ako vraždu, potom vraždu treba stíhať v zmysle trestného zákona. A rovnako aj iné formy sociálneho inžinierstva, súvisiace so sentimentálnym a pyšným zbožstvovaním vlastných práv na úkor darov. V tom čase som síce ešte bol členom KDH, ale z poslaneckého klubu som bol odídený. Bola to aj určitá výhoda: konečne som si mohol dovoliť komfort vlastného ksichtu, názoru a svedomia. Jožo Mikloško bol stále in a Štefan Kuffa „hral“ biblické áno alebo nie pod hlavičkou Matovičovej formácie.

Viem, že hlasovanie bola zaťažkávacia skúška pre všetkých kresťanov v parlamente (väčšina z nich v prvom, filozofickom, čítaní hlasovala za, aj keď v rozprave okrem nás troch, predkladateľov, nikto nemal guráž vystúpiť). Keď sa vo voľbách v roku 2016 KDH nedostalo do zákonodarného zboru SR, z viacerých miesť aj z oficiálnych straníckych kruhov KDH zaznievala aj výčitka, že to my traja sme prispeli k zničeniu kresťansko-demokratického hnutia. Výsledky neúspešného KDH v oných pamätných voľbách však ukazujú na iný zaujímavý jav: najviac preferenčných hlasov získali práve pro-liferi, ktorých na kandidátku ( v štrukturálne spochybňovanom projekte KDH+) pustil Ján Figeľ. Pravda, je to stará história a málokto si na ňu spomenie.

Do zabudnutia by však nemal zapadnúť fakt, že tí, ktorí najviac škrípali zubami nad naším legislatívnym maximalizmom pri ochrane života, dnes – keď stratili moc, pozície a istoty- farizejsky bijú do Alojza Hlinu, ako by práve on stelesňoval prašivú liberálnu ovcu v dojímavom kresťanskom ovčinci. Obávam sa, že už zabudli, ako práve Alojz Hlina bojoval za náš zákon o ústavnej definícii manželstva (stačí si pozrieť archívy z vtedajšej parlamentnej diskusie). No vybavuje sa mi aj iné jeho vystúpenie, keď odmietol, aby mu štát pod zámienkou akejsi povinnej sexuálnej a genderovej výchovy prznil jeho dcéry. Ticho som sa vtedy hanbil, že kým on môže hovoriť aj „nekorektne“, my musíme dbať na akýsi pochabý diplomatický protokol. A že svoju vieru si len tak súkromne prežuvkávame a preživkávame, aby nás príliš nebolo vidieť. Lebo veď marketing, verejná mienka, voliči a iné pindy. Na smiech sú mi všetci, ktorí dnes opäť vytiahli zástavu hodnôt, na ktoré vo verejnom diskurze zväčša dlabali!

Na margo spomínaného proti-potratového zákona sa nás verejne (na Postoji) zastal jediný človek: Vladimír Palko. Napísal, že to bol krok správnym smerom, ale urobený nie dobrým spôsobom. Toto beriem. To je postoj. Nevšimol som si však, že by si verejne dovolil navážať sa do predsedu KDH. A pri tom by nejaký dôvod mohol mať: napríklad stálu platnosť starého uznesenia, ktorým boli z hnutia vypoklonkovaní takí vzácni ľudia ako on, F. Mikloško, Bauer či nebohý P. Minárik. Na druhej strane je ale pravdou, že za defenestráciou zmienených bolo obrovské pokušenie vtedajšej kádeháckej verchušky vrznúť si so Smerom. Nie, v tomto Hlina nikdy nešiel.

Ilustračné foto: pochodzazivot.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo