O čo ide na Blízkom východe

O čo ide na Blízkom východe

Predchodca súčasného prezidenta USA Barack Husssein Obama podpísal s Iránom jadrovú dohodu, ktorá však podľa súčasného správcu Bieleho Domu nie je dostatočnou poistkou proti expanzionistickým ambíciám teheránskeho islamistického režimu. D. Trump dohodu jednoducho vypovedal. Urobil tak plným právom, pretože na jej vypovedanie jeho podpis stačil.

Obama dohodu síce podpísal, ale len ako tzv. executive agreement, v podstate teda iba ako rozhodnutie štátnej moci, že niečo vykoná. Medzinárodne záväznou (treaty) sa dohoda nikdy nestala, pretože podľa americkej ústavy by ju musel schváliť Senát dvojtretinovou väčšinou, čo sa nestalo.

V Trumpovom prípade však určite nejde o rozmary hlavy USA. Spomenuté vypovedanie musíme chápať v oveľa širších súvislostiach – ide iba príslovečný vrchol ľadovca sporov, ktoré už niekoľko (desiatok) rokov destabilizujú Blízky východ. Klbko súvisiacich problémov v súčasnosti ohrozuje bezpečnosť Izraela a arabských ropných monarchií, hrá sa o vplyv a o prežitie iránskych ajatolláhov, ide o posilnenie pozícií Ruska, ide o obnovenie vplyvu USA v regióne, ide o... ohrozenie celého sveta.

V ostatnom čase sa čoraz jasnejšie ukazuje bezzubosť blízkovýchodnej politiky Trumpovych predchodcov – spomínaného Obamu a Busha mladšieho. Im sa podarilo „zlikvidovať“ tri kľúčové sekulárne štáty v regióne – Irak, Sýriu a Líbyu, čiastočne aj Jemen. V mocenskom vákuu sa vytvorili vhodné podmienky na vznik čudného útvaru – tzv. Islamského štátu – a uvoľnený priestor takisto začína vypĺňať protizápadne orientovaný šiítsky Irán, v ktorom už 40 rokov vládne svojrázny teokratický režim.

Priamo ohrozeným sa cíti byť Izrael, v ktorého susedstve sa udomácňujú iránske ozbrojené sily. Tie spolu s ruským letectvom pomáhajú spriatelenému alavistickému režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada v boji proti sunnitským silám, podporovaným zo Západu. Priamo ohrozené sa cítia aj ďalšie ropné štáty v oblasti Perzského zálivu - na čele so Saudskou Arábiou, ktorá sa zo strachu pred Iránom zbližuje s Izraelom. Pre Izrael zasa predstavuje, odhliadnuc od iránskych jadrových a raketových ambícií, vážnu hrozbu súvislý šíitský pás od Libanonu na severe po Irán na východe.

História by mala byť pre múdrych ľudí poučením. Pred sto rokmi skončila vojna, ktorú pôvodne takisto nikto nechcel, a jej „príčinou“ bol atentát kdesi v Sarajeve. Zdá sa, že na Blízkom východe sa hrá momentálne o viac ako o život jedného následníka trónu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo