Médiami zaznela správa, že Juhokórejský prezident navrhuje Donalda Trumpa na Nobelovú cenu za mier. Nie tak dávno, ako sme na adresu Trumpa počúvali, akou je hrozbou pre svetový mier, ak by sa stal prezidentom. Štandardní politici nám tvrdili, že politika je komplikovaná a Trump jej nerozumie. Je to vraj umenie kompromisov, umenie možného, treba tomu veľmi rozumieť. Je to celoživotné povolanie. Trumpov prístup bol postavený na presnom opaku. Podľa neho, politika je neuveriteľne jednoduchá a komplikovanou ju robia politici z dvoch dôvodov. Prvý je, že potrebujú odôvodniť, prečo sú pre nás potrební a máme mať o nich vysokú mienku. Druhý, lebo sú sami neschopní a veciam nerozumejú, čím ich sami komplikujú. Neviem, kde je pravda, nie som politik. Zdá sa však, že Trump za dva roky výrazne zmenil politické dianie na Kórejskom poloostrove, ktorý sa vliekol desaťročiami. Pred očami štandardných politikov, ktorí sa radi prezentujú ako elita, tyranský režim vyvíjal desaťročia jadrový arzenál a dopúšťal sa nesmierných ohavností na úkor vlastného národa. Moderní politici si na tento režim netrúfli, bolo to pre nich veľké sústo. Radšej útočili na krajiny, ktoré sú v porovnaní so Severnou Kóreou tretia liga. Trump priniesol do politiky priamočiarosť, ktorá má pôvod v dodržiavaní predvolebných sľubov. Na rozdieľ od predošlej generácie politikov si totiž každý mohol všimnúť, že ak niečo sľúbi, ide za  tým. To nie je štýl, ktorí štandardní politici uznávajú. Takto dodržal svoje sľuby aj v oblasti ochrany života, ktoré nemajú obdobu v žiadnej povojnovej demokracii. Spojené štáty sú tak blízko zrušeniu interupcií na federálnej úrovni, ako doposiaľ neboli. Nebojme sa preto, ak sme radoví ľudia, bez elitárskych univerzít, kurzov a známostí. Každý sme povolaní pomôcť nájsť svetu svoju jednoduchosť. To, že je to správna cesta poznáme aj z Biblie, kde sme pozvaní byť jednoduchí ako deti.