Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. máj 2018

Voda na víno

Kde bolo, tam bolo, v jednej ďalekej krajine sa konala honosná svadba. Zábava prebiehala v plnom prúde, ľudia sa zhovárali, tancovali a popíjali víno. To sa im rýchlo minulo a hrozilo, že svadba by musela pokračovať bez neho. Preto sa jedna žena obrátila na svojho šikovného syna a požiadala ho, aby na víno premenil nejakú tú vodu. On odvrkol, že čo je ho do nich, ale predsa poslúchol. Pretvorená voda napokon chutila lepšie ako pôvodné víno. Naozaj šikovný syn.

Príbeh ako vystrihnutý z knihy vymyslených rozprávok plnej magických čísiel, nadprirodzených schopností a zázrakov, z čias, ktoré si už nikto nepamätá a preto ani nemôže povedať, čo je na tom pravdy. Predsa len premeniť vodu na víno?

Hlavnou postavou rozprávky nie je udatný princ bojujúci o priazeň princeznej, akoby sme mohli čakať, ale človek všemohúci (homo omnipotens). Takýto človek, ako už jeho pomenovanie napovedá, vie všetko. Vie, aké bude cez deň počasie, aká bohatá bude úroda, kto klame a kto má čestné úmysly. A nielen to. Pozná aj molekulárnu štruktúru každej látky vôkol neho. Vie, z čoho presne sa skladá voda alebo vzduch, ale aj chlieb, stôl, hlinený hrniec... Povieme si, že to isté vieme zistiť aj my, ale to nám ešte neumožní zmeniť tieto predmety na iné. Aj keby sme mali moderne vybavené laboratórium, potrebovali by sme zrejme aj trošku mágie, aby sme mohli vykonávať podobné bláznivé premeny.

Netreba však zabúdať, že človek všemohúci nepozoruje svet z nášho pohľadu. Díva sa na neho „zhora“ a dokonale pozná všetky zákony vo vesmíre, jeho poriadok. Je niekto ako programátor, ktorý dokáže jedným kliknutím zmeniť nastavenia svojho programu. Pre niekoho takého nie je problém aj pomyslením premeniť vodu na dobré víno. Molekulárne štruktúry oboch tekutín dokonale pozná, preskupiť atómy z jednej tekutiny do inej je už pre neho maličkosť, ich častice sú predsa v celom vesmíre rovnaké. Na základe rovnakého princípu by tiež dokázal premeniť aj chlieb na mäso, víno na krv, či blato na rýdze zlato. A v stredoveku by sa z neho stal vychýrený alchymista. Deliť ryby a chlieb na neúmerné množstvá, chodiť po vode, či nechať vyschnúť figovník sú už potom maličkosťami.

 Samozrejme, že spomenuté udalosti sa nám javia ako fantastické, ktoré musia patriť do rozprávky, lebo my svet objavujeme presne z opačnej strany – „zospodu“. Všetko krvopotne zisťujeme výskumami, overovaním, skúmaním a pozorovaním, a tým sme aj limitovaní. Ak sme však doteraz dokázali odhaliť množstvo zákonov, ktorými sa náš vesmír riadi, nikde nie je napísané, že v budúcnosti neobjavíme ďalšie, prevratnejšie, ktoré aj nám umožnia podobným spôsobom pretvárať veci. Vesmír sa riadi istým poriadkom, ktorý homo omnipotens dokonale pozná a vie využívať, v teoretickej rovine môžeme uvažovať, že sú dostupné aj nám, len sme ich ešte neobjavili.

Je preto možné, že v niekedy v budúcnosti budeme vedieť premeniť napríklad kamene vyprahnutej savany na čerstvý chlieb a vyriešime svetový hlad. Alebo popadané a hnilé konáre v lese zmeníme na prvotriedne drevo a každému dáme dostupné bývanie. No nikto nevie zaručiť, že by sme tie isté kamene nepremenili na granáty a konáre na kalašnikovy alebo jadrové zbrane, aby sme zničili svojho nepriateľa. Ako už povedal známy vlasatý vedec minulého storočia: „Problémom našich čias nie je atómová bomba, ale srdce človeka.“ Alebo iný človek, dvetisíc rokov dozadu, oddaný nasledovník homo omnipotensa: „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“

Veda a technologický pokrok napredujú míľovými krokmi, pretvárajú náš svet a spôsob, akým ho vnímame, a nikto si netrúfa povedať, aké bláznivé možnosti nám otvorí do budúcnosti. Problémom však naďalej zostáva srdce človeka. To akoby zaostávalo a nestíhalo. Akoby v nás nebilo dostatočne silno a nepumpovalo uspokojujúco krv do tela. Telo potom nefunguje správne a nevyrába potrebné teplo. Je nám zima a žiadny modernejší, technologicky prepracovanejší a sofistikovanejší kabát, ktorý veda vynájde, nám ju nepomôže prekonať, lebo vychádza z nás samých, z nášho vnútra.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Na počiatku bolo vedomie 3

Na počiatku bolo vedomie 3

Svoje vedomie sme nadobudli tým, že ho v nás prebudil Stvoriteľ svojou prítomnosťou. Toto tvrdenie nás však privádza k myšlienke, že nielen dobro, ale aj zlo do nášho života vstúpilo práve kvôli Stvoriteľovi.