Čo s KĽDR?

Čo s KĽDR?

Blízka budúcnosť Severnej Kórei zostáva neznámou, médiá, komentátori aj diplomatické zbory sa predbiehajú v analýzach a prognózach. Komplikovaný charakter, zložitosť i závažnosť situácie ako i počet hypotetických scenárov je dôsledkom málo predvídateľného charakteru US prezidenta/administratívy, celkom logickej nečitateľnosti Kim Čong-una a jeho režimu (vyplýva z povahy) a spletitosti spojeneckých, resp. rivalských globálnych a regionálnych vzťahov.

Pre lepšie pochopenie situácie je kľúčovou vecou mať na pamäti diverzitu národných a bezpečnostných záujmov jednotlivých hráčov/krajín, ktoré sa prirodzene navzájom od seba líšia. Líšia sa tak aj priority a tiež rétorika a spôsoby dosahovania oných priorít, z čoho logicky vyplývajú aj rozdielne, zatiaľ hypotetické dôsledky. US trvajú na kompletnej denuklearizácii, čo znamená nie len zastavenie vývoja a testov zo strany KĽDR, ale aj zničenie už existujúcich zbraní. Sú to však práve atómové zbrane, ktoré režimu a lídrovi KĽDR zaisťujú „páku“ (autoritu) vo vyjednávaní s ostatnými krajinami, napokon – ony ho dostali za rokovací stôl so svetovými lídrami. Sú preňho zárukou medzinárodnej i domácej bezpečnosti a prepožičiavajú mu istú legitimitu – opäť aj na medzinárodnej scéne, no hlavne doma.

Je pravdepodobné, že hlavnou prioritou KĽDR je ukončiť tvrdý sankčný režim a výmenou za zastavenie vývoja a testovania nukleárnych a vodíkových zbraní (nie však ich zničenia) získať finančnú podporu, možno aj nastaviť kurz smerom do globálneho systému obchodu a investícií, z ktorých plynie ekonomická prosperita – niečo, čo Kim potrebuje pre stabilné udržanie sa pri moci rovnako ako jeho nukleárne hlavice. KĽDR bude argumentovať pri vyjednávaniach pravdepodobne tým, že na Kórejskom polostrove sa podarí uzavrieť dlho očakávaný a chcený mier, zastavia sa testy, možno nechá symbolicky do krajiny vpustiť pár inšpektorov, ku kompletnej denuklearizácii v zmysle zničenia už existujúcich zbraní však podľa môjho názoru nedôjde.

Do hry vstupuje aj Peking a jeho záujmy, či naopak nezáujmy, ako i záujmy ďalších hráčov – okrem spomínaných záujmov US a Severnej Kórei i záujmy Južnej Kórei (mier, bezpečnosť, teoreticky aj otvorenie hraníc, čo je však nereálne bez zmeny režimu v KĽDR), Japonska a napokon aj Ruska (akýkoľvek teplovodný prístav, v ktorom môžu Rusi kotviť, je predsa na ich radare, moderná história nás už o tom presvedčila).

Každý, zdá sa, chce kus kórejského koláča, a vôbec nie je jasné, aký sa mu ujde a hlavne či s ním bude natoľko spokojný, aby podpísal akúkoľvek dohodu, ktorá by pohla so statusom quo. Alebo ešte inak: každý má na kórejský koláč iný recept. Aký sa upečie, a komu bude chutiť a komu nie, je otáznikom.

Naďalej podľa môjho názoru treba pamätať aj na hrubé náčrty psychologického profilu a mentality US prezidenta. Viacerí (nie len vo Washington DC) sa zhodujú na tom, že sú preňho všetky vyjednávania tzv. zero-sum game, kde sú zákonite víťazi a porazení. Takýto prístup môže byť v prípade vyjednávaní s KĽDR veľmi nebezpečný pre pozitívny výsledok rokovaní a pre bezpečnosť regiónu i celého sveta. Dôležitú rolu zohrávajú aj prezidentovi najbližší poradcovia – názory J. Boltona sú známe (je to klasický neokonzervatívny jastrab, okrem iného je aj za preemptívny útok na KĽDR, Irán atď.), M. Pompeo pri svojej nedávnej inaugurácii potvrdil prioritu kompletnej, nenávratnej a overiteľnej denuklearizácie, nezáujem US podpísať dohodu ktorá by im úplne nevyhovovala a zdôraznil, že je ochotný aplikovať tvrdú diplomaciu (tough diplomacy) v presadzovaní priorít a záujmov US (America First). Čo to presne znamená nevedno, Pompeo však nie je žiaden liberál (v zmysle zahraničnej politiky US).

Slabým svetielkom v tme nám azda môžu byť aj lekcie z histórie – KĽDR ešte vo svojej histórii nedodržala jedinú podpísanú dohodu ohľadom denuklearizácie – a geopolitiky – treba pamätať na strategicky dôležitú polohu KĽDR, resp. Kórejského polostrova najmä pre Čínu, už spomínané Rusko, samozrejme aj Japonsko a v konečnom dôsledku aj USA (tu sa črtá možnosť vyjednať zo strany US dohodu, ktorá by zbavila Kima jeho ICBMs a tým aj jeho dosahu na Západ USA, avšak by neriešila bezpečnostný problém Japonska ani Južnej Kórei).

Pre budúce analýzy situácie sú podľa môjho názoru vhodnými otázkami najmä nasledovné: čo zaručí diktátorovi (Kim Čong-un) legitimitu (v zmysle udržania sa aj naďalej pri moci a udržania totalitného režimu KĽDR pri živote) aj v čase globálneho prepojenia, súperenia veľmocí a stagnujúcej domácej ekonomiky (myslime na roky a desaťročia, nie dni a mesiace)? Čo mu zaručí autoritu na svetovej scéne? Ďalej: Čo zaručí Trumpovi možnosť prísť zo stretnutia s Kimom ako jasný a nesporný víťaz? Kto má záujem na denuklearizácii KĽDR a kto naopak na eskalácii napätia či na udržaní status quo? V tejto súvislosti treba pamätať na establišment US a svojím spôsobom aj establišment KĽDR (asi do značnej miery kontrolovaný Čínou), na jastrabov z US administratívy, na Čínu (tá vidí v KĽDR svoju páku (ekonomické sankcie), rozhodne nemá záujem na zjednotenej Kórei (žiadne US vojská na svojich hraniciach) a navyše jej vyhovuje, že Washington rieši viac "malého tučného rakeťáka" ako ich expanzívnu politiku v Juhočínskom mori či ďalšie citlivé záležitosti), ako aj na Rusko. Ako sa hovorí po anglicky, it's a high-stakes game. Osobne si myslím, že rokovania nikam nepovedú. Severná Kórea bude chcieť koncesie za ukončenie testov a vývoja nukleárnych zbraní a za vôľu podpísať mierovú zmluvu s Južnou Kóreou (plus za ďalšie sprievodné „priateľské“ aktivity ako napr. prepustenie väznených Američanov, možno aj otvorenie McDonald's...) a režim nepristúpi na zničenie už existujúcich zbraní, čo požaduje medzinárodné spoločenstvo na čele s USA. Trump príde domov ako porazený, no bude musieť byť za hrdinu, takže sa tlak na KĽDR vystupňuje, s ním aj napätie, a Bolton na jeho stôl možno "nenápadne" položí plán B: vojenský zásah.

PS: zaujímavým momentom je aj kritika voči Trumpovi kvôli jeho názorom na JCPOA (tzv. Iran Deal). US administratíva zjavne verí, že Kima nebude zaujímať kus papiera, ktorý Trump jednostranne vypovie, ale konkrétne negociácie...

 

photo: CNN

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo