Existujú aj ľudia alebo sme len súbor atómov?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Existujú aj ľudia alebo sme len súbor atómov?

Aj keď sa nám môžu zdať debaty na najlepších univerzitách sveta vzdialené a nemajúce žiadny dopad na spoločnosť, ovplyvňujú nás viac, ako si vôbec dokážeme predstaviť. Myšlienky sa totiž dokážu šíriť rýchlejšie ako vírus. A je ešte ťažšie ich vyhubiť.

Čo tvorí štruktúru reality? To je hlavná otázka, ktorá trápi súčasných metafyzikov. Existuje niečo, nie nič. Človek príde z neznáma a ocitne sa vo svete, ktorý ma isté pravidlá, štruktúru. Prečo existuje skôr niečo, a nie nič, rozoberá vo veľmi zaujímavej knihe americký filozof Jim Holt (publikácia vyšla aj v českom preklade: Proč existuje svět?, Prostor 2014). Ale keď už tu niečo je, ako to uchopiť, ako to vysvetliť? Môžem vysvetliť celý svet, všetko, čo existuje, pomocou čísel, ako to chcel v antike urobiť Pytagoras? Alebo je niekde za naším svetom svet ideí, kde sa nachádzajú vzory vecí, ktoré potom tvoríme a nachádzame tu vo svete tieňov, ako to navrhoval Platón? Alebo dokážu všetko vysvetliť atómy a fyzikálne sily, ktoré ich spájajú a rozpájajú? Bežný zaneprázdnený človek si v zápale snahy o čo najpohodlnejšie prežitie môže dovoliť zabudnúť, že všetko vrátane jeho tela sa skladá z atómov. Metafyzik si takýto luxus nemôže dopriať – neustále musí svoj mozog, mimochodom tiež zložený z atómov, nútiť o tom premýšľať.

Napríklad stoly a stoličky vôbec nie sú pre metafyzika samozrejmé objekty každodenného použitia. Dnes vieme, že stôl sa skladá z biliónov a biliónov atómov. Predstavme si, že začneme po jednom atóme zo stola uberať. Odoberieme jeden, žiadnu zmenu si nevšimneme, stále to bude stôl. Odoberieme tisíc, milión, miliardu – stále nič, atómy sú ozaj veľmi malé. Ale keď budeme odoberať až do posledného atómu, tak je jasné, že jeden atóm už nie je stôl. Kedy však stôl prestal byť stolom? Pri odobratí koľkého atómu? Niekedy sa to jednoducho muselo stať, lebo jeden atóm a celý stôl – to je niečo úplne iné. A predsa prídavok či odobratie jedného atómu nedokážeme zachytiť. 

Kedy však stôl prestal byť stolom? Pri odobratí koľkého atómu? Niekedy sa to jednoducho muselo stať, lebo jeden atóm a celý stôl – to je niečo úplne iné. A predsa prídavok či odobratie jedného atómu nedokážeme zachytiť.  Zdieľať

Ďalším obľúbeným príkladom súčasných filozofov je Jásonova loď. Čo ak budeme z lode odoberať malé časti alebo dokonca atómy a nahrádzať ich novými? Bude to na konci stále Jásonova loď? Ak to budeme robiť postupne, žiadnu zmenu si ani nevšimneme, lebo výmenu „starého atómu“ uhlíka za „nový“ nezaregistrujeme, a teda vidíme kontinuitu existencie Jásonovej lode až ku výmene posledného atómu. Stále je to ona. Ale problém nastane, ak z tých častí, čo odoberáme, vystaviame niekde v múzeu presne tú istú Jásonovu loď, z ktorej sme predtým atómy vyberali. Čo teraz? Zrazu sú tu dve identické lode. Kedy tá pôvodná loď prestala byť Jásonovu loďou, pri výmene ktorého atómu? Alebo neprestala a zrazu máme z jedného objektu dva originály? 

Tieto paradoxy ukazujú na nedostatočnosť ľudského vnímania reality. Prinášajú vietor do plachiet vedcom, ktorí tvrdia, že ľudská skúsenosť je klamlivá a nedostatočne zachytáva štruktúru reality. Preto sa v súčasnosti často uznáva, že metafyzika v skutočnosti nie je za fyzikou, ako ju pomenoval Aristoteles, ale je vo vnútri fyziky (napr. kniha Metaphysics within physics, Tim Maudlin, Oxford University Press, 2007). Čiže fyzika podľa väčšiny moderných filozofov ako jediná dokáže ponúknuť koncepty, ktoré nám umožnia opísať a vysvetliť realitu. Predstavme si to ako kocky Lega: jedine fyzika nám dáva kocky, z ktorých je možné stavať. Ostatné prístupy k tomu, čo je to všetko, čo existuje, nám dávajú do rúk len neurčitú plastelínu s nulovou schopnosťou presne vysvetliť svet. Z tej plastelíny si iba každý modeluje, čo chce, pričom do svojej interpretácie sveta len premieta svoj svetonázor alebo nenaplnené túžby, ako by možno dodal Freud.

Pluralista je ten, čo si myslí, že nespočetné množstvo základných častíc (kvarky a elektróny či superstruny) tvorí svet. Na druhej strane monista si myslí, že svet sa skladá z častíc. Aký je v tom rozdiel? Ide len o neškodné akademické slovičkárenie? Ani zďaleka. Ide o obrovský rozdiel, ak sa takmer celá populácia Zeme v desiatich rokoch, sediac v školskej lavici, z úst svojho učiteľa dopočuje, že existuje človek, ktorý sa skladá z atómov, alebo že existujú len atómy, a tie sa vďaka fyzikálnym zákonom a náhode usporiadali tak, že tu teraz sedíte a počúvate ma. Ak má pluralista pravdu, tak človek je len dôsledkom toho, že veľký tresk umožnil niekde v jednej z biliónov galaxií vznik Zeme a podmienky na Zemi umožnili atómom vytvoriť molekuly, ktoré sa ďalej spájali, až evolúcia dokončila svoje dielo a je tu človek. Človek, najkomplikovanejší zhluk atómov, ktorý jediný dokáže vidieť, že svet je ozaj tvorený atómami. Človek, zhluk častíc pozorujúcich samých seba. Fascinujúce. A pluralista nachádza vo vede skutočne množstvo argumentov, ktoré nakláňajú misku váh na jeho stranu. 

Ide o obrovský rozdiel, ak sa takmer celá populácia Zeme v desiatich rokoch, sediac v školskej lavici, z úst svojho učiteľa dopočuje, že existuje človek, ktorý sa skladá z atómov, alebo že existujú len atómy, a tie sa vďaka fyzikálnym zákonom a náhode usporiadali tak, že tu teraz sedíte a počúvate ma. Zdieľať

Vieme pomerne dobre vysvetliť vznik vesmíru od zhluku častíc a antičastíc až po galaxie, hviezdy a planéty. S malými nedostatkami vieme vysvetliť vznik života na Zemi od baktérii cez dinosaury, prvé cicavce, až po veľdielo evolúcie – človeka. Naše porozumenie reality ako tej, ktorá je zložená z častíc, nám umožňuje konštruovať autá, lietadlá, počítače a čím hlbšie do vnútra hmoty vidíme, tým dokážeme tvoriť fingovanejšie diela a lepšie manipulovať s fyzikálnou realitou. Rýchlo sa rozvíjajú odvetvia ako kvantová chémia či kvantová biológia, ktoré sa snažia vysvetľovať organizmy a život úplne od podlahy, od elementárnych častíc. V minulosti, naopak, medzi učencami prevládal holistický prístup, keď sa všetko vnímalo ako súčasť nejakého celku. Menšie celky boli súčasťou väčšieho celku. Fundamentálny bol Boh a ten dával priestor na existenciu menším celkom. Jednoducho povedané, všetko sa vysvetľovalo smerom od univerzálneho k jednotlivému, zatiaľ čo pluralista začína vysvetľovať a skladať svet od tých najmenších, viac nedeliteľných častíc. 

Ale nestrácajme nádej. Atómy a fyzikálne sily nemajú ani v 21. storočí vždy posledné slovo. Jeden z najcitovanejších článkov posledného desaťročia z oblasti filozofie vedy tvrdí, že štruktúru reality tvorí len jeden základný objekt, a to celé univerzum (Jonathan Schaffer: Monism: The priority of the whole, Philosophical Review, 2010). To neznamená, že atómy neexistujú. Znamená to len, že nedokážu vysvetliť takmer nič, ani vlastnú existenciu, ak za základ reality neuznáme celok obsahujúci všetko – the One, ako píše Schaffer. A rovnako ako pluralisti aj Schaffer používa argumenty súčasnej fyziky. Za príklad si berie kvantové previazanie (quantum entanglement), kde pri opise previazaného kvantového systému má väčší zmysel hovoriť o súhrnných vlastnostiach systému ako o vlastnostiach jednotlivých častí.Takisto nemôžeme zabudnúť, že samotné časti vesmíru – elementárne častice, nedokážu samy osebe vysvetliť celú realitu. Presne ten istý počet tých istých atómov môže tvoriť stôl, ale takisto aj desať dosiek, alebo časť plota, či hromadu pilín alebo desaťtisíc kusov kancelárskeho papiera – to všetko sa môže skladať z rovnakej matérie. Záleží na tom, ako sú atómy usporiadané, aké sú medzi nimi vzťahy. 

Presne ten istý počet tých istých atómov môže tvoriť stôl, ale takisto aj desať dosiek, alebo časť plota, či hromadu pilín alebo desaťtisíc kusov kancelárskeho papiera – to všetko sa môže skladať z rovnakej matérie. Zdieľať

Lenže aj samotný stôl je v nejakom vzťahu, v nejakej interakcii s okolím, dokonca aj s galaxiou Andromeda vzdialenej dva a pol milióna svetelných rokov (ktorá sa, mimochodom, práve teraz približuje k Zemi rýchlosťou 400 000 kilometrov za hodinu). Preto nemôžeme izolovať jednotlivé atómy a musíme ich opisovať ako súčasť celku. A ani keď spojíme elementárne častice a všetky známe fyzikálne sily, stále nezískame úplný model reality. Aby sme ho získali, potrebujeme poznať počiatočné podmienky. Ale keďže celý náš vesmír vznikol zo singularity, takpovediac z jedného bodu, a keďže neexistoval čas ani priestor, ako ich poznáme dnes, možno má zmysel hovoriť o jednej jedinej počiatočnej podmienke vesmíru ako celku. Preto aby som mohol zachytiť úplnú realitu každej časti vesmíru, potrebujem ho opísať v súvislostiach všetkého ostatného a dodať počiatočnú podmienku, ktorou je opis vesmíru na štartovacej čiare. Preto samotný celok – univerzum je podľa monistu to fundamentálne, čo sa delí na časti a nie naopak.

A aj keď sa nám môžu stále zdať takéto debaty na najlepších univerzitách sveta vzdialené a nemajúce žiadny dopad na spoločnosť, myslím si, že nás ovplyvňujú viac, ako si dokážeme predstaviť. Myšlienky sa totiž dokážu šíriť rýchlejšie ako vírus a je ešte ťažšie ich vyhubiť. A ak sa spoza katedier bude šíriť teória s podtónom faktu, že tá pravá realita existuje len na úrovni elementárnych častíc a jediným umelcom je náhoda, potom človek je len súčasťou kolekcie možných objektov 14 miliárd rokov po veľkom tresku. A ak toto prijme kritická mienkotvorná menšina za svoje presvedčenie, bude to mať veľký dopad na všetky aspekty života: postupne to presiakne do morálky, zákonov, hodnôt, spoločenského usporiadania, prístupu k medicíne, umeniu až do každej jednej mysle uvažujúcej nad zmyslom vlastnej existencie.

A ak sa spoza katedier bude šíriť teória s podtónom faktu, že tá pravá realita existuje len na úrovni elementárnych častíc a jediným umelcom je náhoda, potom človek je len súčasťou kolekcie možných objektov 14 miliárd rokov po veľkom tresku. Zdieľať

Spor pluralistov a monistov už trvá dlho a priam kopíruje intelektuálne dejiny ľudstva. Staré filozofické otázky ostávajú, ale dôležitosť teórie sa mení podľa toho, aká kultúra dominuje. Aj napriek tomu, že sa nám zdá, že svet menia viac nadnárodné spoločnosti ako katedry filozofie, nie je to tak. Veď keď sa obzrieme späť, uvidíme, že ani Platón svojho času nebol vládcom a nepatril ani medzi najbohatších mužov sveta. A predsa jeho myšlienky neuveriteľne zmenili svet a formovali mysle ľudí. A dnes sa informácie a myšlienky šíria ešte oveľa, oveľa rýchlejšie. A tí ľudia, ktorí sa učili myslieť pri Platónových knihách o storočia neskôr, postupne prišli s objavmi a politickými modelmi, bez ktorých by náš svet vyzeral úplne inak. Len pre zaujímavosť, Platón stále patrí medzi top 10 najčítanejších autorov na najlepších univerzitách sveta.

Metafyzika 21. storočia je možno už príliš zložitá na rýchle pochopenie. No popri tom, ako hľadá štruktúru reality, v ktorej sme sa narodili, v ktorej žijeme, starneme a zomierame, ju aj výrazným spôsobom spoluvytvára.

 

Jaroslav Varchola
Autor má doktorát z biofyziky, založil stredoškolské programy na rozvoj kritického myslenia. V súčasnosti študuje filozofiu vedy na Oxfordskej univerzite.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo