Gaudete et Exsultate (pohľad jednoduchého laika)

Na pápežovu exhortáciu Gaudete a Exsultate sa kryštalizuje viacero pohľadov. Medzi už citovanými znalcami pápežovej exhortácie je zaujímavá aj úvaha Alana Andersona, katechétu z katolíckej diecézy Peoria (Arizona). Zameriava svoju pozornosť na to, ako môže výzvy pápežovej exhortácie pochopiť jednoduchý laik.

Na jednej strane pápežov dokument potvrdzuje tisícročné volanie cirkvi po svätosti, na druhej strane dokument obsahujúci 22 000 slov venuje relatívne malú pozornosť základnému prostriedku na obdržanie svätosti, ktorým sú v prvom rade  sviatosti. Eucharistia sa spomína iba päť krát a objavuje sa až v paragrafe 110, čiže až po dvoch tretinách zmieneného textu. Takisto zmienka o spovedi sa objavuje iba šesť krát a to tiež až v paragrafe 110.

 Anderson cituje sv. Augustína: „Vyznanie zlých skutkov je prvým krokom činenia dobra“.  Uvádza slová emeritného pápeža Benedikta XVI. vychádzajúce z teológie  sv. Pavla: „v eucharistii sa nadväzuje také spojenie ako vo zväzku muža a ženy v manželstve. Tak ako sa manželia stávajú sviatosťou „jedno telo“, tak v eucharistii sa všetci stávame „jedným duchom“ spojení v Kristovi.

Preto všetky v exhortácii zmienené „malé gestá“ svätosti, ako je život podľa blahoslavenstiev, boj proti diablovi, rozlišovanie,  môžu sa efektívne zavŕšiť a prinášať ovocie iba pomocou milosti obdržanej v Sviatosti oltárnej a ďalších sviatostiach.

 Anderson hovorí, že je veľa charitných inštitúcií a rôznych filozofických postojov zameraných na dosiahnutie prirodzených čností. Čo však stavia cirkev nad všetky ostatné humánne snahy, je dar tela a krvi, duše a božstva nášho Pána Ježiša Krista a účasť na milosti božieho života, ktorá cez sviatosti pôsobí. Je to najvzácnejší dar, ktorý cirkev ponúka svetu. 

Nedostatočná  zmienka  o potrebe sviatostí na ceste ku svätosti v pápežovej exhortácii, ktorú uviedol  Anderson, oprávnene môže budiť dojem, že exhortácia nevypovedala všetko, čo by na svojej ceste ku svätosti chcel laik počuť. Možno bude potrebné opierať sa o aj osvedčené rady a praktiky, ktorých v dejinách cirkvi nie je núdza. Možno bude pre laika najlepšie budovať si svoj vlastný vzťah k Sviatosti oltárnej. Možno si bude treba vypočuť jednoduché svedectvá ľudí, ktorí v eucharistii stretli Ježiša Krista a s ním sa na cestu k svätosti vydali.

Za zmienku stojí aj vyznanie Caviezela počas natáčania filmu „Pavol, apoštol Krista“. „Svätá omša je v mojej hereckej činnosti skutočným prínosom. Viem, že eucharistia je telo a krv Krista, nie je to obyčajný chlieb. Keď kňaz láme Jeho telo, On zomiera. Je obetným baránkom a zomiera za každého z nás. Keď ho prijímam, moje telo ho konzumuje, preniká do mojej DNA. Kristus je doslovne v mojej DNA a v mojej duši. Čím viac chodím na sv. omšu, tým viac je vo mne. Tým viac chce, aby som sa zmenil“.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo