Vy ste toho svedkami

Vy ste toho svedkami

Evanjeliový úryvok Tretej veľkonočnej nedele (Lk 24,35-48) uvádza ďalšie z poveľkonočných zjavení zmŕtvychvstalého Ježiša svojim učeníkom.

Obsahom stretnutia s učeníkmi je posilnenie ich viery v skutočnosť Pánovho vzkriesenia a odovzdanie poslania.  

Pokoj a poslanie

Evanjeliové rozprávania o zjavení sa vzkrieseného Pána svojim učeníkom sa zvyčajne rozdeľujú do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria texty, ktorých úlohou je rozptýliť pochybnosti o skutočnosti Ježišovho vzkriesenia. Tieto rozprávania ukazujú, že učeníci nie sú naivnými ľuďmi, ktorí všetkému ihneď uveria. Práve naopak. Zápasia s pochybnosťami, ovláda ich strach a odmietajú slepo prijať svedectvá o zmŕtvychvstaní.

Ženy utekajú zo strachu od prázdneho hrobu a spočiatku nikomu nič nehovoria; Mária Magdaléna si najskôr myslí, že pred ňou stojí záhradník; emauzských učeníkov sprevádza jediný cudzinec, ktorý nevie, čo sa stalo v Jeruzaleme; Tomášovi nestačí svedectvo jeho kolegov, ale potrebuje sa presvedčiť na vlastné oči atď. Je to útecha a povzbudenie aj pre nás, keď prichádzajú do nášho života krízy a ťažkosti viery.

Druhú skupinu tvoria rozprávania, ktoré dávajú odpoveď na otázku, v čom spočíva úloha poveľkonočného spoločenstva Kristových učeníkov. Vzkriesený Pán odovzdáva svojim nasledovníkom poslanie – odpúšťať hriechy, ísť do celého sveta a hlásať evanjelium celému stvorenstvu.

"Vzkriesenie sa dotýka celého človeka, teda aj nášho tela. Viera vo večný život je pre nás výzvou, aby sme sa „nepriviazali" k tejto zemi, lebo sme na nej pútnikmi."  Zdieľať

Ako to bolo v prípade uplynulej nedele, aj tento úryvok spája obidve zamerania. Ježiš najprv zbavuje svojich učeníkov strachu a nevery. Prináša do ich sŕdc pokoj. Ukazuje im rany po umučení a prikazuje im, aby sa ho dotkli. Nie je vyplodom ich predstavivosti. Nemajú pred sebou ducha. Preto Ježiš požiadal o jedlo, aby dokázal svoju telesnosť. 

Nehovoríme len o nesmrteľnosti duše. Vzkriesenie sa dotýka celého človeka, teda aj nášho tela. Viera vo večný život je pre nás výzvou, aby sme sa „nepriviazali" k tejto zemi, lebo sme na nej pútnikmi. 

Trpiaci a víťazný Mesiáš

Jedna z najväčších ťažkostí prvých kresťanov bolo prijať obraz ukrižovaného Mesiáša. V židovskej tradícii bolo „zavesenie na drevo“ prejavom až prekliatia od samotného Boha, „lebo je prekliaty od Boha ten, čo visí na dreve...“ (Dt 21,23). Táto ťažkosť s prijatím „víťazstva“ kríža sa dotýkala aj kresťanov pochádzajúcich z pohanstva, lebo ukrižovanie bolo trestom pre spodinu spoločnosti a pre zločincov.

Preto apoštol Pavol, ktorý poznal tieto výhrady, hovorí: „My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo“ (1 Kor 1,23). Výraz „Mojžišov zákon, Proroci, Žalmy“, ktorý používa Lukášovo evanjelium, označuje texty Starého zákona, ktorým zmŕtvychvstalý Kristus dáva naplnenie. Odteraz sa kľúčom k interpretácii celého Starého zákona stáva pre kresťanov osoba Ježiša Krista.

Ježišovi učeníci dostávajú od svojho Pána poslanie. Majú ohlasovať trpiaceho a umučeného Mesiáša, ktorý na tretí deň vstal z mŕtvych. Je to prejav nekonečnej Božej lásky, na ktorú má človek odpovedať pokáním, ktorým získa odpustenie hriechov. 

Vy ste toho svedkami

Výraz „svedok“ po grécky „martyr“ pochádza pôvodne z právnej terminológie. Označuje človeka, ktorý podáva verejné vyhlásenie pri súdnom procese.

Kresťan je ten, kto sa verejne hlási ku Kristovi. Aj v dnešnej spoločnosti, ktorá k posolstvu o ukrižovanom Kristovi pristupuje skôr na rímsky spôsob pohŕdania a výsmechu, sme povolaní aj vonkajším štýlom života vydávať svedectvo o svojej viere v Krista a jeho evanjelium. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo