Národné priority implementácie Agendy 2030

Agenda 2030 je program na základe výzvy OSN ako zmeniť svet k lepšiemu. Tento program má 17 oblastí a jednotlivé krajiny ho rozpracovávajú na základe vlastných špecifických podmienok. Nie je to program stanovujúci zlepšenie všetkého, ale konkrétnych oblastí. Nakoľko vízia je na pomerne dlhé obdobie, nie je možné postrehnúť všetko, naviac môžu sa vyskytnúť rôzne okolnosti, ktoré sa ťažko dajú predvídať. Niektoré záležitosti majú železné zákonitosti a preto napríklad nárast obyvateľstva je celosvetovým fenoménom, ale lokálny, európsky trend je jeho pokles a starnutie. Teda čo na jednom mieste platí, na druhom nemusí. Dokonca treba rátať s rozsiahlou imigráciou, tak veľkou, že napr. podľa dnešného vyjadrenie kancelárky Merkel pri všetkej jej rozsiahlosti nebude stačiť.

Cieľom stretnutí je podrobiť diskusii a oponentúre návrh priorít implementácie Agendy 2030 pre Slovensko. Preberal sa návrh všetkých 5 prioritných tém a špeciálne pripomienkovanie hlavých výziev v téme Eliminácia chudoby a sociálna inklúzia.

Prognostický ústav SAV pripravil materiál, ktorý by mal slúžiť ako podklad pre diskusiu. Ukazuje sa, že tí, ktorí by mali formovať budúcnosť, nadradili ekonomické prostredia nad ľudské. Našťastie, túto konštatáciu urobili predo mnou. Neoliberálna ekonomika je výkonná, ale neľudská. Do tej miery neľudská, že sociálne výhody sa javia ako brzda a konkurenčná nevýhoda. Čím nižšie sú dane, tým sa menej prerozdeľuje. Príjem jednotlivca síce rastie, ale predovšetkým niektorých tzv. šikovnejších, obratnejších. Ľudské plemeno má nielen vynikajúcich, ale aj menej nadaných, chorých, nešikovných. Často sa hovorí o lenivosti, ale keď niekto nevidel pracovať rodičov, ani starých rodičov, potom sa mu ťažko vysvetľuje, že by mal pracovať a nezneužívať sociálny systém.

Pripomienky, ktoré som predniesol a mali by byť aj protokolárne zachytené sú tieto:

  • Treba robiť rozdiel medzi koncepciou a tendenciou. Koncepcia je niečo, čo sa tvorí, tendencia môže tu byť aj bez našej vôle.
  • Pracovníci z Prognostického ústavu SAV asi nevedia, čo je rodinná politika. Lebo ináč by ju spomenuli, naviac, ak predkladaný materiál vychádza z podkladov OSN. Mám osobnú skúsenosť, že ani iné pracoviská vlády nepoznajú rodinnú politiku, ale ani politici. Nestačí, ak tento výraz používajú. Ak sa nazdávajú, že rodinná politika je súčasťou sociálnej, tak sa mýlia. Rodinná politika je investícia do spoločnej budúcnosti a sociálna rieši na solidárnom základe otázky sociálneho zmieru a spravodlivosti. Neexistenciou rodinnej politiky sa vznikajúce problémy, ako napr. chudoba, znížená natalita, nedostatok pracovníkov, nedostatočné vzdelanie (pre slabé sociálne prostredie a pod.) musia riešiť sociálnou politikou, čo je v každom prípade len odstraňovanie symptómov a nie liečba primárnych otázok.
  • Teším sa, že som našiel podporu pri otázkach zamestnanosti. Zamestnanosť nie je všeliek na blahobyt. Naháňanie pracovných síl ukazuje nehumánnosť našich predstaviteľov. Oveľa dôležitejšie je hľadať také formy zamestnania, ktoré umožňujú zosúladenie pracovného a rodinného života, ako napr. skrátené pracovné úväzky, homeoffice a pod.
  • Rozmer rodovej nerovnosti (equality – rovnakosti?) teda rovnakosti príležitostí má neplatená práca. Je osobitnou kapitolou, lebo sa týka predovšetkým žien – sú to rodinní príslušníci, ktorí opatrujú svojich blízkych, sú tom rodičia vychovávajúcich deti. Táto práca má hodnotu, aj keď dnešní ekonómovia ignorujú jej existenciu. Pred desaťročím som podal v Komisii EÚ návrh, aby hodnota tejto práce bola pojatá do tvorby HDP. Ešte sa mám stále vodí príliš dobre na to, aby sme boli prinútení sa zaoberať týmito otázkami, aj keď už nastala doba, že rodina sa začína považovať za priestor vytvárajúci zamestnanosť.
  • Chudoba nie je len nedostatok finančných prostriedkov. Je to aj sťažený alebo neexistujúci prístup k rôznym službám, funkciám štátu, ako doprava, zdravotníctvo, súdy, štátna správa. Tento prístup sa často nedá vyjadriť finančne, ale kvalitou života.
  • V minulosti som sa stretol s otázkou negramotnosti mládeže ukončujúcou základné vzdelanie. Cieľom EÚ bolo dosiahnuť, aby bolo maximálne okolo 10% mladých s nedokončeným základným vzdelaním. My sme sa chválili, že iba 6% nedokončí ZŠ. Väčšina krajín EÚ mala okolo 15 – 18%. Teda buď klameme, alebo ignorujeme skutočnosť, že mladý negramotný človek nemá možnosť získať žiadne zamestnanie bez schopnosti čítať, písať. Teda žije na úkor nás všetkých!
  • Tradične sa na Slovensku nediskutuje o verejných záležitostiach. Spravidla sme nespokojní, ale nevyjadrujeme to kultivovaným, konštruktívnym spôsobom. Referendum, alebo verejné protesty sú praktiky vo Švajčiarsku, alebo Francúzsku. Preto môj návrh požaduje vytvorenie podmienok pre aktívnu diskusiu vo verejnosti, na školách a pod.

Participatívna tvorba je vymoženosť otvorenej demokracie. Ďakujem za možnosť žiť v krajne, ktorá si váži názor občanov.

 

Východiská prípravy národných priorít implementácie Agendy 2030

http://www.prog.sav.sk/fileadmin/pusav/download_files/novinky/Global_Megatrends_from_Slovak_Point_of_View_06.pdf

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo