November neskončil, November pokračuje

November neskončil, November pokračuje

V dobách reálneho socializmu všetci študenti vysokých škôl povinne v štvrtom ročníku absolvovali prednášky a cvičenia z predmetu vedecký komunizmus. Aktuálna bola otázka, či tento predmet vymysleli vedci alebo komunisti, odpoveď – vedci určite nie, tí by si to napred vyskúšali na zvieratách. Experimenty na ľuďoch, skúšanie toho, čo „obyčajní“ ľudia vydržia – to bolo a je doménou samovládcov, diktátorov a režimov, ktorých predstavitelia podľahnú pocitu, že nad nich už nikoho niet.

V novembri 1989 sme boli svedkami toho, ako sa nielen u nás masy vzbúrili proti nadiktovanému chápaniu dobra a snažili sa oslobodiť od tých, ktorí najlepšie vedeli, čo je pre „pracujúci ľud“ najlepšie. Otázkou však je, nakoľko sa tento zámer podaril a nakoľko boli úmysly niektorých z tých, čo stáli v zákulisí, počestné. Základným mottom socialistickej ideológie bolo, že všetci sme si v právach a v povinnostiach rovní. Faktom však je, že kým „rovní“ štrngali na námestiach kľúčmi, tí „rovnejší“ štrngali peniazmi a hľadeli, ako pre seba uchmatnúť čo najviac. Najväčší profit z Novembra mali totiž tí, ktorí v pravý čas mali k dispozícii informácie alebo peniaze, najlepšie jedno aj druhé spolu. Najlepšie informácie mali, prirodzene, mocipáni a ich poskokovia v rôznych vedecko-komunistických ústavoch, peniaze zasa tí, ktorí neboli celkom utisnutí iba na mesačnú mzdu. Boli to všelijaké kreatúry pololegálnej a nelegálnej ekonomiky – veksláci, dámy z polosveta, „vychytení“ fuškári, podvodníčkovia a podvodníci v obchodoch a v službách.

November nás všetkých postavil pred voľbu „oni“ a „my“. „Oni“ to boli bližšie nešpecifikovaní papaláši, akýsi „komunisti“, pomyselný zdroj všeobecnej nespokojnosti a fiktívna príčina všetkého zla. Spravidla to nebol nikto konkrétny, nikoho otec, brat, či manžel, neboli to ani tí výborní súdruhovia od nás z továrne, ktorí okrem platenia členského z toho, že sú straníci, vôbec nič nemajú. Napriek tomu, že komunistický režim sme vyhlásili za zločinecký, nikto zaň  a za jeho skutky potrestaný nebol, komunistická strana je dodnes legálna, eštébáci sa tešia z výsluhových dôchodkov a ich obete, nemajúce v socialistickej ére najmenšiu šancu uplatniť sa, živoria z penzií, ktoré im vyšli z toho, čo smeli zarobiť.

„My“ – to boli všetci ostatní, heterogénna skupina, dnes, ani nie po tridsiatich rokoch, zgrupovaná v desiatkach politických strán so stovkami protichodných názorov. Verejnosť proti násiliu – prvé významnejšie občianske zoskupenie po Novembri – otvorila doširoka svoju náruč a dala šancu všetkým – od amatérskych „nepolitikov“ vo svetroch, ktorí chceli kontrolovať „profesionálnych“ politikov, až po mečiarovskú neoboľševickú platformu Za demokratické Slovensko, neskoršie HZDS.

Je len pochopiteľné, že hlavnými hrdinami protiboľševického vzplanutia v novembri 1989 boli mladí ľudia, ľudia s ohľadom na svoj vek nezaťažení minulosťou, s vrodeným zápalom pre spravodlivosť a s odhodlaním bojovať za ňu.

Vývoj po novembri 1989 ukázal, že „vedeckí komunisti“ neodišli do histórie, pretransformovali sa neustále na nás skúšajú svoje metódy. Prispôsobili sa, sú prívržencami voľného trhu, paneuropanstva, rovnosti. Len stále akosi mlčky predpokladajú, že všetci na Slovensku sú si rovní, len oni sú opäť akýsi „rovnejší“, že si vďaka „vlastnej hlave“ zaslúžia mať viac práv, väčšiu slobodu, viac príležitostí. A mladí ľudia na uliciach sa opäť dožadujú odpolitizovania verejného života, nezávislej justície, neskorumpovaných politikov, funkčnej polície, odstránenia straníckych preukazov ako základných kvalifikačných predpokladov pre „našich ľudí“ a tak ďalej a tak ďalej. Nepripomína nám to niečo? November neskončil a na našu škodu si aj takmer po tridsiatich rokoch musíme uvedomiť, že nielen pravda a láska, ale aj slušnosť a spravodlivosť musia zvíťaziť.   

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo