Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili

Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili

Evanjeliový úryvok Druhej veľkonočnej nedele (Jn 20,19-31) nám približuje nielen zjavenie zmŕtvychvstalého Pána učeníkom a Tomášovo vyznanie, ale uvádza aj dôvod spísania štvrtého evanjelia.

Zamknuté dvere v prvom rade vyjadrujú rozpoloženie učeníkov. Zatknutie ich Majstra, odsúdenie a krutá smrť vyvolali v nich strach z toho, aký dopad bude mať Ježišov násilný koniec na ich vlastné životy. Čaká ich to isté? Budú aj ich všetkých spájať s Nazaretským, ako sa to už stalo v prípade apoštola Petra pri Ježišovom vypočúvaní v dome veľkňaza Kajfáša?

Nejestvuje neriešiteľná situácia

Do tejto bezvýchodiskovej situácie strachu prichádza vzkriesený Pán so svojím pozdravom „Pokoj vám“. Upokojuje rozbúrené a zmätené srdcia a mysle svojich učeníkov. Ukazuje im prebodnuté ruky a bok. Nie je ani mátohou, ale ani niekým iným.

Táto jasná identifikácia spôsobuje zmenu správania: Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ Evanjelista používa titul „Pán.“ Už nie „Ježiš“, „Kristus“, „Syn človeka“, „Rabbuni“. Zamknuté dvere totiž odrážajú aj stav Ježišovej novej existencie, pre ktorú žiadna okolnosť nie je prekážkou. Je Pánom, ktorý zvíťazil nad smrťou a otvoril brány podsvetia, preto pred ním nejestvuje neriešiteľná situácia.  

„Bol som mŕtvy, a hľa, žijem naveky a mám kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1,18). Vzkriesený Pán má kľúče aj od zamknutých dverí môjho života. Aj od mojich zdanlivo, ale aj ľudsky skutočne neriešiteľných situácií. 

Nové stvorenia

Tou najväčšou prekážkou je hriech, ktorý zotročuje a zväzuje človeka. Preto darom Vzkrieseného pre učeníkov je dar odpustenia hriechov a dar Ducha Svätého, lebo, kde je Pánov Duch, tam je sloboda.

Evanjelista uvádza, že Ježiš „dýchol“ na učeníkov. Pri stvorení človeka Boh vdýchol do neho dych života (porov. Gn 2,7). Prorok Ezechiel hovorí o suchých kostiach, ktoré ožijú, keď do nich Boh vloží ducha (porov. Ez 37,5).

"Pán má kľúče aj od zamknutých dverí môjho života. Aj od mojich zdanlivo, ale aj ľudsky skutočne neriešiteľných situácií."  Zdieľať

Vzkriesený Pán prináša veľkonočný dar, Ducha Svätého, ktorý pretvára učeníkov na nové stvorenia. Je to téma, ktorú apoštol Pavol  často spomína veriacim, keď hovorí o Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní: Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,4).

Vyznanie viery

Evanjelista sa teraz zmieňuje o jednom z apoštolov. Kto úprimne túži poznať pravdu, nebude opomenutý. Pán Ježiš ide tejto túžbe v ústrety a sám sa ako prvý obracia na Tomáša. Tomášova odpoveď „Pán môj a Boh môj!“ nie je zvolaním údivu. Je to jedno z najhlbších vyznaní viery, ktoré nachádzame v evanjeliách.

V záverečných veršoch sa pozornosť presúva z Tomáša na čitateľov Jánovho evanjelia: Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Pán Ježiš pamätá aj na tých (na nás), ktorí uverili na základe svedectva jeho učeníkov.

Posledný verš úryvku odhaľuje celkový dôvod spísania štvrtého evanjelia: aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ 

Všimnime si, že evanjelista oslovuje s ponukou konkrétnych ľudí, na ktorých sa obracia v 2. osobe množného čísla. Evanjelium je vždy adresné. Dnes tými oslovenými sme my. 

Nový spôsob existencie

Príbeh o Tomášovi ako aj ďalšie zjavenia vzkrieseného Krista zdôrazňujú, že nešlo o nejaký vnútorný pocit, mystický zážitok, alebo dokonca autosugesciu. Ježiš sa zjavil jednotlivcom aj skupinám osôb, mužom i ženám. Nejde o nejaké ich extatické stavy, ale o situácie v bežnom živote.

Mária Magdaléna a ďalšie ženy, emauzskí učeníci, apoštoli za zamknutými dverami, Tomáš, tí jednoznačne vydávajú rovnaké svedectvo, že išlo o skutočné stretnutia so živým Kristom.

Ide však o nový spôsob jeho existencie, ktorý doteraz nejestvoval a vo vzkriesenom Pánovi začína po prvýkrát. Ježiš sa nevrátil do biologického života a jeho zákonitostí, ale to neznamená, že stojí mimo naše dejiny.

Ježišova ľudská prirodzenosť dosiahla vzkriesením účasť na božskej nesmrteľnosti, čím vstúpila do novej dimenzie vzťahu s Bohom. Toto je perspektíva, ktorá sa ponúka každému človeku a som presvedčený, že každý z nás po tomto spoločenstve s Bohom na Ježišov „spôsob“ túži.

Iba Boží Syn je jediný schopný túto túžbu premeniť na skutočnosť. Potrebné je len jedno: spoločenstvo s ním. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo