Krehkosť prírody a priemyselné zásahy ľudskej spoločnosti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Krehkosť prírody a priemyselné zásahy ľudskej spoločnosti

S prebúdzajúcou sa prírodou sa aj v ľuďoch zobúdzajú myšlienky o potrebe jej ochrany. Pápež Fantišek zhrnul ekologickú problematiku dnešných čias do encykliky Laudato sí. Situácia vo svete sa nevyvíja rovnako. Priemyselné zásahy do prírody ničia pôvodné ekosystémy. Ekologický kolaps má dopad najmä na chudobných, ktorí sa nevedia brániť.

Súčasný pápež František sa vo svojej encyklike Laudato Si vyjadril, že súčasná miera ťažby a využívania prírodných zdrojov je neudržateľná. Vedecké analýzy ukazujú, že ak spotreba prírodných zdrojov bude rásť aj naďalej, budeme pri dnešných trendoch čoskoro čeliť vážnemu riziku pre ekologickú stabilitu, ako aj pre dobro ľudstva. V ostatnom čase predovšetkým obchodné  aktivity, súvisiace s nadmernou ťažbou surovín, s bezohľadným lovom zvierat a rýb, s odlesňovaním atď., poškodzujú životné prostredie a rovnako poškodzujú predovšetkým chudobných ľudí. (LS, č. 21) Ekologickému kolapsu by sa spoločnosť mohla ešte vyhnúť, ak by sa ľudia – spotrebitelia – sami lepšie vychovávali, vzdelávali a hovorili o týchto rizikách. Prijatím konkrétnych krokov by sa zabránilo nebezpečným situáciám. Ničenie prírody je takmer vždy spojené s ťažkými následkami pre život chudobných. Dôsledky nevyváženého čerpania prírodných zdrojov a ich dosah na chudobných spracovala jezuitská pracovná skupina v štúdii Obnoviť zranený svet, ktorá bola zverejnená v roku 2011. Chudobní sú čoraz viac vystavení prírodným silám a rizikám plynúcim zo situácie, v akej sa ich životné prostredie ocitlo. Chudoba ich stavia do marginálnej pozície, alebo zjednodušenejšie povedané, chudobní sú zraniteľnejší voči účinkom znečistenia, odlesnenia, rozširovania púštnych plôch a prebiehajúcej erózie pôdy. Chudobní sú a budú čoraz viac vystavení škodám, k akým dochádza pri neudržateľných poľnohospodárskych postupoch, pri odlesňovaní plôch na komerčné účely, pri zmenšovaní revírov na rybolov, pri zvyšujúcej sa ťažbe minerálnych surovín zapríčiňujúcej znečistenie ovzdušia, vodných zdrojov a ornej pôdy. Spôsobené škody sú často výsledkom zásahov ťažobného priemyslu, veľkých ťažiarenských spoločnosti a poľnohospodársko-priemyselných gigantov. Sčasti možno problémy pripísať aj miere, v akej vznikajúcu situáciu prijali chudobní, často v omyle, že sa zlepší ich situácia, alebo v domnienke, že sa im uľahčia starosti o vlastné prežitie a ľahšie si zadovážia potraviny alebo prácu. Všetky tieto ťažkosti môžu viesť ku vzniku začarovaného kruhu s rastúcim problémom v oblasti životného prostredia.

Na druhej strane, kontrola rozhodujúcich prírodných zdrojov, ako je voda a pôda, má tendenciu nahrávať prospechu a záujmom mocných. Obchodné skupiny majú pramalý záujem na obmedzení vlastných aktivít a na obmedzovaní svojej výroby. Nerozlišujú ich ani z hľadiska ekologických následkov na prostredie, a to z dôvodov, že by obmedzenia mohli mať vplyv na ich zisky. Mnohé z prestížnych obchodných skupín výdatným spôsobom ešte prispievajú k celosvetovému hospodárskemu rastu v rozvojových krajinách, kde pracujú aj v súčinnosti s vládami týchto krajín. V dôsledku všestranných príspevkov obchodných skupín, vlády, ktoré by mali regulovať zahraničné podniky, ich naopak uprednostňujú. Udeľujú im osobitné výhody a výsady, ktoré neskôr určujú vzory a modely v rozvojových aktivitách krajiny. Pri mnohých rozvojových aktivitách sa vyžaduje aj podpora vlády, najmä na také akcie, akými je sťahovanie a presuny miestneho obyvateľstva do iných oblastí. Miestne obyvateľstvo sa takýmto spôsobom núti k migrácii. Medzi vysídlenými sú často skupiny pôvodného obyvateľstva, ktoré tam žilo od nepamäti, ďalej sú medzi nimi prisťahovalci, ktorí pre tieto príčiny už raz odišli zo iných regiónov, ďalej sú to miestni roľníci a chudobné obyvateľstvo z vidieka.

Výsledkom týchto opatrení proti chudobným môže byť aj ďalšia strata prírodných zdrojov a ekonomických príležitostí, a to jednoducho preto, že sa tým vytvára bludný kruh, v ktorom samotná chudoba vedie ešte k väčšej zraniteľnosti miestneho obyvateľstva a v patričnom čase vedie k ďalšiemu prehĺbeniu chudoby (LS, č. 52). Je preto nevyhnutné, aby vyspelé krajiny prispievali k riešeniu tohto dlhu obmedzením vlastnej spotreby neobnoviteľnej energie a poskytnutím zdrojov najchudobnejším krajinám na podporu politík a programov udržateľného rozvoja.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo