"Pražská kaviareň"

"Pražská kaviareň"

Združovať sa, rozprávať sa a byť aktívnym občanom sa na Slovensku dnes veľmi nenosí. My v Prahe sme si asi trochu bližší, sme totiž ďalej od domova.

Silné protesty

Je piatok tretieho marca. Som dostatočne chorý na to, aby som zostal ležať v posteli na "koleji" a nešiel si uctiť pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ku slovenskému veľvyslanectvu v Prahe, aj keď naozaj chcem. Sledujem aspoň správy, aby som bol spojený so všetkými, ktorí rovnako ako ja, nesúhlasia s tým, aby na slovensku bolo možné vraždiť. Vraždiť vôbec, nie to investigatívneho novinára, ktorý odhaľuje, pardón, odhaľoval kauzy týkajúce sa našich reprezentantov. Tých, ktorých sme si my sami, aj keď nie všetci ako jednotlivci zvolili. Týždeň potom sa koná ďalšie zhromaždenie. Ako inak, nestihol som autobus, našťastie však ide ďalší a už rozmýšľam koľko asi tak dnes bude ľudí pred tou ambasádou, a hlavne, koho stretnem. Keď vystúpim z metra a chystám sa do električky spoznávam familiárne tváre a keď sa veziem plnou električkou, viac menej počujem iba slovenský jazyk. Prídem na zhromaždenie, kde už dievčatá zo súboru Limbora spievajú ľudové piesne, a to znamená, že protestné zhoraždenie sa už začalo. Celé zhromaždenie sa nesie v duchu spomienky na mladých, ktorí nedávno zomreli. Ktorí zomreli, lebo chceli viac. Niektoré momenty boli dosť silné, iné zas trochu menej. O týždeň som bol na proteste znova. Konal sa na Václavskom námestí, lebo pred ambasádou bolo naposledy toľko ľudí, že sme sa tam skoro nezmestili. Znova rozprávali mnohí rečníci a boli tam aj silné momenty. Jeden z najsilnejších momentov však bol, keď niektorý z rečníkov povedal, že rozmýšľal nad tým ako sa musia alebo museli cítiť mamky týchto mladých ľudí, aspoň tak si to pamätám.
Len si to predstav: Jedeň deň máš syna. Toho, ktorého si vychoval, toho s ktorým si sa hral, pre ktorého si sa obetoval a druhý deň tu nie je. Nie je tu, lebo chcel byť lepší človek ako sú "naši ľudia". Ťažké je predstaviť si tú bolesť a prázdnotu. To si asi nedokáže predstaviť nik, kto niečo také nezažil.

Slušné slovensko

Spomenuté protesty boli tak ako aj v iných mestách na Slovensku, aj po celom svete, kde žijú slováci "Za Slušné Slovensko". V Bratislave, kde sa konajú najväčšie zhromaždenia, ich organizuje skupina ľudí, ktorí sú takpovediac odvšadiaľ. V Prahe sa organizátori protestov schádzajú v spolku Pražská kaviareň. Je to spolok mladých aktívnych ľudí, ktorí pochádzajú zo slovenska, sú občanmi Slovenskej republiky, a väčšina z nich žije v Prahe. Sú to dospelí ľudia, niektorí aj rodičia, ktorí sa vo svojom voľnom čase snažia prispievať k pozitívnej zmene na Slovensku. K ich aktivitám patrí napríklad organizovanie protestných zhromaždení ako napríklad Protikorupčné pochody či protesty "Za slušné Slovensko", namjmä však diskusné večery s rôznymi osobnosťami. Na poslednom takomto večeri bola hosťkou Magdou Vášáryovou a na najbližšom bude hosťom Alexej Fulmek manažér a predseda predstavenstva Petit Press, ktoré vydáva napríklad aj denník SME. V neposlednom rade je  aktivitou tohto spolku aj petícia Srdcom doma, ktorá vyžaduje aby Slováci žijúci v zahraničí mohli pri všetkých voľbách voliť zo zahraničia, tak ako je tomu pri voľbách do NRSR.

No a...?

Mnohí z nás by si mohli povedať, no a čo, že sa tam niekde nejakí ľudia združujú. Veď keď im je to príjemné, a baví ich to, tak nech. Avšak treba sa pozrieť ináč. Takíto ľudia, ktorí chcú ísť dopredu, nechcú nechávať veci na náhodu, ale chcú aktívne meniť našu spoločnosť k lepšiemu sú zrkadlom pre každého z nás. Každý z nás by si mal sám pre seba odpovedať, čo osobne robí pre zlepšeni spoločnosti, zlepšenie sveta. Keby sme všetci robili aspoň to, čo robia ľudia v zahraničí, schádzali sa a diskutovali. A hlavne robili niečo pre to, aby bola naša krajina, či celý svet lepší. Takým bol aj Ján Kuciak.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora