Aká sme vlastne spoločnosť?

Politici reprezentujú tých, ktorí ich volia. Mali by Sme sa podľa toho zariadiť.

Pri nedeľnom obede, počas ktorého tri rôzne televízie vysielajú diskusie k politickej kríze a diskutujú hlavne politici, si každý, kto by aj dnes bol ochotný voliť niektoré s tých zoskupení, ktoré sa dnes nachádzajú v našom parlamente mohol prísť na svoje. Politická rétorika takmer všetkých subjektov v parlamente má však zopár spoločných bodov.

Osobné, nepravdivé a zbytočné

Predstavitelia koaličných strán majú veľmi podobnú rétoriku smerom k svojim voličom. Nieje to však rétorika programu, riešení a možnostiach lepšieho slovenska. Počuť napríklad hlasy, že keď si predstavia Matoviča, Sulíka, a Kollára vo vláde, je im z toho zle. Prípadne môžme občas zachytiť zmienku o "brusselskom povaľačovi", "daňovom podvodníkovi", či "mafiánovi". A ak sa k tomu pridá "prejav, ktorý nebol písaný na slovensku", a následne "legitímna otázka", prečo sa prezident stretol s finančníkom a filantropom Georgom Sorosom. Takéto vyjadrenia sú neprípustné. Nieje možné aby sa politik viac zaoberal tým, ako si udržať moc(v ich slovách:"zachovať stabilitu krajiny), ako neprísť k predčasným voľbám, ako sa z toho vykrútiť, namiesto riešenia svojich povinností, riadenia štátu, zabezpečenia dôkladného vyšetrovania tresných činov, rekonštrukciu súdnictva a polície, a mnohým iným. Ak by sme skončili tu, jasnou možnosťou by boli predčasné voľby s tým, že väčšina rozumných ľudí by si veci zvážila a zrejme volila niektorú zo strán súčasnej parlamentnej opozície. To by však nebolo fér. Treba sa pozrieť aj na opozíciu.

Opozícia médií

Vo víre tlačových vyhlásení, tlačových konferencií, zistení prepojenia oligarchov, údajných mafiánov na vládnucu stranu, by sa jeden mohol pokojne stratiť. Je možno pravda, že opozícia podáva do parlamentu dostatok návrhov zákonov, ktoré by mohli prinášať zlepšenie života v našej krajine, a tajisto je asi možné, že koalícia niektoré nárhy nepodporí a potom ich preberie za svoju agendu a prinesie na schválenie ako vládne návrhy. Je však odmietnutia hodné, aby sa opozícia prezentovala rétorikou osobných útokov, namiesto niekedy, najmä v poslednej dobe, nevyhnutných politických krokov. Na poslednej schôdzni národnej rady stiahla opozícia všetky svoje návrhy, čo bolo nerozumné a asi aj nesprávne. Prečo by nemala národná rada riadne fungovať, keď nie sú vyhlásené predčasné voľby a je potrebné rokovať napríklad o zriadení parlamentného výboru, ktorý by dohliadal na vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Namiesto toho sme videli vyjadrenia o tom, že vláda už de Facto nefunguje, že už sa má rokovať iba o dátume predčasných volieb a podobne.
Pracovným nástrojom oboch síl v parlamente sú často osobné, nepravdivé a častokrát pre politiku zbytočné, či skôr devastujúce vyjadrenia smerom k politickým oponentom. Takto to, páni, nejde.

Predčasné voľby?

Niektorí ľudia si myslia, že najférovejším riešením by boli predčasné voľby. To hovorí aj opozícia a mimoparlamentné strany. Argumentom, ktorý sa nedá poprieť je že výsledky volieb z roku 2016 dopadli tak, že vznikla vláda na základe koaličnej zmluvy štyroch strán z ktorých dnes jedna už v parlamente nefunguje. To teda hovorí o tom, že výsledky volieb do národnej rady už neodzradľujú to, čo ľudia chcú. Je však požiadavka na predčasné voľby naozaj tá najlepšia možnosť? 

Prezident Andrej Kiska dal po demisii Roberta Fica poverenie Petrovi Pellegrinimu na zostavenie novej vlády. Mohol však jednoducho počkať a nepristupovať na požiadavky, premiéra, ktorého 62 % spoločnosti podľa prieskumu akentúry FOCUS nechcelo na poste predsedu vlády, a počkať kým predseda vlády podá demisiu. Ak by Fico rezignoval bez podmienok, všetky práva by mal v rukách prezident. Mohol by poveriť kohokoľvek, kto by mohol zostaviť napríklad tzv. úradnícku vládu. Tá by však podľa mnohých nemala podporu v parlamente. Je však namieste pýtať sa, či vláda Pellegriniho, ktorá je momentálne v stave zrodu, bude tá vláda, o ktorej aj Andrej Kiska hovorí, že nemá polarizovať spoločnosť, má zabezpečiť vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a teda lepšia alternatíva ako ona úradnícka vláda. Otázka, či by predsa len neboli lepšie predčasné voľby, je tiež trefná. To však nieje úplne najlepšie riešenie. Problémom je, že politici už nerobia to, čo by politici robiť mali, ale robia box v slovnej a čo najtvrdšej forme, čo pri predčasných voľbách môže vyústiť do posilnenia maskovaných antidemokratických síl, ktoré pouívajú konšpirácie, naznačujú nám čo sú zač, a skrývajú sa za "náhody v číslach" a podobne.

Ako ďalej pán premiér?

Takto sa volala relácia v Slovenskej televízii za čias vlády Vladimíra mečiara. Dnes však otázka stojí ináč: "Ako ďalej, páni politici"? Či už nemáte toľko slušnosti aby ste sa jeden voči druhému správali s úctou? Ste reprezentantmi národa a ak taký je národ, ako sa častokrát ukazujete vy všetci, potom ešte máme čo robiť. Potom každý z nás musí nájsť miesto, kde urobil chybu, že slovensko je také, aké je. A výzva: "Chcem slušné slovensko" je úplne namieste.

Je čas, aby politika, prešla od osobných, vulgárnych, osočujúcich, jednoducho neslušných vyjadrovaní ku konštruktívnemu hľadaniu vízie pre našu krajinu a nie len ako programové vyhlásenie vlády, na 4 roky, ale víziou Slovenska, silnej krajiny, ktorá má svoje bohatstvo aj v politike. Ale hlavne v slušnosti, ktorú dnes tak veľmi potrebuje.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora